BRATISLAVA. Zákon o prokuratúre by sa mal podľa opozičného Smeru meniť inak, ako to plánuje vládna koalícia.
Poslanec Róbert Madej (Smer) totiž v závere tretieho rokovacieho dňa 18. schôdze parlamentu predstavil vlastnú novelu zákona o prokuratúre, ktorá má byť alternatívou k iniciatíve ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ). O jej návrhu novely by sa malo definitívne hlasovať na budúci týždeň.
Madej zdôraznil, že návrh Smeru bol vypracovaný na základe analýz a legislatívnych prác uskutočnených v tomto i v minulom volebnom období, pripomienok Generálnej prokuratúry uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní k vládnemu návrhu novelizácie zákona o prokuratúre, ako aj aktuálneho porovnania postavenia a činnosti prokuratúr v jednotlivých členských štátoch Únie.
Poslanec upozornil, že na rozdiel od vládneho návrhu zákona, účelom tejto právnej normy nie je "politické ovládnutie prokuratúry, ale zmena a doplnenie platnej právnej úpravy so zámerom optimalizovať postavenie a organizáciu prokuratúry ako samostatnej, hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov".
Účelom opozičnej novely je okrem iného zmeniť spôsob vydávania záväzných stanovísk. Smer navrhuje, aby generálny prokurátor vydával záväzné stanoviská aj na základe podnetu prezidenta, NR SR, vlády a ministerstiev.
Zmeniť sa má aj postavenie špeciálneho prokurátora tak, aby mal priamo zo zákona postavenie námestníka generálneho prokurátora. Zároveň sa má rozšíriť povinnosť zverejňovať a sprístupňovať informácie o činnosti prokuratúry a skvalitniť a stransparentniť rozhodovacie a personálne procesy v prokuratúre.
V piatok čaká na poslancov rokovanie o viacerých správach o činnosti inštitúcií. Ide o Najvyšší kontrolný úrad SR, verejného ochrancu práv a Národnú banku Slovenska.
Poslanci si vypočujú aj správu o stave vysielania v SR a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu, návrh strategických zámerov v činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2011 až 2016 či správu o stave ochrany osobných údajov.
Na rad prídu aj dva návrhy na vydanie ústavných zákonov od Obyčajných ľudí. Jeden má znížiť počet poslancov zo 150 na 79, druhý ruší trestnoprávnu imunitu poslancov. Na presadenie týchto zmien je potrebná ústavná väčšina, teda 90 hlasov.