BRATISLAVA. Minulý rok vydal odbor Hydrologické predpovede a výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu 670 výstrah pre 97 okresov. Povedala to pre TASR Danica Lešková, vedúca odboru Hydrologické predpovede a výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
"Výstrahy v takomto systéme ako dnes vydávame asi rok a pol. Minulý rok bol mimoriadny, takže o priemere vydaných výstrah počas roka sa nedá zatiaľ vôbec hovoriť," konkretizovala Lešková.
Pokiaľ v minulosti pracovisko operatívne monitorovalo 20 vodomerných staníc, dnes vďaka povodňovému varovnému a predpovednému systému (POVAPSYS), ktorý priniesol veľkú automatizáciu monitorovacích staníc kompletizujú denne údaje z 260 monitorovacích staníc, ktoré dokážu poskytovať kvalitné informácie o hydrologickej situácii a jej vývoji v jednotlivých regiónoch.
Analyzujú každú štvrťhodinu
"Zabezpečujeme dostatočné množstvo informácií v krátkom časovom slede, dokážeme z nich spracovať objektívnu informáciu o stave a vývoji a všetky výstupy sú dostatočne dostupné," povedala Lešková.
Informácie z vodných tokov, ktoré prichádzajú na pracovisko každých 15 minút, sa priebežne analyzujú.
"Hneď ako hladina dosiahne úroveň povodňovej aktivity, posielame povodňovým orgánom aktuálne spravodajstvo, ktoré by im malo uľahčiť orientáciu v situácii," konkretizovala Lešková.
Pri prvom stupni povodňovej aktivity sa údaje zasielajú každých 12 hodín, pri druhom stupni každých šesť hodín a pri treťom stupni sa mimoriadne spravodajstvo posiela každé tri hodiny orgánom civilnej ochrany, správcovi toku, všetkým povodňovým komisiám, starostom obcí a miest a mimoriadne spravodajstvo je prístupné aj pre širokú verejnosť na internetových stránkach.
Váh je zregulovaný dobre, východ má problémy
Podľa Leškovej vzniká povodeň veľakrát na hornom úseku toku, kde spôsobí veľké škody, ale tieto si potom vodný tok nesie ďalej až do dolných úsekov.
"Východné Slovensko býva postihnuté takmer celé nielen v horných úsekoch, ale aj v nížinnej časti," ilustrovala Lešková. Ako príklad dobre zregulovanej rieky uviedla Váh, ktorý si vďaka Vážskej kaskáde a vodným nádržiam na Liptove a Orave, vie svoj tok dostatočne zregulovať a odviesť vodu bezpečne do Dunaja.
Aj keď sa protipovodňovým systémom dajú mnohé škody eliminovať a doteraz sa mnohé škody aj protipovodňovými opatreniami eliminovali, povodniam sa podľa odborníčky zabrániť nedá.
"Je však škoda, že u nás sa nikdy nehovorí o tom, koľko sme toho zachránili, ale len o tom, čo povodeň spôsobila. V porovnaní s inými štátmi máme veľmi málo obetí na ľudských životoch a niekedy aj materiálne škody nedosahujú úroveň škôd v iných krajinách Európy. Myslím si však, že pre protipovodňovú ochranu robíme toho veľa a ďalšie prostriedky do nej investované môžu povodňové škody ešte viac znižovať. Prírode však nerozkážeme a povodne tu budú aj naďalej," uzatvorila tému Lešková.
