BRATISLAVA.
Ako uviedla predsedníčka litovského parlamentu Irena Degutiene, Litva chce posilniť bezpečnosť jadrových elektrární, ako aj diverzifikovať tranzit a zdroje ropy a plynu do Litvy. Cena plynu v Litve patrí podľa nej medzi najvyššie v regióne.
Obaja predstavitelia hovorili aj o užšej spolupráci regionálnych skupín – Baltskej trojky a Visegrádskej štvorky na úrovni Európskej únie. „Bolo by dobré, keby sme ako menšie štáty dokázali vytvoriť celok, ktorý by mohol konkurovať ostatným veľkým štátom Európskej únie,“ povedal Gašparovič. Podľa prezidenta nemusíme mať rovnaké názory na všetky témy, no efekt spoločného postupu v rozhodujúcich otázkach by sme mali úspešne využiť.
Podľa Gašparoviča vzájomný obchodný obrat Slovenska a Litvy bol vlani 134 miliónov eur a znamená návrat na úroveň spred ekonomickej krízy. Prezident ocenil, že po silnom zásahu globálnej krízy sa litovská ekonomika pozviechala a minulý rok dosiahla 1,3- percentný nárast HDP. "Slovenská republika podporuje energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu zdrojov, o ktorú sa snažia pobaltské štáty v ostatnom období,“ uviedol na stretnutí Gašparovič.
Predseda litovskej vlády Andrius Kubilius informoval prezidenta o pozitívnych vyhliadkach rastu litovskej ekonomiky - až na úrovni šesť percent v tomto roku, pričom snahou vlády je udržať deficit verejných financií na úrovni troch percent. „Až 70 percent exportu z Litvy mieri do krajín EÚ a tento export je ťahúňom našej ekonomiky," konštatoval Kubilius.
Kubilius sa zároveň zaujímal o slovenské skúsenosti s členstvom v eurozóne práve v období finančnej krízy a krachu ekonomík niektorých európskych štátov. Gašparovič svojho partnera informoval, že Slovensko sa zúčastňuje na projekte Eurovalu 2, otázkou však zostáva, aký postoj zaujme EÚ k súčasnej situácii v Grécku. Vstup do eurozóny označil prezident SR za rozhodujúci pre rozvoj našej ekonomiky. Podľa neho aj dôsledky hospodárskej krízy boli pre nás menej bolestivé a ekonomika štátu sa stala atraktívnejšou pre zahraničných investorov a podnikateľov.
