BRATISLAVA. Pred pitím alkoholu, fajčením či agresívnym správaním by mali žiakov vystríhať školské parlamenty.
Štátny pedagogický ústav, ktorý spadá pod ministerstvo školstva, zverejnil výsledky prieskumu o prevencii rizikového správania žiakov. Školský parlament označil za málo využívaný nástroj.
„Školy nevyužívajú v plnej miere potenciál, ktorý poskytuje aktívna participácia a zaangažovanosť samotných žiakov,“ povedala Ľubica Bizíková z ústavu.
„Žiaci skôr dodržia zákazy, ak ich schvália spolužiaci v parlamente, ako keď ich nariadia učitelia,“ myslí si.
Bez rešpektu
Zo 600 základných škôl, ktoré sa do prieskumu zapojili, má parlamenty necelých 39 percent.
Špeciálny parlament zo žiakov nevytvorili ani v Základnej škole Jána Bottu v Trnave.
„Pochybujem, že by neslušní žiaci akceptovali odporúčania parlamentu. Problémové veci riešime s rodičmi, šikanovanie aj s výchovným poradcom,“ hovorí riaditeľka školy Jarmila Chmurová.
Keď spolužiak napadol rovesníkov a vulgárne vynadal učiteľom, zavolali políciu.
„To bolo jediné východisko, žiaden parlament by nepomohol,“ domnieva sa Chmurová.
V Základnej škole Hollého v Žiline vraj vážne problémy s disciplínou nemajú.
„Ťažko posúdiť, či je to vďaka fungovaniu nášho školského parlamentu,“ hovorí riaditeľ Miroslav Chupáň.
Žiaci podľa neho nepijú alkohol, v areáli školy ani nefajčia. Učitelia najčastejšie riešia neskoré príchody žiakov a osočovanie vulgarizmami.
Obavy z posmeškov
Žiacky parlament chcú na budúci rok vyskúšať v Základnej škole na Jesenského ulici v Bratislave.
„Mám obavy, aby sa deti neposmievali tým z parlamentu, že sú mudrlanti,“ povedala riaditeľka školy Viera Zavřelová.
Ako prevenciu zvykne žiakom organizovať protidrogové prednášky, policajti chodia vysvetľovať, čo si nesmú dovoliť k spolužiakom a učiteľom.
