KOŠICE. Ani tohtoročné sčítanie obyvateľov zrejme neprinesie reálne údaje o počte slovenských Rómov. Pri poslednom sčítaní sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov.
V porovnaní so sčítaním v roku 1991 sa počet občanov rómskeho pôvodu zvýšil o 14tisíc. Obe štatistiky sú však nepresné, podľa odhadov žije na Slovensku 280- až 400-tisíc Rómov.
Väčšina z nich žije v 620 osadách. Práve tam predpokladajú starostovia najväčšie problémy. Pomoc očakávali hlavne od štátu.
Obce: Nechali nás v tom Starostovia narážajú najmä na nedostatok vyškolených sčítacích komisárov, ktorí komunity dobre poznajú, majú prehľad o ich obyvateľoch, dokážu s nimi komunikovať v ich rodnom jazyku, majú rešpekt.
„Predovšetkým od sčítacích komisárov bude závisieť, aké informácie o sčítaní Rómovia dostanú. Dôležité je, aby si uvedomili, že sa nemusia obávať zneužitia údajov, že je potrebné uviesť v sčítacích formulároch pravdivé informácie a prečo sú tieto údaje potrebné,“ povedal splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák.
„Snažili sme sa presvedčiť našich komunitných a terénnych sociálnych pracovníkov, rómskych asistentov, ktorí by boli ochotní a schopní spolupracovať. V troch osadách budeme mať osem sčítacích obvodov, v štyroch budú komisármi Rómovia. Je to však stále málo,“ hovorí Alžbeta Čerenická, matrikárka a garantka sčítania obyvateľov v Kecerovciach pri Košiciach.
Viacerí starostovia poukazujú na zanedbanú odbornú prípravu sčítacích komisárov a chabú informačnú kampaň zo strany štátu.
„Letáky v rómskom jazyku sú pre našich obyvateľov nezrozumiteľné, navyše, nevedia si ich prečítať, pretože písanú formu neovládajú,“ povedal Michal Urban, starosta Letanoviec v okrese Spišská Nová Ves.
„Školenia komisárov boli nedostatočné a na poslednú chvíľu,“ tvrdí starosta košického rómskeho sídliska Lunik IX Dionýz Slepčík.
Problémom je podľa Slepčíka aj odmena pre sčítacích komisárov z radov nezamestnaných, ktorých obmedzuje hranica 131,61 eura. „Keď túto sumu presiahnu, budú vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie.“
Štatistici: Je to na obciach Štát odmieta zodpovednosť za prípadný neúspech sčítania v rómskych osadách. Odvoláva sa pritom na zákon o sčítaní, podľa ktorého výber komisárov a výkon ich činnosti zabezpečujú na svojom území obce.
„Štatistický úrad mohol obciam len odporúčať, aby, ak je to v rámci územia obce potrebné, úzko spolupracovali pri výbere komisárov s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na pomoc marginalizovaným skupinám obyvateľstva špecializujú,“ povedala Zuzana Štukovská z odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu.
Podľa Štukovskej úrad vydal pre obce metodický pokyn, v ktorom upozorňuje, že na uľahčenie výkonu činnosti komisárov môže samospráva v prípade potreby zabezpečiť aj pomoc sociálnych a komunitných pracovníkov.
„Rozhodnutie, či obec využije uvedenú pomoc, teda akých komisárov vybrala, ako dokáže predvídať a následne riešiť prípadné problémy pri sčítaní obyvateľov v rómskych komunitách, je plne v jej kompetencii.“
Česká vláda sa pripravovala vyše roka
Už mesiac pred sčítaním začali v českých rómskych komunitách pracovať špeciálni asistenti.
KOŠICE. Česká republika absolvovala sčítanie ľudu v apríli tohto roku. Hoci aj tam platí zákon podobný slovenskému, pri príprave obyvateľov v rómskych komunitách na sčítanie prevzala iniciatívu vláda.
Už v decembri 2009 začal úrad vlády v spolupráci s Českým štatistickým úradom pripravovať stratégiu podpory sociálne vylúčených rómskych komunít pri sčítaní obyvateľov v roku 2011.
