BRATISLAVA. Kto je osoba na čele domácnosti? Otázka zo sčítania obyvateľstva mnohých prekvapila. „Na dnešnú dobu je to úplne neprimerané. Ľudia môžu žiť aj v iných vzťahoch,“ povedala feministka Jana Juráňová. Štatistický úrad tvrdí, že v skutočnosti sa nesnaží zistiť, kto je doma šéfom. Potrebujú len určiť referenčnú osobu, aby pochopili vzťahy medzi osobami, ktoré spolu bývajú.
Elektronická časť sčítania sa už skončila. Možnosť vyplniť formulár na webe využilo asi 400-tisíc ľudí, čiže 7 percent. V Česku sa online sčítalo 27 percent obyvateľov. Zhruba 115-tisíc z nich odovzdalo cez internet aj formulár o byte a 50-tisíc o dome.
Rozdiel mohli spôsobiť aj obavy o anonymitu poskytnutých dát, ktoré posilnil spor dvoch štátnych inštitúcií.
Generálna prokuratúra sa včera zastala Štatistického úradu. Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov spochybňujúce anonymitu sčítania označila za nezákonné.
Susedia klikali viac
„Vzhľadom na to, že doteraz nikdy nemali obyvatelia možnosť sčítať sa elektronicky, nie je možné číslo s ničím porovnávať,“ povedala predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
- Počet online sčítaných obyvateľov: 398 644
- Počet online sčítaných bytov: 115 393
- Počet online sčítaných domov: 49 657
- Počet obyvateľov Slovenska: 5 435 273
V Česku, kde sa sčítanie skončilo pred pár týždňami, sa však cez internet sčítalo 2,8 milióna obyvateľov, čo je až 27 percent populácie.
Za nižšou účasťou v online sčítaní môže byť aj horšia dostupnosť internetu v slovenských domácnostiach. Podľa aprílového prieskumu Asociácie internetových médií používa internet necelých 47 percent obyvateľov Slovenska. V Česku je to 58 percent.
„Vplyv na nižšiu účasť zrejme malo aj spochybňovanie ochrany osobných údajov,“ mieni Marek Zámečník z asociácie.
Zlúčme štatistov s ochrancami údajov, navrhuje Peter Schutz.
Úrady rozhneval článok
Spor o anonymitu sčítania rozprúdil článok bezpečnostného konzultanta Ľubomíra Kopáčka, ktorý sa pred dvomi týždňami začal šíriť internetom a skončil aj na stole Úradu na ochranu osobných údajov.
Autor v ňom upozornil, že číselné kódy, ktoré sa pri sčítaní lepia na tlačivá alebo zadávajú pri prihlasovaní do elektronického formulára, umožňujú „spárovať konkrétneho občana s konkrétnym sčítacím hárkom“.
Kopáček ponúkol aj riešenie, ako sa možnej identifikácii vyhnúť. „Nelepiť na sčítacie tlačivo žiadny čiarový kód a hlavne neprepadnúť pohodlnosti a nesčítať sa online!!!“
Úrad na ochranu osobných údajov dal v predvečer rozhodujúceho okamihu sčítania Kopáčkovi za pravdu. V stanovisku z predminulého piatka konštatoval, že nejde o anonymné zisťovanie údajov, a štatistikov vyzval, aby zvážili „upustenie od povinnosti nalepiť identifikátor obyvateľa na sčítací formulár“.
Wikisčítanie?
Štatistický úrad označil stanovisko za marenie sčítania a strašenie. Šéfka úradu niekoľko dní v médiách, parlamente i na Úrade vlády vysvetľovala, že s údajmi bude pracovať iba obmedzený okruh zamestnancov úradu a dodávateľa softvéru, ktorí sú viazaní mlčanlivosťou. Tlačivá a identifikátory potom zničia a v databázach zostanú údaje anonymné.
„Štatistický úrad urobil všetko, čo je štandardné, a ešte kúsok nad to, aby zabezpečil ochranu osobných údajov,“ tvrdí Benkovičová.
Časť verejnosti i tak nepresvedčila. „Existujú inštitúcie s neporovnateľne vyššími rozpočtami na informačnú a procesnú bezpečnosť a aj tak sa jedného dňa ocitli so svojimi dátami na WikiLeaks,“ hovorí Kopáček.
Generálna prokuratúra žiada zrušiť stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Hovorí aj o trestnej zodpovednosti.
