Za jeden deň sa stretol s prezidentom, premiérkou aj s troma ministrami. Je znepokojený, ako málo dávame na obranu, aj keď chápe ekonomickú situáciu. Generálny tajomník NATO ANDERS FOGH RASMUSSEN po prednáške, ktorú zorganizovala Slovenská atlantická komisia, hovoril pre SME aj o tom, ako môžu krajiny zefektívniť výdavky na armádu.
Prišli ste na Slovensko práve v čase, keď vládna koalícia diskutuje o rozpočre na budúci rok. Je to náhoda, alebo ste prišli lobovať za viac peňazí na obranu?
Nechcem byť súčasťou domácich straníckych rokovaní. Plánovali sme cestu dlho dopredu. Samozrejme, diskutovali sme detailne aj o rozpočte s členmi vlády a s prezidentom. Vyjadril som znepokojenie nad znižovaním rozpočtu obrany. Nie je to problém iba Slovenska, ale škrty u vás boli drastické.
Tlačili ste napríklad na premiérku, aby bol rozpočet vyšší?
Množstvo peňazí na obranu je vždy rozhodnutie štátu. NATO o tom nerozhoduje. V mene Severoatlantickej aliancie však môžem vyjadriť znepokojenie. Prišiel som sem tiež propagovať svoju víziu inteligentnej obrany. Nazývam to inteligentná obrana, pretože je to múdrejší, inteligentnejší spôsob míňania peňazí na obranu. Kľúčová je multinárodná spolupráca.“
Dostali ste sľuby alebo garancie, že budeme dávať viac peňazí?
Nie, žiadne garancie, nazval by som to povzbudzujúce politické vyjadrenia. Ako politik si plne uvedomujem, aká ťažká je situácia. Znížiť rozpočtový deficit je priorita pre všetky vlády. Koniec koncov je to aj bezpečnostná otázka. Ak máte vysoký deficit a zvyšujete verejný dlh, stávate sa závislejším od vonkajšieho sveta. Veľmi dobre rozumieme tomu, aké dôležité je znížiť výdavky a že k tomu musia prispieť všetky ministerstvá vrátane obrany.
Keď ste hovorili o inteligentnej obrane, akými cestami by sme sa k nej mali dostať?
Kľúčové je viac cezhraničnej spolupráce. Sú už niektoré skvelé príklady. Ako viete, v rámci NATO a obzvlášť v Európe je nedostatok transportných kapacít. Nové dopravné lietadlá sú veľmi drahé. Pre niektorých malých spojencov je nemožné zadovážiť si ich. No v multinárodnej spolupráci zdieľaním nákladov to môžete urobiť. Dobre sa to ukázalo pri dopravných lietadlách C-17. Desať spojencov a dvaja partneri, teda 12 krajín (vrátane Slovenska, pozn. red.), spojili sily a kúpili tri dopravné lietadlá C-17. Sami by si ich nemohli dovoliť.
Sú aj iné príklady?
Budúci projekt s názvom Spojený pozemný sledovací systém je dôležitý na zhromažďovanie spravodajských informácií. Menšie členské štáty by si ho samy nezadovážili. Keď dajú dokopy peniaze viacerí, tak môžu. Slovensko sa mimochodom práve pridalo k multinárodnému logistickému centru v Prahe. Logistika je príklad, kde krajiny môžu spraviť spolu viac. Nie je to len o drahej sofistikovanej vojenskej technológii. Môžete spolu viesť cvičenia, prípadne robiť údržbu zariadení. Priestor, kde môžu krajiny spojiť sily, ušetriť peniaze a zvýšiť bezpečnosť, je široký.
Nemôže byť multinárodná obrana aj riskantná? Čo keď sa vzťahy krajín zmenia? Viete si spoluprácu predstaviť medzi krajinami ako Slovensko a Maďarsko s ich napätými vzťahmi, či medzi Gréckom a Tureckom?