„Zbierali sme skúsenosti expertov z radov terénnych pracovníkov, rómskych poradcov a zamestnancov štatistického úradu, ktorí pomáhali Rómom už pri dvoch predchádzajúcich sčítaniach. V októbri 2010 vznikla pracovná skupina, ktorá navrhla konkrétne opatrenia,“ povedala pre SME tajomníčka rady vlády pre záležitosti rómskej menšiny Gabriela Hrabaňová.
Dôraz kládli predovšetkým na prípravu asistentov sčítacích komisárov, ktorých vybrali 139.
„Asistenti museli absolvovať školenie a zložiť sľub mlčanlivosti. Priamo v teréne začali pôsobiť viac ako mesiac pred sčítaním,“ povedala Hrabaňová.
Výsledky českého sčítania budú tak ako v iných krajinách Európskej únie známe najneskôr na jar 2014. Úrad vlády verí, že systematická práca prinesie objektívnejšie čísla ako v minulosti.
Vládne nedôvera
Šéfka Rómskeho mediálneho centra KRISTÍNA MAGDOLENOVÁ hovorí o sčítaní.
Nositeľom celoštátnej kampane je Štatistický úrad, vy ste sa pustili do vlastnej. Prečo?
„Domnievam sa, že celoštátna kampaň je veľmi všeobecná, má skôr „volebný“ charakter. Plní najmä mobilizačnú funkciu. Mala by byť viac obsahovo zameraná na poskytovanie základných informácií, ktoré by občanom umožnili zorientovať sa. Myslím si, že nerešpektuje špecifiká cieľových skupín dané napríklad situáciou v regiónoch, vzdelanostnou úrovňou, vekové kategórie, možnosť prístupu na internet a podobne.“
Prečo práve Rómovia zo všetkých národností žijúcich na Slovensku potrebujú špeciálnu kampaň?
„Kampaň nepotrebuje celá rómska komunita, len tá jej časť, ktorá žije segregovane v osadách. Charakteristické pre túto časť komunity, ktorú tvorí približne 200 000 ľudí, je nízka vzdelanosť, nedostatočná znalosť slovenského jazyka, zlý prístup k informáciám a všeobecná nedôvera voči spoločnosti. Práve táto skupina obyvateľstva je najviac manipulovateľná a podlieha rôznym fámam – napríklad, že ak si dajú rómsku národnosť, stratia slovenské občianstvo. “
Nie je nevedomosť väčšiny Rómov o sčítaní obyvateľov prejavom ich nezáujmu?
„Je skôr prejavom strachu, že to môže byť pre nich hendikep navyše, ktorý ich zo spoločnosti vyčlení. Je to občiansky strach. Keď sme im napríklad pri natáčaní DVD vysvetlili, čo je sčítanie, čo môžu sčítaním obyvateľstva ako občania získať či už na úrovní obci alebo štátu, ich postoj sa zásadne menil. A to bol aj dôvod, pre ktorý sme DVD vyrábali.“
Nie sú ostatné národnosti z pohľadu vašej kampane znevýhodnené?
„Nie sú, ak berieme do úvahy vzdelanostnú úroveň a postavenie týchto komunít v spoločnosti.“
Mediálne centrum vydalo v rámci kampane aj DVD, ktoré má Rómom poskytnúť zrozumiteľnou formou viac informácií o sčítaní. Dostali sa k adresátom?
„DVD bolo vydané v počte takmer 1500 kusov a malo byť distribuované do takmer 500 lokalít, kde žije rómske obyvateľstvo. Bolo realizované v rómskom jazyku, aby bolo prístupné cieľovej skupine. Odovzdali sme ich štatistickému úradu ešte koncom marca. Predpokladali sme, že budú distribuované ešte v apríli, takže bude minimálne mesiac na to, aby s nimi mohli terénni pracovníci robiť. Podľa našich informácií tak ešte začiatkom mája nebolo. Rómske mediálne centrum však v rámci vysielania rómskeho národnostného magazínu So vakeres? v STV a v rámci národnostného vysielania v SRo odvysielalo niekoľko relácií venovaných téme sčítania – v STV od marca viac ako 50 minút v premiérach a 250 minút v reprízach, v rozhlase to boli tri hodiny v premiérach.“
Výsledky posledných dvoch sčítaní nekorešpondujú s reálnym počtom Rómov na Slovensku, preto sa používajú rôzne odhady. Prečo sa väčšina Rómov, nielen u nás, nehlási k svojej národnosti?
