BRATISLAVA. Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a poslanec KDH Radoslav Procházka dnes v pléne nevylúčil, že pri hlasovaní o posunutí do druhého čítania dá svoj hlas návrhu na zmenu Ústavy SR z dielne opozičného Smeru-SD. Strana Roberta Fica chce novelizáciou základného zákona štátu zdôrazniť, že Slovensko zaručuje individuálne, a nie kolektívne práva a slobody.
Procházka privítal tento pokus pokračovať v diskusii o tom, aký dopad na slovenskú realitu môže mať súčasný ústavno-politický vývoj v Maďarsku. Nie je si však istý tým, či zo strany Smeru-SD ide o úprimné úsilie o jednotnú, konsenzuálnu a o to silnejšiu reakciu NR SR na novú maďarskú ústavu. "Neregistroval som ani minimálny pokus nájsť pre tento zákon aj podporu koalície," upozornil Procházka. Keďže na zmenu ústavy je potrebných aspoň 90 hlasov, zhoda koalície aj opozície je nevyhnutná.
"Ono to potom budí dojem, že dôvodom tejto aktivity je samoúčelná politická sebaprezentácia," odkázal Procházka. Smer-SD absenciu snáh o rokovania pri predkladaní koaličných ústavných zákonov vládnym stranám už v minulosti vyčítal.
S obsahového hľadiska sa Procházkovi zdá pridaná hodnota novelizácie ústavy, ktorá do základného zákona dopĺňa dve vety, relatívne nízka. "Prvý bod už v ústave je, len v inom ustanovení a iným slovosledom. Druhý bod by mohol mať svoj význam a pri čiastočne zmenenej formulácii by mohol súčasné znenie ústavy právno-esteticky skrášliť. Nevylučujem teda, že to podporím do druhého čítania, kde bude možnosť sa o ňom baviť," dodal. Tento prístup jedného z predkladateľov, Róberta Madeja (Smer-SD), mimoriadne prekvapil.
Podľa návrhu Smeru-SD majú do ústavy pribudnúť dve nové vety. Podľa prvej SR "zaručuje základné individuálne práva a slobody". Druhou zmenou by malo byť doplnenie článku 34 o vetu, že "SR uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám".
V novej maďarskej ústave, ktorá vstúpi do účinnosti 1. januára 2012, sa okrem iného uvádza, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv. "Tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky," tvrdia poslanci Smeru-SD. Opierajú sa pri tom aj o medzinárodné právo, ktoré tzv. kolektívne práva menšín nepozná. "Ľudské práva majú v medzinárodnom práve všeobecne uznávaný individuálny charakter a koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe, ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudskoprávnom dokumente OSN, Rady Európy, OBSE alebo EÚ," argumentujú.
