Mená ľudí, ktorí pracovali pre 11. brigádu Pohraničnej stráže v Bratislave, sú dostupné na webe Ústavu pamäti národa.
BRATISLAVA. Ústav pamäti národa dnes predstavil a na svojej internetovej stránke aj zverejnil kompletnú organizačnú a personálnu štruktúru spravodajských zložiek 11. brigády Pohraničnej stráže v Bratislave.
Najnovší výskum ÚPN zachytáva vďaka analýze personálnych spisov a ďalších archívnych dokumentov roky 1951 až 1973 a nadväzuje tak na predchádzajúce zverejnenie personálnej a organizačnej štruktúry spravodajského oddelenia 11. brigády PS z rokov 1973 až 1989.
Sto kádrov
„Náš výskum identifikoval sto kádrových príslušníkov spravodajských zložiek 11. brigády Pohraničnej stráže,“ povedal na dnešnej tlačovej besede predseda správnej rady ÚPN Ivan A. Petranský. Pripomenul, že po februári 1948 sa hranica Československa s Nemeckom a Rakúskom stala miestom pokusov o útek mnohých občanov na západ. „Mnohí utečenci prišli o život pri streľbe, na elektrifikovaných zátarasách a mínach. Charakter stráženia na týchto hraniciach sa posunul k štátobezpečnostnému,“ vysvetlil Petranský.
ÚPN zhromaždil informácie o pracovníkoch spravodajských zložiek a ich funkčnom zaradení a pokračuje v príprave podrobnej štúdie o činnosti tejto zložky, kde budú uvedené aj príklady z jej činnosti. „Momentálne máme komplet personálne zloženie tejto zložky, jej organizačnú štruktúru, dĺžky pôsobenia príslušníkov v spravodajskej zložke a máme začatý podrobný výskum o činnosti tejto zložky,“ doplnil riaditeľ sekcie dokumentácie Ľubomír Morbacher.
Spravodajské zložky 11. brigády Pohraničnej stráže boli málopočetné, ale svojou činnosťou o to významnejšie represívne útvary komunistického režimu v Československu. Po vzniku Pohraničnej stráže Ministerstva národnej bezpečnosti ČSR v roku 1951 a dobudovaní železnej opony na slovensko-rakúskom úseku hranice, ktorý strážila 11. brigáda PS, bolo na úrovni brigády vytvorené spravodajské oddelenie.
Na jednotlivých práporoch brigády, ktoré sídlili v Bratislave, Komárne, Malackách a Stupave, pôsobili spravodajské skupiny. Podľa Morbachera išlo o špecializované rozviedne a súčasne kontrarozviedne útvary Pohraničnej stráže, ktoré mali za úlohu zhromaždiť a vyhodnocovať informácie o osobách, ktoré plánovali útek do zahraničia, čo bolo v tom čase kvalifikované ako trestný čin.
Úzko spolupracovali s ŠTB
Príslušníci spravodajských zložiek získavali informácie od vlastnej agentúrnej siete, dobrovoľných pomocníkov Pohraničnej stráže, zahraničných tajných spolupracovníkov, ale aj na základe vojenského pozorovania nášho a cudzieho územia, výsluchmi zadržaných osôb a úzkou súčinnosťou s ŠtB.
Rovnako ich zaujímali aj informácie o politicky nespoľahlivých osobách a informácie z pracovísk, na ktorých bol pravdepodobný výskyt tzv. závadových osôb. V prípade hodnovernosti získaných informácií pristúpili k represívnym opatreniam, ktoré mali sledovaným osobám zabrániť utiecť.
Spravodajské zložky Pohraničnej stráže spolupracovali aj na vysadzovaní príslušníkov a agentov ŠtB a ďalších československých spravodajských represívnych zložiek v zahraničí.
Tí sa následne podieľali na únosoch a fyzickej likvidácií emigrantov a cudzích štátnych príslušníkov, ktorí boli nepohodlní komunistickému režimu.
