BRATISLAVA. Slovensko sa v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci za rok 2010 umiestnilo na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov Únie. Vlani Únia vynaložila podľa údajov OECD 54,82 miliárd eur na rozvojovú pomoc, čo je takmer o 15 miliárd eur menej, ako sa zaviazala.
Slovensko vlani poskytlo na rozvojovú pomoc 56 miliónov eur, teda 0,09 percenta hrubého národného dôchodku. Rovnaký podiel na rozvojovú pomoc dáva Maďarsko a Bulharsko.
Horšie sú na tom už len Poľsko, Rumunsko a Lotyšsko. Uvádza sa to v tohtoročnej správe AidWatch, ktorú dnes v Bruseli zverejnila Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií Concord. Informácie agentúre SITA poskytla projektová manažérka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Andrea Girmanová.
Správa sa zamerala aj na transparentnosť, ktorá pramení v zverejňovaní informácií o poskytovanej pomoci. V tomto smere sa Slovensko umiestilo na desiatom mieste z 25 krajín Únie, ktoré sa zapojili do tohto hodnotenia.
Členské štáty sa snažia presadzovať takú rozvojovú politiku, ktorá uprednostňuje ciele ich zahraničnej alebo domácej politiky. Pomoc prepájajú s politikami Únie v oblasti bezpečnosti, migrácie a obchodných záujmov, tvrdí Concord.
OECD napríklad označuje ako zlyhávajúce štáty 48 krajín, avšak len Irak, Afganistan a Pakistan dostali od roku 2002 približne tretinu všetkej rozvojovej pomoci určenej pre tieto štáty. Afganistan si stanovilo ako prioritnú krajinu pomoci jedenásť krajín Únie, vrátane Slovenska.
Ako ukazuje tohtoročný prieskum AidWatch, pomoc poskytnutá Afganistanu vychádzala väčšinou z dôvodov, týkajúcich sa bezpečnostných otázok a migrácie. AidWatch preto opakuje výzvu, aby sa rozvojová politika EÚ viac sústredila na demokratické vlastníctvo a Concord navrhuje, aby 15 percent financií na rozvojovú pomoc z rozpočtu EÚ išlo pre projekty budovania a posilňovania občianskej spoločnosti.
Concord tiež upozorňuje, že členské štáty Únie vlani umelo zvýšili výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc o viac ako päť miliárd eur. To je ekvivalentom takmer desiatich percent celkovej pomoci poskytovanej Úniou partnerským krajinám v minulom roku.
Z toho 2,5 miliardy eur tvorilo odpustenie dlhu rozvojovým krajinám, zhruba 1,6 miliardy eur predstavovali náklady na štipendiá pre študentov z rozvojových krajín a okolo 1,1 miliardy eur minula únia na utečencov v donorských krajinách. Slovensko využilo na štipendiá pre študentov z rozvojových krajín a výdavky na migrantov na Slovensku sedem percent celkového objemu svojej pomoci.
"Takéto nástroje nepredstavujú reálny finančný transfer do rozvojových krajín, a preto by nemali byť započítavané do oficiálnej rozvojovej pomoci. Okrem toho neexistuje evidencia o návrate študentov do materskej krajiny po ukončení štúdia a dôsledkom toho je zaznamenávaný skôr fenomén úniku mozgov," vysvetlila Girmanová.
Únia je najväčším svetovým donorom, ale v roku 2010 iba deväť krajín splnilo svoje záväzky týkajúce sa pomoci. Slovensko sa do skupiny štátov, ktoré plnia svoje sľuby, nezaradilo. Svoj medzinárodný záväzok do roku 2010 prispievať 0,17 percentami hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc splnilo iba na polovicu.
