BRATISLAVA. Francesco a Federico sa na prvý pohľad ničím nelíšia od talianskych detí. Majú hnedé oči, hnedé vlasy aj šibalský pohľad. Po taliansky však nevedia, väčšinu života prežili na Slovensku. Ich otec, Talian (56), s tým nesúhlasí – chce, aby žili s ním pri Lagu di Garda.
„Deti tu už žijú tri a pol roka. Tu chodia do škôlky, tu majú rodinu, kamarátov,“ hovorí matka päťročných dvojčiat Emília Zelinová. „Keby si ich v tomto momente ich otec zobral, ako mu ich talianske súdy zverili, išli by do veľkého neznáma. Nerozumejú ani slovo, nikoho tam nepoznajú,“ dodala.
Súdy sa zastali matky Štatistika Únosy detí
Rok 2010: 145
z toho zo Slovenska: 89 na Slovensko: 56
Rok 2009: 93
z toho zo Slovenska: 61 na Slovensko: 32
Najčastejšie v roku 2009:
z Talianska na Slovensko: 6 zo Slovenska do Česka: 12
Zdroj: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
Zelinová (40) pritom ako jedna z mála Sloveniek vyhrala proces, v ktorom jej expartner žiadal vrátenie detí.
Obvykle sa sudkyne Okresného súdu Bratislava I, kam smerujú všetky žiadosti cudzincov o vydanie detí zo Slovenska, veľmi prísne pridržiavajú medzinárodného dohovoru o únosoch detí.
Ten hovorí, že ak je dieťa presťahované bez súhlasu jedného z rodičov, musí sa vrátiť.
Výnimky, ktoré dohovor pozná, slovenské súdy uznávajú len veľmi zriedka. Jednou z nich je, ak už dieťa v novom bydlisku strávilo aspoň rok a zvyklo si naň. To je aj prípad Francesca a Federica, ktorých otec poslal žiadosť neskoro.
A hoci ju Slovensko zamietlo, špecializovaný taliansky súd pre maloletých v Benátkach rozhodol, že majú žiť s otcom.
Talianskemu súdu neverí Benátky by podľa Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré sa problematikou zaoberá, mali slovenský rozsudok rešpektovať. „Toto rozhodnutie je v tomto druhu konania záväzné a konečné pre obe strany,“ uviedlo.
Podobným problémom by v budúcnosti mohol zamedziť medzinárodný súd. Slovenka totiž talianskym súdom neverí. „Taliani vôbec nehľadeli na to, čo je najlepšie pre deti. Oni si zastávali svojho občana,“ tvrdila. Podobných sporov o vydanie dieťaťa rieši bratislavský okresný súd asi desať, veľkú časť práve z Talianska.
Začiatky sú ideálne Na začiatku každého príbehu je láska, nakoniec padajú tvrdé slová i trestné oznámenia. „Vzťah medzi Slovenkou a Talianom je na začiatku jedným z najlepších, ak to porovnám s inými zmiešanými manželstvami,“ hovorí Massimiliano, ktorý má so Slovenkou dlhoročný vzťah.
„Talian má pocit, že Slovenka je perfektná domáca pani, vzdelaná, srdečná, výborne sa stará o deti a aj porozumenie v sexuálnej oblasti je obvykle výborné,“ dodáva. Taliani si zase Slovenky získavajú romantikou a zmyslom pre rodinu.
Skutočné odlišnosti sa ukážu až časom. Talianski manželia sú podľa Massimiliana dosť žiarliví, Slovenky zase tvrdohlavé. A keďže si radšej zahryznú do jazyka, ako by sa stále hádali, raz to v nich „vykypí“, pobalia kufre a už onedlho musia o svoje deti bojovať na súdoch.
Naše súdy sa svojich nezastanú
V spore o dieťa nesmie vyhrať cudzinec s opatrovateľkou, hovorí PETER GURÁŇ, člen Výboru OSN pre práva dieťaťa.
Slovenky, ktoré bojujú o svoje deti, nezriedka vyčítajú slovenským súdom pomalosť a to, že sa ich málo zastávajú. Súhlasíte s nimi?
„Naše súdy rozhodujú dosť jednostranne. Pridržujú sa haagskych dohovorov o medzištátnych únosoch. Keď otrocky interpretujete tento jeden dohovor, môže sa zdať, že výsledok je objektívny. Napríklad, keď spočítate, koľko mesiacov dieťa žilo v ktorej krajine.“
Čo je na tom zlé?
„Je to veľmi otrocké a neberie sa do úvahy duch zákona. Nezohľadňuje sa Dohovor o právach dieťaťa.“
Čo by sa malo zmeniť?
„Mohli by viac chrániť napríklad dieťa, ktoré sa narodí v Martine a jeho matka je Slovenka. Otec sa vyjadrí, že na dieťa nemá čas a nájde si nejakú opatrovateľku v Madride. Nechápem, ako môžeme rozhodnúť, že je najlepší záujem vrátiť dieťa do Španielska. Chýba komplexnejší, citlivejší prístup.“
Sú v zahraničí súdy v takýchto prípadoch ústretovejšie k svojim obyvateľom?
