Homosexuáli v parlamente sú a budú

Poslanec SaS Stanislav Fořt hovorí o tom, aké je to byť na Slovensku homosexuálnym politikom.

Stanislav Fořt (33) vyštudoval právo,ekonómiu. Pred vstupom do politiky bol manažérom v poisťovni. Ako prvý politik pre SME zverejnil, že je gej.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Aký zmysel majú akcie typu Dúhový pride?

„Je to test demokracie, spoločnosti a vyjadrenie ústavného práva zhromažďovať sa.“

Prečo mal vlani taký extrémny priebeh?

„Minulý rok mal pochod dve špecifiká. Jednak išlo o premiérový ročník, ktorý nastal až dvadsať rokov po revolúcii. Osobne si myslím, že sme sa dosť oneskorili. Druhá črta toho bola, že sa udial tesne pred voľbami, takže niektoré nacionalistické politické strany, ktoré chcú hrať na túto strunu zneužili občiansku aktivitu na politické ciele.“

Najčastejší predsudok homofóbnej časti heterosexuálov je, že gejovia a lesby sa predvádzajú. Nie je Pride toho potvrdením?

„Na Slovensku žije zhruba toľko občanov homosexuálnej orientácie ako bolo voličov KDH v ostatných parlamentných voľbách. A ja nemám pocit, že na námestí ich bolo toľko. Osobne som na námestí bol a môžem povedať, že keby tam neboli dúhové vlajky a zástupcovia silne nacionalistických prúdov tak by okoloidúci ani netušili, že ide o gay pride.“

Je v poriadku, že SaS so svojimi liberálnym hodnotami je v koalícii s KDH?

„Ak by sme mali rovnaké hodnoty nemuseli by sme mať dve strany. Myslím si, že je dobré, ak na Slovensku popri stranách, ktoré majú kresťanskú, socialistickú orientáciu a národnú, aspoň deklarovanú, je aj strana, ktorá sa hlási k liberálnym hodnotám. Karty rozdali voliči vo voľbách a rozdali ich tak, že vznikla možnosť vytvoriť koalíciu, ktorá bola určitou odpoveďou na predošlé vládnutie pána Mečiara, Slotu a Fica. Nie je to v Európe nič nezvyčajné, v Nemecku sú tiež vo vláde liberáli s konzervatívcami. Samozrejme sú témy, na ktorých sa nezhodneme, ale od toho je programové vyhlásenie vlády, ktoré sa muselo tvrdo vyrokovať. “

V zahraničí je bežné, že sa poslanci hlásia k inej sexuálnej orientácii. U nás to doteraz nik neurobil, máme v parlamente iba heterosexuálov?

„Sú, boli a budú v parlamente homosexuáli, je to normálna vec. V zahraničí to nie je problém, ale na to potrebuje spoločnosť dozrieť. Tí ľudia majú svoje sociálne väzby. Viete, šťastie je krehké a svet je plný bláznov.“

Čiže sa boja?

„Oni sa k tomu prihlásia, ale nepotrebujú to teatrálne dávať najavo. V okruhu ich priateľov alebo tam, kde pôsobia, je to väčšinou známa vec, nie je to verejné vo vzťahu k politickým a mediálnym vyhláseniam.“

Na pride vystúpila holandská europoslankyňa a česká speváčka, ktoré sa hlásia k inej orientácii, ale ani jedna takáto slovenská celebrita či politik. Nepomohlo by to pri presadzovaní práv sexuálnych menšín?

„Slovensko má určite kratšiu skúsenosť a vývoj sa nedá urýchliť, ani to nie je veľmi dobré. Ak napríklad legislatíva predbehne verejnú mienku, tak sa potom veľmi rýchlo dá vrátiť späť. Potom sklamanie z toho, čo vzniklo a nefungovalo, je horšie. Nie som zástancom nedozretých riešení.“

Nejde o zákony, ale skôr o prejav solidarity a vplyv na verejnú mienku.

„Kedysi dávno, keď odchádzal zo sveta herec Michal Dočolomanský, posledné mesiace jeho života sprevádzala poľovačka za senzáciou. Bol to jeden z ľudí, ktorý mohol homosexuálom v zmysle zviditeľnenia sa výrazne pomôcť. Nechávam na uváženia, prečo to neurobil.“

Prečo?

