Hranica na používanie jazykov menšín klesne, ale potvrdiť ju musia dve sčítania obyvateľov.
Pôvodný článok sme o 21:46 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Obcí s dvojjazyčnými tabuľami nepribudne. Most-Híd ustúpil Igorovi Matovičovi zo združenia Obyčajní ľudia a KDH a parlament včera prijal novelu zákona o používaní jazykov menšín, podľa ktorej hranica na používanie menšinového jazyka v úradnom styku klesne z 20 na 15 percent až o desať rokov.
Matovič a KDH presadili, že menšinové právo sa bude týkať obcí, kde žije 15 percent Maďarov, Rusínov či Nemcov až vtedy, keď ich počet dvakrát za sebou potvrdí sčítanie obyvateľov. Jedno sčítanie práve prebieha, ďalšie bude až v roku 2021.
Chmel nie je spokojný Čo je dôležité v zákone úradné listiny sa môžu vydávať dvojjazyčne, menšiny budú môcť komunikovať vo svojom jazyku aj na samosprávnej úrovni, na písomné žiadosti musia odpovedať aj v jazyku menšín, za porušenie zákona budú hroziť sankcie od 50 do 2500 eur.
„Žiadne nové obce, kde sa bude rozprávať po maďarsky, nepribudnú,“ povedal Matovič.
Zníženie jazykového kvóra na 15 percent však malo najviac priniesť Rusínom. Dnes je rusínčina úradným jazykom v 68 obciach, po novom mala byť v 113.
Predkladateľ novely vice〜premiér Rudolf Chmel z MostuHídu tvrdil, že zmena by sa potom týkala najmä Rómov. Celkovo by jazyk menšiny mohlo popri slovenčine používať po prijatí jeho návrhu až 729 obcí, v súčasnosti ich je 656.
„Isteže nie som spokojný, ale v politike musíte rátať s realitou a tá je o kompromisoch,“ komentoval Chmel Matovičovu verziu zákona.
Nejednotné KDH KDH do poslednej chvíle nevedelo, koľko jeho poslancov bude za novelu hlasovať. „Martin Fronc sa dopredu vyjadril, že ju nepodporí. Ďalší dvaja poslanci váhali,“ komentoval podpredseda klubu Pavol Abrhan.
Členovia hnutia boli od začiatku proti zníženiu kvóra, niektorým nestačilo ani Matovičovo riešenie. Nakoniec zaň nehlasoval iba Fronc.
Pomohol Smer Matovičovi prešli aj ďalšie zmeny. Obce nebudú musieť zamestnávať tlmočníkov. Môžu si vyhradiť hodiny, v ktorých budú úradovať v jazykoch menšín. Vypadla aj plánovaná povinnosť zdravotníckych zariadení mať zamestnanca, ktorý ovláda menšinový jazyk.
Matovičove návrhy prešli len vďaka tomu, že v sále neboli všetci poslanci Smeru. K absolútnej väčšine zákonu chýbali hlasy štyroch koaličných poslancov, okrem iných aj Szilárda Somogyiho z SaS. Tvrdí, že to bolo omylom.
Smer aj SNS zákon kritizovali. Podľa Jána Podmanického zo Smeru bude „maďarizovať aj obce, v ktorých nežije ani jeden Maďar“.
Dostál: Matovič hrá maďarskou kartou
Poslanec ONDREJ DOSTÁL, ktorý chcel zrušiť pokuty v zákone o štátnom jazyku aj v Chmelovej novele, podporu nezískal.
Prečo koalícia nechce zrušiť pokuty ?
Pravica hlasno kritizovala pokuty v čase Ficovej vlády, napriek tomu ich z mne neznámych dôvodov nechce rušiť. Nenašla sa na to dostatočná podpora v rámci poslaneckého zboru.
Je v poriadku, že hranica z 20 na 15 percent klesne až o desať rokov?
Znamená to, že najbližších desať rokov sa nebude meniť počet obcí, v ktorých bude možné používať jazyk menšín. Zostane status quo, tak ako bolo doteraz, na základe sčítania obyvateľstva z roku 1991.
Dá sa to považovať za úspech?
Ja som sklamaný z postoja časti koalície. Najmä Obyčajných ľudí, ktorým prekážalo, že vzrastie počet obcí, v ktorých bude možné používať v úradnom styku menšinový jazyk. Ja na tom nevidím nič zlé, keby sme už teraz znížili kvórum na 15 percent, dokonca na desať. Nebola ochota sa na tom dohodnúť, a keďže Obyčajní ľudia postavili svoju pripomienku tak tvrdo, iná šanca nebola.
Využíva časť koalície maďarskú kartu?
Ja vnímam stanovisko Obyčajných ľudí v tomto prípade ako hru maďarskou kartou.
Zuzana Petková
Beata
Balogová
