BRATISLAVA. Poslanci vládnej koalície sa priblížili k zrušeniu tzv. Mečiarových amnestií. Ústavný zákon o zrušení niektorých uznesení o amnestii dnes 85 hlasmi posunuli do druhého čítania, na definitívne presadenie tejto zmeny však budú v júni potrebovať ešte o päť hlasov viac.
Bez hlasov poslancov za Smer preto nemôžu uspieť, dnes za zrušenie amnestií z klubu Smeru hlasoval len Ján Počiatek. Okrem koaličných poslancov za zrušenie amnestií hlasovali aj všetci prítomní poslanci za SNS vrátane predsedu Jána Slotu.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom kryli akt štátneho terorizmu a zmarenia referenda. V pléne Národnej rady to vyhlásil podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH), ktorý poslancom predstavil návrh na zrušenie týchto amnestií.
Ústavný zákon sa v pléne prerokúva prvýkrát bez účasti Mečiarovej HZDS, ktorá sa vlani do parlamentu nedostala.
Napriek tomu, že táto iniciatíva je na pôde NR SR už po šiesty raz, podľa Hrušovského doterajší nedostatok politickej vôle ho podporiť nie je dôvodom na vyvodenie záveru, že ho treba navždy vyradiť z rokovaní parlamentu.
"Ak chceme zachrániť zmysel amnestie ako takej, ak chceme, aby do budúcna mohla plniť svoju legitímnu úlohu, musíme tieto amnestie zrušiť," apeloval Hrušovský.
Koalícia na zrušenie potrebuje 11 hlasov opozície
Podľa jeho slov si skutočná očista spoločnosti a dosiahnutie fungujúcej justície vyžaduje nutnosť zrušenia Mečiarových amnestií.
"Ako chceme byť úspešní proti ničomníkom a zlodejom, keď sami nevieme pomenovať a odsúdiť čin, ktorý je neprípustný a pre demokratický štát neprijateľný?" pýtal sa.
Hrušovský je presvedčený, že niekto tu pred pár rokmi prekročil Rubikon, vzal moc do svojich rúk a uveril, že dokáže ovládať a klamať všetkých.
"Ten niekto nás všetkých zatiahol do nechutného a podlého konania, ktorého následky si nesieme všetci. Nedovoľme, aby nám toto zlo ostalo a nedovoľme, aby sa nám jeho aktéri vysmievali z nablýskaných limuzín a nedobytných sídel. Zrušme teda hanebné amnestie spolu a nepozerajme sa na stranícku príslušnosť," vyzýval.
Vo svojom prejave Hrušovský upozornil, že ak to poslanci podporia, do dejín vstúpia ako úctyhodní reprezentanti občanov tejto republiky, ktorí zabudli na stranícke a ideologické nezhody. "Urobme tak pre celú túto krajinu," povedal.
Aby bola koalícia v tejto iniciatíve úspešná, bude potrebovať minimálne aj 11 opozičných hlasov. Ján Slota (SNS) koncom apríla povedal, že on osobne je ochotný to podporiť.
"V minulosti som proti zrušeniu amnestií hlasoval preto, že sme boli koaliční partneri (s HZDS, pozn. TASR), to otvorene priznávam. Ale nikdy som nebol presvedčený, že tam bolo všetko čisté," vyhlásil Slota. Ani prípadné hlasy SNS by však ešte na prijatie ústavného zákona nestačili.
Stanovisko Smeru je, že tieto amnestie sú amorálne, no z právneho hľadiska nezrušiteľné. Počas kauzy Veľký Slavkov sa však vtedajší premiér Robert Fico (Smer) vyhrážal koaličnému partnerovi Vladimírovi Mečiarovi (HZDS) práve zrušením amnestií.
Podľa HZDS nemá návrh oporu v demokratickom systéme
Dnes v rozprave žiaden opozičný poslanec nevystúpil. Martin Glváč (Smer) si myslí, že poslanci môžu prijímať v tejto veci čokoľvek, no z právneho hľadiska to nebude mať žiaden význam. "Toto je tá naša dilema," vysvetlil.
Samotná HZDS označila návrh koalície za politický nezmysel bez opory v demokratickom právnom systéme.
Mečiarovci zdôraznili, že amnestie boli podané ako reakcia na udelenie milostí vtedajším prezidentom Michalom Kováčom, "ktorý omilostil v obzvlášť závažnom prípade podvodu za milióny dolárov aj vlastného syna".
Tvrdia, že bez vyšetrenia tohto trestného činu nebolo možné poznať pravdu ani v nasledujúcich kauzách. HZDS upozorňuje, že KDH doteraz nenavrhlo zrušiť udelenie milostí prezidenta Kováča.
Zrušenie Mečiarových amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