„Už som to povedal, šťastie je krehké a svet plný bláznov.“

SaS mala pred voľbami práva homosexuálov v programe, nesklamala voličov, keď je o nich teraz ticho?

„Nie je. Minister kultúry Daniel Krajcer bol patrónom gay filmového festivalu, keď sa na vláde hlasovalo o zriadení výboru pre práva sexuálnych menšín, naši ministri hlasovali za. Tému vždy keď máme možnosť, otvoríme. Nie sme teatrálna strana, sme za vecné riešenia.“

Ale veľa vám to neprináša, posledný prieskum verejnej mienky ukázal pokles popularity SaS takmer na hranicu zvoliteľnosti.

„Naši voliči sú ľudia, ktorí dôverujú sami sebe a majú snahu vziať život do vlastných rúk, z hľadiska vekovej štruktúry ide o mladšie ročníky. Pre túto skupinu ľudí je typický vzdor a vlastná cesta. SaS by v opozícii ten vzdor vedela realizovať oveľa mediálne efektívnejšie. Ja to beriem ako prirodzený dôsledok toho, že sme vládnou stranou, vládneme prvý rok. Nie v najľahšej situácii, potom, čo nám zanechala predchádzajúca vláda. Je dobré, že pokles preferencií nastala teraz. Máme tri roky na to, aby sme dokázali, že ak príde odpočet budeme vedieť ukázať konkrétne veci, ktoré sme presadili.“

Ale išli ste dole najviac zo všetkých.

„Jeden prieskum nestačí, aby sme robili takéto závery. Keď sa to ukáže ako silná trendová zložka, tak áno. Veď už analyzujeme a hľadáme príčiny tohto javu, myslím, že sa s tým vysporiadame.“

Bude SaS ešte presadzovať registrované partnerstvá alebo adopciu?

„U nás sú životné partnerstvá trvalá téma. Pre nás to nie populizmus. SaS stratila možno toľko voličov ako ich získala kvôli tejto téme.“

Budú na Slovensku niekedy registrované partnerstvá?

„Je to historická nevyhnutnosť.“

Kedy?

„Vtedy, keď na Slovensku vznikne štandardná sociálnodemokratická strana, s ktorou liberáli zvyčajne životné partnerstvá presadzujú. Smer takouto nie je. “

Ťažko teraz predpokladať, že Ficovi v blízke dobe vznikne takáto konkurencia.

„To sa svojho času hovorilo aj o Mečiarovi, ja si myslím, že nikto tu nie je večne. Skôr predpokladám, že veci pôjdu smerom k štandardizácii, to nie je to, čo tu máme teraz. Ficovi vznikne nejaká konkurencia zvnútra strany, ak nie, tak zvonka. Možno bratislavský primátor Milan Ftáčnik o tri roky.“

Takže desiatky rokov?

„Nebol by som taký pesimista, lebo registrované partnerstvá prijali už v Írsku, Španielsku, Portugalsku, čo sú krajiny, ktoré majú silnú kresťanskú tradíciu. Dôležité je pochopiť to, že nejde len o práva, ale aj povinnosti. Druhá vec je to, že heterosexuálna väčšina spoločnosti musí pochopiť, že pre ňu je to výhodné. Pokiaľ sa to bude vnímať ako téma úzkej skupiny ľudí, zostane na okraji. Treba pochopiť, že nie je v našom záujme, aj máme napäté verejné príjmy, vyháňať týchto ľudí zo Slovenska.“

A na adopcie v prípade homosexuálov je Slovensko pripravené?

„V prípade, ak do životného partnerstva vstupuje biologický rodič dieťaťa a partner zvažuje osvojenie, je to prirodzené. To by ma vôbec neprekvapilo.“

To asi neprekvapí väčšinu normálne zmýšľajúcich ľudí, ale je prirodzené, ak si dvaja ľudia rovnakého pohlavia chcú adoptovať dieťa z detského domova?

„Na gej festivale bol premietnutý film Patrik 1,5, ktorý odporúčam vidieť. Rieši adopciu dvoch homosexuálov, partnerov, je to vcelku podnetné. Pre mňa na to nejestvuje jednoznačná odpoveď, lebo pri adopcii sa riešia konkrétni ľudia a tam sa musí prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Ak poviete konkrétne dieťa a pár, môžem komentovať rozhodnutie komisie v tomto prípade. Ale to je rovnaké, ako keď sa pýtate, či je heterosexuálny pár vhodný na adopciu, niekedy áno, niekedy nie.“

Prečo sa to nedostalo do programu SaS?