BRATISLAVA. V spore Štatistického úradu a Úradu na ochranu osobných údajov o anonymitu sčítania obyvateľov získali včera navrch štatistici.
Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov spochybňujúce anonymitu sčítania včera napadol zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý. „Požadujem ho zrušiť,“ napísal bez bližšieho zdôvodnenia.
Hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová neskôr pre agentúru SITA spresnila, že úrad podľa nich prekročil svoju pôsobnosť. „Vykonáme i úkony potrebné na preskúmanie možnosti uplatnenia prípadnej trestnej zodpovednosti.“
Štatistický úrad tým považuje spor za ukončený, Úrad na ochranu osobných údajov situáciu odmieta komentovať.
Rozhodnutie prekvapilo bezpečnostného konzultanta Ľubomíra Kopáčka, ktorý sa na Úrad na ochranu osobných údajov s podnetom obrátil. „Ukazuje sa, že právo jednotlivca je zašliapané znásilneným zákonom. Za celý čas nedokázal nikto hodnoverne preukázať, že údaje sú v bezpečí a nedostane sa k nim nepovolaná osoba.“
Podpredseda parlamentného výboru pre verejnú správu Szilárd Somogyi (SaS) neočakáva, že by rozhodnutie prokuratúry zmenilo postoj verejnosti k sčítaniu. „Bežný občan je rôznymi vyhláseniami úradov už príliš zmätený.“
V spore sa však prikláňa skôr na stranu štatistikov. Úrad na ochranu osobných údajov prišiel podľa neho so zásadným stanoviskom neskoro a jeho predseda by mal odstúpiť. Na čele úradu stojí od roku 2004 nominant SMK Gyula Veszelei.
V predchádzajúcom sčítaní štatistici hlavu domácnosti nehľadali. Sociológovia však potrebe nájsť centrálnu postavu rozumejú.
BRATISLAVA. Je hlavou domácnosti muž? Alebo člen, ktorý najviac zarába? Alebo ten, kto určí, kam sa pôjde na dovolenku? Nad otázkou o tom, kto je hlavou bytovej domácnosti, sa pri vypĺňaní sčítacieho formulára pozastavovali viacerí.
„Na dnešnú dobu je to úplne neprimerané. Ľudia môžu žiť aj v iných vzťahoch. Neviem, či je to myslené tak, že kto platí,“ hovorí spisovateľka a feministka Jana Juráňová.
„Asi sa to nedá dobre vyplniť. U nás sme to vyplnili tak, že sme vlastne na čele domácnosti všetci.“
Vo vysvetlivkách formulára sa píše, že ňou má byť „ktorýkoľvek jeden“ člen domácnosti a ostatní na formulároch vyplnia, v akom sú k nemu vzťahu. V sčítaní v roku 2001 otázka nebola. Vtedy sa pýtali, kto z obyvateľov bytu je jeho „užívateľ“.
Hlavou rodiny môžu byť obaja. ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
Všetko je o vzťahoch
„Ide o to určiť vzťahy v domácnosti,“ povedala hovorkyňa Štatistického úradu Eva Kelemenová. Nesnažia sa vraj zistiť, kto má v rodine hlavné slovo. Štatistici chcú pomocou „centrálnej“ osoby zistiť, kto všetko s ňou žije v spoločnej domácnosti a koľkogeneračná je.
Vzťahy osôb v domácnosti by sa tak mohli rozlúštiť, aj pokiaľ by sa za takú osobu označilo batoľa. Aj sociológ Pavel Haulík si myslí, že štatistikom išlo o rozlúštenie štruktúr domácností – hlavne viacgeneračných.
Podobný pojem „prednosta domácnosti“ pozná z marketingových prieskumov. Ide o toho, kto najmä robí rozhodnutia v rodine.
Mohlo by byť jasnejšie
„Je to položené dosť nejasne,“ hovorí o otázke sociológ Ľubomír Falťan. Pochybnosti o nej má aj ďalší sociológ Martin Slosiarik. Pripúšťa, že pre určenie štruktúry rodiny treba určiť jednu centrálnu osobu.
Myslí si ale, že pokiaľ by sa mala za ňu označiť napríklad osoba s najvyšším príjmom bez toho, aby sa príjem prezradil, boli by pravidlá určené jasnejšie. Navyše by sa tým zistil ďalší údaj.
