BRATISLAVA. Fiktívne aktivačné práce, odpúšťanie dlhov za nájomné neplatičom, nelegálny odber vody a elektriny, využívanie obecného auta na súkromné účely či vysoké odmeny pre starostu po pár dňoch vo funkcii.
Tak vyzerá podľa obyvateľov centrálnej časti spišskej Žehry samospráva pod vedením Rómov z miestnej osady, ktorí tvoria v dedine väčšinu. Preto sa najnovšie rozhodli neplatiť miestne dane a poplatky.
Situáciu starousadlíkov sa rozhodol riešiť minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) svojsky. Najskôr do obce poslal policajtov, potom ohlásil novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá dedine umožní oddeliť sa od osady. Hoci zámer kritizovali mimovládne organizácie i splnomocnenec vlády pre rómske komunity, minister neustúpil a v týchto dňoch novelu predložil na pripomienkové konanie.
Novela Ako sa rozdeliť
dnes sa obce môžu deliť iba za prísnych podmienok, novela však umožňuje výnimku, ak samospráva porušuje finančnú disciplínu, časť obce by sa mohla odčleniť, ak by o to požiadalo aspoň tridsať percent obyvateľov v petícii a potom odhlasovala nadpolovičná väčšina v referende, zvyšok obce by v takom prípade na odtrhnutie časti nemal žiadny vplyv.
Kým dnes sa obce môžu deliť iba za prísnych podmienok, novela umožňuje výnimku, ak samospráva porušuje finančnú disciplínu.
Časť obce by sa v takom prípade mohla odčleniť, ak by o to požiadalo aspoň tridsať percent jej obyvateľov v petícii a potom odhlasovala nadpolovičná väčšina v referende. Zvyšok obce by v takom prípade na odtrhnutie časti nemal žiadny vplyv.
Jediná možnosť Starousadlíci zo Žehry návrh vítajú. „Stratili sme akýkoľvek vplyv na chod obce a tok peňazí je presmerovaný iba do osady. Je to pre nás jediné riešenie,“ vraví Miloš Pacovský zo združenia Nová Žehra.
Zároveň odmieta, že by šlo len o účelové riešenie pre ich obec. „Rovnakú možnosť osamostatnenia budú mať inde aj rómske osady, ak budú nespokojné so správou centrálnej časti a dokážu, že ich samospráva diskriminuje,“ vraví.
Práve to však novele kritici vyčítajú. „Naozaj chceme mať desiatky rómskych osád ako samostatné obce?“ pýta sa Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Pripomína, že Rómovia žijú tam, kde sme ich pred rokmi vytlačili.
„Ak ich po tom, čo sme ich takto vylúčili zo spoločnosti, odrežeme aj administratívne, bude to posledný krok v symbolickej rasovej segregácii na Slovensku,“ tvrdí. Štát by mal podľa neho namiesto extrémnych riešení Žehranom pomôcť a s komunitou pracovať.
Lipšicova novela šteklí fantázie. Nielen v Žehre. Píše Peter Schutz.
Aj premiérka upozornila na segregáciu Premiérka Iveta Radičová, ktorá bola v piatok na Spiši, upozornila, že podobné problémy majú aj iné obce. Bez zmeny legislatívy to podľa nej nepôjde. „Vždy však bude pocit skrivodlivosti, že niektorí na to doplácajú,“ dodala.
„A či rozdelenie obci pomôže? No minimálne tej časti obce, ktorá momentálne odmieta platiť dane. Rozdelenie však zároveň vytvorí ďalšiu segregovanú osadu so všetkým, čo s tým súvisí, aj s problémami,“ povedala Radičová.
„Keďže ministerstvo vnútra si nevie dať rady s porušovaním zákonnosti v Žehre, chce umožniť, aby sa zákon uplatňoval aspoň v nerómskej časti obce, ktorej obyvatelia majú odôvodnený pocit, že doplácajú na Rómov,“ hovorí aj analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. „Problém pokračovania porušovania zákonov v Žehre však táto novela úplne ignoruje.“
Reťazová reakcia Sloboda navyše upozorňuje, že novela môže spustiť ďalšie rozdrobovanie samosprávy, pričom už dnes mnohé malé obce sotva zabezpečujú základné úlohy.
„Ak by sa vykonala komunálna reforma podľa prirodzených mikroregiónov, Žehra by bola spolu s ďalšími 11 obcami súčasťou municipality s jedným samosprávnym úradom, starostom a spoločným zastupiteľstvom so sídlom v Krompachoch, pričom tento región by mal vyše 20-tisíc obyvateľov,“ vraví. „V takomto regióne by ani Rómovia zo Žehry väčšinovo nevládli tak, ako dnes.“
„Cieľom návrhu je, aby občania nedoplácali na to, že orgány obce neplnia svoje zákonné povinnosti,“ reaguje Lipšic. Pripomína, že s každým delením miest a obcí by podľa novely musela súhlasiť aj vláda, „takže o masovom rozdeľovaní nie je možné hovoriť“.
Beata
Balogová