„Nemáme problém s adopciou dieťaťa jednotlivcom, ale nenašli sme zhodu medzi našimi členmi v otázke adopcie párov. Keďže sme strana, ktorá združuje ľudí z Oravy, z Košíc, homosexuálov aj heterosexuálov, veriacich aj bez vyznania, slovenskej aj maďarskej národnosti.“

Ako sa vám spolupracuje s Igorom Matovičom, ktorý je v niektorých otázkach konzervatívnejší ako KDH?

„Bol som pri tom, keď sa rozhodovalo, či zástupcov Obyčajných ľudí vezmeme na kandidátku. Malo to veľa výhod aj nevýhod. Tušili sme, že voľby skončia tesným výsledkom a každý hlas bude dôležitý možno spôsobilo, že vládna koalícia má o tri viac hlasy viac ako je potrebné na parlamentnú väčšinu. Spätne to hodnotím ako správnu vec. Čo sa týka programových rozdielov, tie tam samozrejme sú. Máme aj veľa spoločného, napríklad boj proti korupcii.“

Vy ste hlasovali za?

„Nemôžem vám to povedať, lebo hlasovanie v republikovej rade si nechávame pre seba.“

Je Igor Matovič homofóbny politik?

„Ja som sa s ním o tom rozprával, má známych, ktorí sú homosexuáli, osobne s tým problém nemá. Nevie si predstaviť, že by fungovali niektoré veci. Samozrejme je zaradený v tom nacionálno-kresťanskom spektre, rešpektujem jeho pohľad. Životné partnerstvo by určite nepodporil, ale vedel by sa zamyslieť nad uľahčením spolužitia a určite by bol proti diskriminácii.“

Ste prvý politik, ktorý nemá problém hovoriť, že je gej. Mali ste s tým niekedy problém?

„Samozrejme stretáva sa táto téma s kontroverznými názormi a tie sú niekedy ľudsky nepríjemné. Nestretol som sa nikdy s nejakým atakom alebo niečím, čo by poškodila mňa alebo moje záujmy. Ja som narodený pod šťastnou hviezdou a mám snahu vyhýbať sa konfliktom. Takže mne sa to nestalo.“

Ako ste našli odvahu?

„Povedal som si, že politika by ma nemala zmeniť . Nikdy som neidentifikoval svoju sexuálnu orientáciu v snahe stavať na inakonosti a získavať výhody. Spomenul som to v debate v blogu na stránke sme.sk, je to také prirodzené. Informácie o mne v tejto súvislosti sa vyskytnú tam, kde je to potrebné. Politické vyhlásenia pre noviny, tam nemám pocit užitočnosti.“

Stretli ste sa v parlamente s negatívnou reakciou, napríklad zo strany SNS alebo konzervatívnejších politikov KDH?

„Tam je to práveže zaujímavé. Bolo to vidno v Deň boja proti homofóbii, keď sme mali dúhové stužky a následne sme boli na Bôriku, kde sa poslanci na začiatku schôdze pravidelne stretávajú s premiérkou. Diskusia je mimo kamier a je uvoľnená, dúhové stužky zaujali najmä kolegov z KDH. Bol som vcelku prekvapený, že to ich osobné vnímanie je vcelku vyvážené, realistické. Mám pocit, že oni by nedokázali postoj verejne prezentovať, lebo by ho nevedeli vysvetliť svojim voličom.“

Nie je to pokrytecké?

„Sú v ťažkej situácii. Ak sa niekto snaží o kariéru politika KDH, nemôže si poškodiť tak, že sa pozitívne vyjadrí o homosexuáloch. To by bol jeho politický koniec. Ešte si predstavte, že ste vrcholový politik KDH alebo inej strany, ktorá má kresťanstvo v názve a máte doma potomka alebo súrodenca homosexuálnej orientácie. Takíto sú aktívni asi traja. To sú ešte oveľa väčšie dilemy, ja im to nezávidím.“

Ako sa na Slovensku žije homosexuálom? Naozaj majú menej práv?

