BRATISLAVA. Dosiahnuť to chce ministerstvo spravodlivosti cez novelu Trestného poriadku, ktorú poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Právna norma okrem toho počíta aj s rozšírením oprávnení ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky, zefektívnením fungovania existujúcich trestnoprávnych inštitútov s využitím informačno-technických prostriedkov, zvýšením ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívnením inštitútu spolupracujúceho obvineného.
Obvinení by po novom mali mať možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní.
Rozširujú sa zároveň podmienky možnosti dočasného odloženia vznesenia obvinenia, podmienečného zastavenia trestného stíhania a prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného aj pre trestný čin úkladnej vraždy i pre akýkoľvek iný trestný čin.
Právna norma reaguje i na problémy s doručovaním písomností. Zavádza sa preto fikcia doručenia v prípadoch, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol adresát s tým, že adresát je neznámy.
Rozširuje sa tiež možnosť použitia agenta, ktorý nie je policajtom, pri odhaľovaní korupčnej trestnej činnosti. Ten sa bude môcť použiť aj v prípade, že pôjde o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a zločinu spáchaného zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo organizovanou skupinou.
Právna norma upravuje i podmienky spôsobu preukázania nároku na bezplatnú obhajobu zo strany obvineného. Obvinení by takýto nárok mali preukázať do 30 dní po doručení opatrenia o ustanovení obhajcu. V opačnom prípade ustanovenie obhajcu zruší ten, kto ho ustanovil.
Zmeny majú nastať i pri ospravedlňovaní neúčasti obvinených a predvolaných svedkov na úkone orgánu činného v trestnom konaní a súdu.
Ich povinnosťou bude predložiť vyjadrenie lekára, či sú schopní bez ohrozenia života a zdravia zúčastniť sa na úkone a či vzhľadom na diagnózu a liečbu sú z lekárskeho hľadiska schopní chápať význam úkonov trestného konania a náležite sa obhajovať, respektíve vypovedať.
Súdna prax podľa ministerstva ukázala, že obligatórne predbežné prerokovanie obžaloby na verejnom zasadnutí je vo väčšine prípadov z hľadiska procesnej ekonomiky nadbytočné a formalistické a len zbytočne predlžuje konanie. Navrhuje sa preto, aby predbežné prerokovanie obžaloby malo vo všeobecnosti fakultatívny charakter.
Rozšíriť sa majú i možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom hranica trestnej sadzby sa posúva na desať rokov.
"Je potrebné zdôrazniť, že nejde o obmedzenie práv obvineného, keďže vo všetkých prípadoch sa u obvineného predpokladá vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní," konštatoval rezort.
Rovnaké podmienky sa zakotvujú aj pri verejnom zasadnutí tým, že z kritérií bude typová závažnosť trestného činu, pri ktorom už nemožno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného alebo odsúdeného, určená trestnými činmi s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov.
Vypúšťa sa naopak inštitút vymáhania peňažného trestu pred rozhodnutím súdu o nariadení náhradného trestu odňatia slobody a iné. Legislatívny rámec určuje, že ak odsúdený peňažný trest nezaplatí, nariadi sa náhradný trest odňatia slobody.
"Podmienkou nariadenia výkonu náhradného trestu odňatia slobody teda už nebude zistenie súdu, že vymáhanie by neviedlo k výsledku," vysvetľuje sa v návrhu.