„Z dvoch dôvodov: Nemajú informácie – nevedia teda, aký je rozdiel medzi štátnym občianstvom a národnosťou, aký to môže mať reálny dopad na ich život. Druhý – majú obavy z prenasledovania, z toho, že údaje môžu byť zneužité. Utvrdzuje ich v tom historická skúsenosť niekoľkých generácií.“
V osade brzdia sčítanie neznalosť jazyka a strach
Róm nie je na Slovensku plnohodnotný občan, hovorí sčítací komisár z rómskej osady.
KECEROVCE. Julo Pecha má tridsaťpäť rokov a štyri deti. Päť rokov robí terénneho sociálneho pracovníka, občas pre obecný úrad poštára a hovorcu, pre Rómov poradcu.
Popritom sa venuje komunitnému centru, študuje na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Počas sčítania bude jedným z desiatich sčítacích komisárov v Kecerovciach. V obci s 3300 obyvateľmi žije v troch osadách asi 2900 Rómov. Ponuku z úradu prijal bez váhania.
Kecerovce 1980: 1 555 obyvateľov (podľa sčítania), 877 Rómov (neoficiálny štatistický údaj) 1991: 1 772 obyvateľov, 1089 Rómov (výsledky sčítania) 2001: 2333 obyvateľov, 1989 Rómov (výsledky sčítania) 2011: 3300 obyvateľov, približne 2900 Rómov (odhad pred sčítaním)
„Veľmi dobre poznám celú komunitu a ľudia poznajú mňa. Je to obrovská výhoda. A, navyše, v rodine potrebujeme každý cent.“
Po nadšení obavy Počiatočné nadšenie vystriedali obavy, lebo sčítanie v osadách bude problematické.
Desiatky domov a chatrčí v Kecerovciach sú postavené načierno, pod jednou strechou žije aj tridsať ľudí, z ktorých mnohí nie sú prihlásení na pobyt, ľudia s trvalým pobytom zas často žijú dlhodobo inde, veľa mužov pracuje a zdržiava sa v zahraničí.
„Bude potrebné prideľovať obrovské množstvo náhradných identifikačných kódov, naháňať ľudí, vysvetľovať, presviedčať.“
Osem sčítacích obvodov v Kecerovciach bude v osadách. V štyroch budú komisármi Rómovia, vo zvyšných „bieli“. Kto neovláda rómsky jazyk, bude mať podľa Jula so sčítaním problémy.
„Veľká časť obyvateľov je negramotná, ovládajú len hovorovú formu jazyka. Ako im vysvetlia, o čo ide?“
Zanedbaná príprava Prípravu na sčítanie považuje Pecha za mizernú. Komisári z Keceroviec mali jediné štvorhodinové školenie pred čosi vyše týždňom, špeciálne Rómom sa v kampani nikto nevenoval, do obce dostali ťažko zrozumiteľné letáčiky len v slovenčine.
„Rómske etnikum žijúce v osadách má obrovské množstvo špecifík. Keď má mať sčítanie zmysel, mali na to myslieť oveľa skôr. Mali na to desať rokov.“
Aj v tom vidí jednu z príčin, prečo sa k vlastnej národnosti prihlási opäť oveľa menej Rómov, ako na Slovensku reálne žije.
„Ľudia nevedia, o čo ide. Majú zlé skúsenosti, z čoho pramení strach. Róm na Slovensku nie je plnohodnotný občan. Napríklad, keď si niekto vypíše do žiadosti o zamestnanie rómsku národnosť, jeho šanca získať prácu je minimálna. Viem, o čom hovorím. Sám som to pocítil na vlastnej koži.“
Napriek tomu v kolónke národnosť aj s manželkou určite zaškrtnú tú svoju. „A prihlásime k Rómom aj naše deti. No a čo? Moja rodina sa nemá za čo hanbiť. A, nakoniec, aj tak by sme to zbytočne tajili.“