„Je tam tlak sťahovania sa do väčších miest, kde je anonymita. Niekedy aj Slovensko je na to malé. Určite sa ľudia inej sexuálnej orientácie, hlavne tí, ktorí začínajú budovať svoj život, majú tendenciu ísť do Prahy, Londýna či Berlína. Praha je typicky príklad, lebo je jazykovo a kultúrne blízka, zároveň dostatočne tolerantná. Česká republika má za sebou tisíce životné partnerstvo po zavedení tohto inštitútu. Spoločnosti sa nič vážne nestalo, oni z toho čerpajú. Ako vidíte, idú tam Slováci nielen z tohto dôvodu, a pomáhajú ekonomike.“

Vy ste niekedy mali chuť odsťahovať sa zo Slovenska?

„Ja som odsťahovaný bol, žil som v Škandinávii, v Dánsku a musím povedať, že máme čo doháňať, keby sme sa niekedy chceli dostať na škandinávsku úroveň chápania občianskej spoločnosti a v prístupe k pluralite, slobode jednotlivca. Potom som urobil kompromis a vrátil som sa nie do rodného mesta, ale do Bratislavy a spätne to hodnotím ako správne rozhodnutie.“

Prečo ste sa vrátili?

„Lebo Mečiar prehral voľby. Možno aj preto, že človek potrebuje k svojmu naplneniu kontakt s domovom. Je to niečo, čo človek musí v zahraničí obetovať. Vždy zostane v kútiku duše cudzincom.“

Veľa politikov pred voľbami rado púšťa média do svojho súkromia. Vy by ste to urobili?

„Keby som bol single tak áno. Keďže nie som, tak nie. Nerozhodujem tým len sám o sebe, ale zasahujem do citlivých otázok osobných ľudí, na čo nemám právo.“

Keby bola možnosť registrovaného partnerstva išli by ste do toho?

„Musel by som si to premyslieť. Z môjho pohľadu to teraz nejde, nie je to aktuálne.

Prečo na tom homosexuálom tak záleží?

„Je to hlavne o tom, že sa dvaja ľudia stanú oficiálne príbuznými, čo sa nemôžu stať podľa žiadnej zmluvy. Ide o zakotvenie právnych vzťahov, ktoré ich život menia.“

Odkiaľ pochádzate?

„Z Martina.“

Tam ste cítili nejakú diskrimináciu?

„Odišiel som odtiaľ ako maturant a vtedy som ešte tieto záležitosti neriešil. Keď má človek 16 alebo 18 rokov potrebuje zaradiť sám seba a zaoberá sa vecami, ktoré sú pre iných samozrejmé, lebo sú historicky a kultúrne dané. Vy viete, že si nájdete prácu, vydáte sa, budete mať deti a pôjdete do dôchodku. Zhruba s takouto predstavou vstupuje do života heterosexuál. Človek, ktorý toto nemá, musí si najskôr zodpovedať na mnohé otázky a z toho vyplýva istá fáza života. Ja som si tým musel prejsť tiež, keď som pochopil, že nie som za nič vinný a nikomu nič nedlhujem. Príde druhá fáza, keď musí vyrovnať s rodičmi, tí riešia dilemu, aké perspektívy bude mať ich potomok a či sa o neho treba báť. Nie vždy to dopadne dobre.“

Vy ste kedy prešli týmto procesom?

„Sám s sebou 21, s rodičmi 26 alebo 27.“

Pomohla by pri tom sexuálna výchova v školách?

„Človek si sexuálnu orientáciu uvedomuje, po doznení puberty ju odhalíte. Je asi dobré, aby informácie boli dostupné, s prienikom internetu aj sú. Ľudia si ich individuálne vedia nájsť, aj keď najčastejšie na českých serveroch a českej verejnoprávnej televízii. Čo ja skôr vnímam ako problém je stret rodičov s faktom, že ich potom je inej sexuálnej orientácie. Tam je problém na Slovensku napríklad kontaktovať združenie rodičov.“

Existuje niečo také?