Otázka je namieste, môžete to však aj otočiť a povedať, že takáto kooperácia by predchádzala konfliktom. Pretože, ak už sa zapojíte do spolupráce, skôr si uvedomíte, aké je hlúpe ísť do konfliktov. Niektoré základné vojenské schopnosti si však budete zabezpečovať vždy sami. Aj preto, že chceme, aby bol každý člen schopný zastať svoju rolu a prispievať tak k operáciám. Členovia musia niektoré veci zvládať sami. Nemôžete robiť všetko cez spoluprácu. Ak spolu cvičíte, robíte udržiavacie práce či logistiku a hypoteticky sa náhle dostanete do sporu, môžete v spolupráci pokračovať. Navyše, sme aliancia a tam očakávate, že krajiny majú rovnaké ciele a hodnoty a nedostávajú sa do konfliktov.
Minister obrany Ľubomír Galko povedal, že ak sa nezvýši rozpočet, je možnosť, že Slovensko nebude mať vzdušnú obranu. Bude pre NATO problém, ak Slovensko nebude mať stíhačky?
Nechcem zasahovať do domácich politických záležitostí. Ale chceme, aby každá krajina plnila svoju úlohu a prispievala k celkovej obrane. Zoberme si Líbyu. Môžeme tam podnikať operácie len preto, že istý počet krajín má lietadlá a sú ochotné ich poskytnúť. No máme aj príklady, že napríklad tri baltské krajiny nemajú letectvo a iní spojenci vykonávajú letecké operácie aj v ich mene. Do istého stupňa sa krajina môže špecializovať. Nie je potrebné, aby všetci spojenci mali všetky obranné schopnosti.
A akú úlohu vidíte pre Slovensko?
To je otázka pre slovenskú vládu. No oceňujem, že sa už pridala k viacerým multinárodným projektom vrátane nákupu dopravných lietadiel C-17, projektu pozemného systému sledovania či multinárodného logistického projektu. Z tohto pohľadu je Slovensko príkladom, ako môžeme v budúcnosti spolupracovať.
Nahradí inteligentná obrana všetky chýbajúce peniaze, ktoré predtým išli do obrany?
Nemyslím si, že inteligentná obrana vyrieši všetky naše problémy. Budeme potrebovať peniaze (smiech). Samozrejme, sú limity, ako hlboko vláda môže škrtať výdavky na obranu. Slovenská vláda si to veľmi dobre uvedomuje. Inteligentná obrana nás niekam môže posunúť, no nevyrieši všetky problémy. Potrebujeme dostatočnú sumu peňazí na investície do obrany.
Čo to je ten dostatok? Sú to dve percentá HDP? Pretože my sme dosť vzdialení od tohto záväzku.
V aliancii je určený politický bod, a to sú tie dve percentá. Krajiny, ktoré už teraz dávajú viac ako dve percentá, sľúbili, že nad touto hranicou zostanú. Krajiny, ktoré dávajú menej, sľúbili, že sa priblížia k tomu bodu či aspoň nebudú redukovať výdavky na obranu. Toto je politický záväzok. A ako generálny tajomník nalieham, aby ho plnili.
NATO okrem Afganistanu operuje aj v Líbyi. Ako dlho ste pripravení zostať v krajine? Je NATO pripravené aj na dlhý konflikt?
Nebudem hádať časové rozpätie. Dúfam, že riešenie príde skôr ako neskôr. Neexistuje však iba vojenské riešenie, budeme potrebovať aj politický proces, ktorý povedie k demokracii. Z vojenskej strany udržiavame vojenský tlak na režim Muamara Kaddáfího a veríme, že kombinácia vojenského a politického tlaku prinesie čoskoro riešenie.
Je riešením koniec Kaddáfího, prípadne jeho odchod z krajiny?
Medzinárodná kontaktná skupina vyzvala Kaddáfího, aby odstúpil, a zahraniční ministri NATO to podporili. To však nie je súčasťou vojenských operácií, ale politických cieľov.
Lietadlá NATO však bombardujú Kaddáfího komplex. Aké sú dôvody?
Chcem zdôrazniť, že neútočíme na jednotlivcov. Útočíme na veliace stredisko, pretože ich môže využívať na plánovanie a organizovanie útokov proti civilistom a my sme v Líbyi na to, aby sme chránili civilistov.
Takže sa nesnažíte zabiť Kaddáfího?
Nie, neútočíme na jednotlivcov. Ak však Kaddáfí zostane cez noc vo veliacom stredisku, sám sa vystavuje riziku.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
