BRATISLAVA. Nepresnosti, ktoré mal Štatistický úrad v podkladoch pre sčítanie obyvateľov, riešia radnice i sčítací komisári v teréne.
V Divinke v Žilinskom okrese sa namiesto prekresľovania stovky ľudí umiestnených v zlej miestnej časti rozhodli sčítať podľa overeného rozdelenia spred desiatich rokov a sami si znížili navrhnutý počet sčítacích obvodov.
Posudky nie sú
V Prešove nestačili na doplnenie všetkých chýbajúcich domov a bytov ani tri týždne práce troch mestských úradníčok a komisári si prichádzajú dopĺňať údaje na úrad aj počas sčítania. Nepresnosti vznikli podľa ministerstva vnútra nevhodným výberom mapových podkladov.
Štatistici si na vytvorenie sčítacích obvodov namiesto podrobnejšej katastrálnej mapy zvolili mapy vytvorené z leteckých snímok. Tie boli často roky staré.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že nemali názvy ulíc a čísla domov a preto „sa tieto objekty nedali jednoznačne identifikovať a priradiť k nim počet obyvateľov“. V podkladoch preto chýbali, alebo boli zle označené domy, ulice i štvrte.
Štatistický úrad tvrdí, že mapové podklady si zvolil ešte v roku 2009 „na základe odborných posudkov“. Keď si denník SME posudky vyžiadal, úrad trval na zaslaní otázok podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ten im umožnil odpoveď posielať osem pracovných dní.
Z odpovedí, ktoré úrad napokon zaslal, vyplýva, že posudky nemal. Spomína materiál ministerstva financií o potrebe vytvorenia centrálneho registra adries, ktorý by mohli využívať štátne orgány. O sčítaní obyvateľov ani vhodnosti mapových podkladov sa však nezmieňuje.
Čo poznajú starostovia
Okrem neho spomína dohodu s Úradom geodézie, kartografie a katastra z roku 2009, v ktorej sa zaviazali letecké mapy pre potreby sčítania štatistikom poskytnúť.
Ani v tejto dohode sa však výhodnosť podkladov nerieši. Magdaléna Pisková z Úradu geodézie tvrdí, že posudky k sčítaniu nerobili a mapové podklady štatistikom poskytli po vzájomnej dohode v roku 2009. Úrad však koncom minulého roka vydal stanovisko, v ktorom už pre potreby sčítania jednoznačne odporúča katastrálne mapy.
Pisková vysvetľuje, že na rozdiel od Česka, kde pre sčítanie tiež použili letecké mapy, u nás ministerstvo vnútra i obce využívajú katastrálne mapy. Sú podrobnejšie, obsahujú adresy domov a starostovia sú na ne zvyknutí.
Analýza chybovosti dát, ktorú si dal Štatistický úrad tesne pred začiatkom sčítania spracovať, odhalila, že v podkladoch je na nesprávnych adresách asi 124-tisíc obyvateľov.
V Turzovke sa nachodili
TURZOVKA. „Koľkokrát sa mi stalo, že som sa po doručení hárkov vrátila z mesta a ešte raz som overovala údaje s matrikou. Bolo to náročné, ale podarilo sa nám hárky doručiť do domácností. Dúfame, že to dopadne dobre,“ hovorí Ľubica Čmelíková z mestského úradu. Jej osemtisícové mesto malo smolu, že podklady od Štatistického úradu boli chybné.
Z Turzovky zmizlo skoro 1500 ľudí, 400 až 500 domov a budov, nesedeli čísla domov. Komisári museli najprv osobne nájsť domy a ľudí, až potom mohli doručovať hárky. Na niekoľko týždňov to ochromilo prácu úradu.
Daniel Vražda