„Na Slovensku nie, v západnej Európe je to bežné. Pomáha to rodičom sa s tým vyrovnať. Je to obrovská skupina ľudí lebo každý homosexuál vyrastá v rodine so širokými väzbami. Ja mám brata, ktorý je o dva roky mladší a mali sme spoločné detstvo, každý sme inej sexuálnej orientácie. Rodičia sú tiež muž a žena, heterosexuáli. Je dobré, aby nevznikali konflikty práve medzi nimi a napätie medzi rodičmi a dieťaťom. A v tomto môže spoločnosť pomôcť.“

Brat sa s tým vyrovnal skôr ako rodičia?

„Väčšinou postupnosť je taká, že najskôr súrodenci a potom rodičia. Súrodenci sú spojenci, niektorí švagrovia potenciálne míny, ktoré situáciu sťažujú. Neviem prečo, ale také sú skúsenosti.“

Mate nejaký cieľ v politike, ktorý by ste v tejto oblasti chceli dosiahnuť?

„Venujem sa oblasti zdravotníctva, takže tomu prikladám dôležitosť. Proaktívne sa nezapájam do tém, ktoré s ním nesúvisia.“

A z hľadiska zlepšenia postavenia homosexuálov?

„K tomu viem prispieť, lebo mám životnú skúsenosť. Ale ak je niekto inej sexuálnej orientácie, neznamená to, že sa tomu bude venovať celý život. Pre mňa je to vyriešená vec, v politike sa nemusím tejto téme nevyhnutne venovať. Homosexuáli neriešia len sami seba, majú svoj okruh známych, rodinu, žijú v nejakej komunite. Tak ako vy nevnímate nevyhnutne svoju heterosexuálnu orientáciu, neriešite ju.“

Zo svojej pozície v parlamente nechcete tejto komunite viac pomôcť?

„Pomôcť som sa tomu snažil tak, že som presadil túto vec do politického programu SaS. V tomto zmysle som dobehol maratón do cieľa. Som spokojný s tým, čo sa doteraz podarilo dosiahnuť.“

Ako môžete povedať, že ste spokojní, keď sa nič nezmenilo?

„Zmenilo sa veľa, táto téma sa pripomína. V parlamentnej rozprave žije.“

A homosexuáli na Slovensku to ako pocítili, že téma žije v rozprave?

„Legitimizuje sa, dávame jej pridanú hodnotu v tom, že politické špičky ju nehádžu do outu. Slovami pána Fica to bola 74-tisíca priorita.“

Akú sú najčastejšie predsudky voči homosexuálom?

„Vyplývajú najmä z toho, že ľudia nemajú osobnú skúsenosť. Napriek tomu, že ráno idete v autobuse, v ktorom je sto ľudí a ak ste v Bratislave s najväčšou pravdepodobnosťou je tam päť ľudí inej sexuálnej orientácie, vy ich nedokážete identifikovať. Človek si to neuvedomuje, má predstavu homosexuála, ktorý buď umiera na AIDS alebo má o dve oktávy vyšší hlas, ružové vlasy. Obraz má zafixovaný a neuvedomuje si, že platí v hypermarkete pri pokladni a peniaze od neho možno berie človek inej sexuálnej orientácie, lebo to nemá napísané na čele. Odlišnosť nevypláva.“

Poskytli ste otvorený rozhovor, neobávate sa negatívnych ohlasov?

„Závisí to od toho, ako to podáte. Médiá majú veľkú moc a môžu z bieleho urobiť čierne a naopak.“

A ak to podáme, ako ste to povedali?

„Som zo svojej povahy optimista. Snáď žiadne negatívne reakcie nebudú, ak áno, tak ich nejako vyriešim. Krv ma už asi nepustia darovať, v MHD si budem častejšie čítať a na plaváreň si vyberiem menej plné termíny.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 16 458
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 538
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 3 707
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 025
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 144
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 139
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 028
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 879
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 336
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 106

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

KULTÚRA

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Domov

Neúspešný Kiskov protikandidát naňho podal podnet

Behýl žiada výbor parlamentu, aby preskúmal porušenia zákona o verejnom záujme.

Domov

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer oslabil o takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Domov

Novela infozákona by mala znamenať vyvrcholenie transparentnosti

Návrh ministerstva spravodlivosti má vyše 70 novelizačných bodov.

Domov

Dvoch poslancov ĽSNS naďalej stíhajú, rozhodnutie ešte nepadlo

Stanislava Mizíka obvinili z výroby extrémistických materiálov, Milana Mazureka za výroky o imigrantoch či Rómoch.