BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady SR (NR SR) posunuli do druhého čítania dereguláciu nájomného v reštituovaných domoch. Poslanci sa tak stotožnili s vládnym návrhom zákona, podľa ktorého nájomcovia bytov v reštituovaných domoch, ktorí majú v súčasnosti regulovanú výšku nájomného, majú uvoľniť prenajaté byty do konca roka 2017. Vlastníci týchto domov by potom mohli prenajímať byty za trhové nájomné alebo ich využívať podľa vlastných predstáv.
Prenajímatelia by tiež mohli od účinnosti zákona, ktorá je navrhovaná od začiatku septembra tohto roka, jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne - v tomto roku o 20 % a v rokoch 2012 až 2015 každoročne tiež o 20 %. Navrhovaný zákon počíta s tým, že nájomcovia budú mať možnosť požiadať v určenej lehote miestnu samosprávu o pridelenie náhradného nájomného bytu s regulovaným nájomným. Prenajímatelia bytov by zároveň mali mať právo vypovedať ich nájom bez uvedenia dôvodu do konca roka 2011 s 12-mesačnou výpovednou lehotou. Ide o byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, ak ich k účinnosti tohto zákona vlastnia výlučne alebo v spoluvlastníctve s obcou.
Opoziční poslanci v rámci parlamentnej rozpravy upozornili, že vláda by mala venovať viac pozornosti nájomcom v reštituovaných domoch. “Hľadajme spôsob, aby boli spokojní nielen majitelia reštituovaných domov, ale aj ich nájomcovia. Právo na bývanie, a vôbec bývať, je veľmi dôležitým základným sociálnym právom. Vypočujme si dotknutých nájomcov a upravme návrh zákona podľa ich hlasu,“ vyzvala ministra dopravy Jána Figeľa, ktorý zákon do pléna predložil, poslankyňa za stranu Smer-SD Viera Tomanová, ktorá mu pri tejto príležitosti pripomenula jeho problémy s prideleným bytom v Bratislave.
“Na jednej strane by sme nemali ukrivdiť vlastníkom a na druhej strane by sme nemali ani občanom, ktorí majú právo na bývanie. Pán minister Figeľ treba k tomu pristupovať empaticky, pretože veľká časť tých dnešných vlastníkov nie sú pôvodnými reštituentmi. To sú ľudia, ktorí často podvodne obabrali pôvodných vlastníkov a získali toto vlastníctvo, sú to „bytoví žraloci“. Aj toto treba zhodnotiť,“ podotkol poslanec za stranu Smer-SD Dušan Čaplovič. “Netreba už rozmotávať, kto je na vine, kto čo mal robiť tých dvadsať rokov, ale treba hľadať také riešenie, ktoré bude reálne a ktoré pomôže ukončiť túto kapitolu,“ dodala poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová.
“Dávame do poriadku to, čo dlho v poriadku nebolo a samozrejme treba rešpektovať aj vlastnícke práva a aj právo na bývanie. Vybrali sme riešenie, ktoré považujeme za reálne,“ reagoval na svojich predrečníkov Figeľ. “Pevne verím, že tento zákon urobí definitívny koniec, čo sa týka bytovej politiky, krivdám, ktoré tu napáchal komunistický režim,“ konštatoval poslanec za SDKÚ-DS Stanislav Janiš.
Poslanci posunuli do druhého čítania aj návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. Podľa neho na dotácie pre nájomcov, ktorí si nebudú môcť dovoliť získať náhradné bývanie, bude potrebných 72,7 mil. eur. Dotáciu bude podľa návrhu zákona možné poskytnúť na obstaranie náhradných bytov, technickej vybavenosti a pozemkov. Dotácia na obstaranie náhradného bytu má byť vo výške 100 % oprávnených nákladov, ak na štvorcový meter podlahovej plochy neprevýšia tisíc eur. Ak pôjde o stavebné úpravy iných budov na bývanie alebo nebytových budov či nebytového priestoru, ktorými sa získa náhradný byt, dotácia má byť hradená v plnej výške oprávnených nákladov neprevyšujúcich 800 eur na štvorcový meter.
Usporiadanie nájomných vzťahov k bytom v domoch súkromných vlastníkov s regulovanou výškou nájomného by sa mal podľa ministerstva dopravy týkať 923 bytov, v ktorých žije 2 311 osôb. Tieto byty sa nachádzajú v 31 sídlach. Najviac týchto bytov je v Bratislave, a to 706.
Pre dlhodobé neriešenie problému vlastníkov bytov je na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu od februára 2010 deväť sťažností proti SR od slovenských vlastníkov alebo dedičov reštituovaných bytových domov. Vláda SR zaslala k sťažnostiam svoje oficiálne stanovisko, súd o veci zatiaľ nerozhodol.