„Je zaujímavé, že každé súdne rozhodnutie súdov vo Švajčiarsku, v Belgicku, Taliansku je silne na strane svojho občana. Vždy sa im snažia vychádzať v ústrety.“
Slovenky našim súdom vyčítajú aj pomalosť. Súhlasíte s nimi?
„Áno.“
Čím je spôsobená?
„Veľkým návalom agendy a je málo špecializovaných sudcov.“
Nie je to aj tým, že táto agenda nie je v porovnaní s inými lukratívna?
„Neodvažujem sa povedať, či to tak je. Nie som právnik, ale myslím si, že to tiež zohráva svoju úlohu.“
Ján Krempaský
Deti má vrátiť nový medzinárodný súd v Ženeve
Väčšina krajín sveta sa pripojila k dohovoru o právach detí.
BRATISLAVA. Konflikt dvoch kultúr aj rozdielnych právnych prostriedkov robí z procesov o vydanie detí nepredvídateľnú spleť. Najmä v arabských krajinách je pohľad na rodinu výrazne odlišný od európskeho.
Na úrovni OSN má aj preto na budúci rok vzniknúť odvolací orgán, ktorý bude posudzovať sťažnosti proti rozhodnutiam národných súdov v otázke únosov detí. Jeho rozhodnutie bude záväzné aj pre arabské krajiny.
Súd tak môže po rokoch vrátiť deti aj Slovenkám Daniele Hammoudovej a Kataríne Azab. Jedna vidí deti iba občas, iba v Libanone, druhej exmanžel syna uniesol do Egypta. „Myslím si, že záchrana v týchto veľmi nepríjemných sporoch príde, keď sa prijme opčný protokol,“ hovorí Peter Guráň, člen Výboru OSN pre práva dieťaťa.
Vysvetľuje, že sa ním vytvorí odvolací orgán, ktorý bude posudzovať individuálne sťažnosti proti rozhodnutiam národných súdov v otázke únosov detí. Sídliť bude v Ženeve.
Dohovor o právach dieťaťa podpísalo 193 krajín, teda ide o medzinárodný dohovor, ktorý doteraz podpísalo najviac štátov. „Sú medzi nimi všetky arabské krajiny, okrem Somálska,“ hovorí Guráň. Rozhodnutia tohto orgánu budú záväzné pre všetky krajiny, ktoré dohovor podpísali. „Bude väčšia vymožiteľnosť práva,“ uzatvára odborník na práva dieťaťa.
(jkr)
Deti na súdoch
Marco, Taliansko Na rodičovské únosy upozornil v lete 2007 prípad vtedy 11-ročného Marca. Od mamy Slovenky ušiel na taliansku ambasádu, kde povedal, že chce žiť v Taliansku s otcom. Po dvojdňovom pobyte na ambasáde ho Taliani vrátili matke aj na základe predbežného rozhodnutia súdov.
Dnes: Súdy stále právoplatne nerozhodli o tom, s kým má chlapec byť, žije s matkou.
Sergio, Taliansko Košičanka Denisa Obšitníková by mala svojho malého synčeka Sergia vrátiť talianskemu otcovi. Ešte v septembri 2009 o tom rozhodol Krajský súd v Bratislave. Nemala totiž žiadny dôkaz o tom, že jej bývalý manžel užíval drogy a k rodine sa správal násilne, ako tvrdila.
Práve násilie je dôvodom, pre ktorý by podľa európskeho dohovoru matka dieťa nemusela vrátiť.
Dnes: Sergio žije na Slovensku, matka ho nechce vydať.
Husein a Fatima, Libanon Nateraz beznádejne sa javí prípad Daniely Hammoudovej z Dubnice nad Váhom, ktorej libanonský manžel Mahmud uniesol ich deti Huseina a Fatimu pred štyrmi rokmi do Libanonu. Urobil tak pod zámienkou, že ide
s nimi na výlet do Bojníc.
V marci 2009 islamský súd v Libanone definitívne rozhodol o zverení detí do opatery otca.
Dnes: S 12ročnou Fatimou a osemročným Huseinom sa Hammoudová stretáva tri až štyri razy do roka v dome svojho exmanžela. Mimo neho si ich nemôže brať.
Adam, Egypt Katarína Azab už dva a pol roka hľadá svojho syna Adama, ktorého uniesol jej egyptský manžel Ahmed na konci jej prvej návštevy u jeho príbuzných. Slovenský zástupca vo Výbore OSN pre práva dieťaťa Peter Guráň hovorí, že ide o jeden z najkomplikovanejších prípadov Sloveniek, ktorým uniesli dieťa. Existuje totiž podozrenie, že Ahmed je prepojený na egyptských fundamentalistov. Azab to potvrdila.
Dnes: Katarína Azab vyhrala aj egyptský súd, Adama sa jej stále nepodarilo nájsť.
Šebovci, Česko Spor o dvoch malých synov sa ťahá od rozvodu Slovenky Kamily a Čecha Petra Šeba v roku 2008.
Dnes: Otec žiada vrátenie detí, matka tvrdí, že jej boli predbežne zverené.
(him, jkr)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
