Košice 1. júna (TASR) - Nesúlad niektorého ustanovenia zákona s ústavou, rozpor zákona s iným, alebo nesúlad medzi samotnými ustanoveniami zákona sú podľa riaditeľky legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta SR Márie Dreninovej dôvodmi, prečo prezident SR vracia zákony Národnej rade SR na opätovné prerokovanie. Uviedla to v reakcii na otázku TASR, ako dospel prezident SR v správe o stave republiky ku konštatovaniu, že súčasný parlament prijal 13 neústavných zákonov, hoci Ústavný súd SR - jediný orgán kompetentný rozhodovať o súlade zákonov s ústavou, dosiaľ označil za nesúladný s ústavou iba jeden zákon schválený Národnou radou SR v tomto funkčnom období.
Prezident SR Rudolf Schuster v spomínanej správe doslova uviedol: "Počas môjho doterajšieho funkčného obdobia od júna 1999 Národná rada Slovenskej republiky prijala 27 zákonov, ktorých viaceré ustanovenia boli v rozpore s inými právnymi predpismi, alebo inými ustanoveniami. Z toho dokonca 13 zákonov nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky."
Podľa riaditeľky legislatívneho odboru KP SR okrem spomínaného jediného nálezu, týkajúceho sa novely zákona o súdnych exekútoroch, prezident pripočítal aj dosiaľ nerozhodnutý návrh na Ústavnom súde na posúdenie súladu novely zákona o Fonde detí a mládeže s ústavou.
"K celkovému počtu 13 dospel pán prezident tak, že podľa jeho názoru bolo aj zvyšných 11 zákonov v niektorých ustanoveniach v nesúlade s ústavou," uviedla Dreninová. Ako dodala, tento nesúlad bol dôvodom jeho vrátenia zákonov parlamentu, pričom na nesúlad upozornil vo svojich rozhodnutiach o vrátení zákonov a navrhol aj jeho odstránenie.
Za neústavné teda prezident považoval aj tie zákony schválené parlamentom, ktoré v rámci svojej právomoci vrátil Národnej rade s pripomienkami na opätovné prerokovanie z dôvodu nesúladu s ústavou. Podľa Dreninovej spresnenia sú medzi nimi aj tie zákony, v ktorých po opätovnom prerokovaní sa "protiústavnosť odstránila" a poslanci buď zmenili sporné ustanovenia, akceptujúc prezidentove pripomienky, alebo neprijali zákon ako celok. Konkrétne mal prezident na mysli šesť noviel zákonov - novelu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o sociálnom zabezpečení, o civilnej službe, o správnych poplatkoch, o priestupkoch a o cestnej doprave.
Podľa prezidenta deviatou nesúladnou s ústavou bola novela zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nesúlad bol však odstránený ďalšou novelou tohto zákona a v súčasnosti už platí nový zákon.
Pri zvyšných štyroch zákonoch, ktoré podľa správy prezidenta nie sú v súlade s ústavou, parlament neakceptoval jeho pripomienky a zákony znova schválil v pôvodnom znení.
Riaditeľka legislatívneho odboru prezidentskej kancelárie sa stotožňuje s názorom, že definitívny záver o protiústavnosti zákona môže povedať iba Ústavný súd, ale na druhej strane argumentuje tvrdením, že konštatovanie nesúladu s ústavou môže byť dôvodom v rámci suspenzívneho veta prezidenta. "Je to potrebné vnímať tak, že pán prezident má ústavné právo a jeho výsledkom je možnosť vrátiť zákon z dôvodu nesúladu s ústavou," dodala.
Podľa informácií Dreninovej možno očakávať, že v najbližšom čase si pravdepodobne prezident po prvý raz počas svojho funkčného obdobia uplatní právo podať na ÚS vlastný návrh na posúdenie súladu zákona s ústavou. Konkrétne by malo ísť o "čerstvo" schválenú novelu zákona o školských zariadeniach. Parlament ju opätovne schválil 17. mája, pričom z trinástich prezidentových pripomienok šesť poslanci akceptovali.
