BRATISLAVA. Ani po približne 18 rokoch nie je na súde právoplatne uzavretá takzvaná kolková aféra, v rámci ktorej štvoricu obžalovaných Miroslava W., Vladimíra M., Petra R. a rumunského Slováka Francisca F. pred dvoma rokmi odsúdil Krajský súd v Bratislave na nepodmienečné tresty od 14 do 18 mesiacov odňatia slobody.
V kauze figurovali okrajovo aj mená známych slovenských politikov, finančníkov či bývalých a súčasných príslušníkov bezpečnostných zložiek. Koncom júla 2009 napadla vec na odvolací Najvyšší súd (NS) SR. Príslušný senát študuje rozsiahly spis k prípadu, ktorý má tisícky strán. Termín verejného zasadnutia preto ešte nie je vytýčený. Povedal dnes pre TASR hovorca NS Michal Jurči.
KS vyniesol 27. apríla 2009 rozsudok po 16 rokoch od zadržania údajných páchateľov. Z obžalovaných si ho vtedy prišiel vypočuť len 43-ročný Vladimír M. Obvinení mali údajne v roku 1993 vyrobiť falzifikáty kolkov v nominálnej hodnote 33,19 eura (1000 Sk), a to najmenej 91.000 kusov. Bolo to v období, keď sa federálne tisíckorunáčky dali vymeniť už len na špeciálnu žiadosť v banke. Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaní sa podieľali na výrobe falošných kolkov, avšak toto konanie vyvolal vtedy už nebohý Jozef N. Štyria obžalovaní by si mali podľa verdiktu svoje tresty odsedieť vo väzení s najnižším stupňom stráženia. Petra R. okrem falšovania kolkov uznali za vinného aj z podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v máji 1993 vylákal z banky 5.000.000 Sk, ktoré potom nevrátil. Vtedy táto čiastka predstavovala vyše 173.000 amerických dolárov.
Senát KS pri vynesení trestu prihliadal na veľký časový odstup od spáchania skutku a použil aj priaznivejšiu trestnú kvalifikáciu Trestného zákona. Rozsudok nebol právoplatný, bezprostredne po vynesení verdiktu sa voči nemu odvolal obhajca Petra R., ostaní vrátane prokurátora sa vyjadrili v zákonnej lehote. Preto sa kauzou musí zaoberať ešte NS SR.
Medzi svedkami vypovedali okrem iných aj bývalý guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár a bývalý viceprezident Policajného zboru (PZ) SR z éry exministra vnútra Ľudovíta Hudeka. V prípade okrajovo figurovali aj známe mená slovenských politikov, finančníkov a iných prominentov, napríklad expremiér Vladimír Mečiar, bývalý guvernér Českej národnej banky Josef Tošovský, šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslav Svěchota, dokonca údajne neznámy juhoslovanský generál či ďalší slovenskí politici.
V kauze obvinili Petra R., Vladimíra M., Miroslava W. a rumunského Slováka Francisca F., ktorých obžaloba viní podľa paragrafu 140 z falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. V prípade figuroval ako obžalovaný aj Jozef N., alias Ivan Š., prezývaný aj ako farár, ktorého koncom júla 1996 zastrelili. Údajne mal s políciou spolupracovať a kvarteto dokonca udať. Obvinení údajne vyrobili v roku 1993 falzifikáty kolkov v nominálnej hodnote 33,19 eura (1000 Sk), a to najmenej 91.000 kusov. V kauze figuruje meno bývalého, už nebohého spomínaného šéfa kontrarozviedky SIS Svěchotu, ktorého v minulosti vo svojich výpovediach viackrát spomenul Peter R. a aj obžalovaný Miroslav W. Exfunkcionár SIS údajne mal byť jedným z organizátorov celého prípadu.
Na jednom z pojednávaní pred senátom KS vypovedal aj jeden z bývalých vyšetrovateľov prípadu, ktorý priznal, že špeciálny vyšetrovací tím kriminalistov mal kanceláriu v jednej z budov SIS v Bratislave. Nevedel si však spomenúť, kto napokon nariadil, aby Jozef N., alias Ivan Š., spolupracoval s tímom. Miroslav W. odmietol obžalobu, uviedol, že poznal len jedného z obžalovaných. V prípade podľa jeho slov išlo o vyhotovenie nie falošných kolkov, ale o fotokópie plagátovou formou na reklamné účely. Na výrobu "týchto plagátikov" dostal on a Vladimír M. zálohu 20.000 mariek a zákazku si od neho objednal Peter R.
