KOŠICE. V Malej Lodine pri Košiciach sa roky pri každom veľkom daždi či búrke strachovali. Od vlaňajšieho októbra do marca postavilo pätnásť nezamestnaných z Malej Lodiny 365 malých hrádzí nad hrádzou. Pred dvoma týždňami ich otestovala silná búrka. „Teším sa. Zrazu sme nemali problém,“ hovorí starostka Adriana Fečková.
Malá Lodina čupí v hlbokej doline pod priehradným múrom vodnej nádrže Ružín. Vlani v júni ju po dlhých lejakoch ohrozovala voda
z nádrže, dravé prúdy v roklinách zavalili dedinu stovkami ton štrku z okolitých kopcov, na železničnú trať sa zosunul svah s časťou cintorína. Mohlo to byť horšie, nebyť štyroch hrádzí, ktoré vybudovali pred tromi rokmi. Zadržali aspoň časť vody a naplavenín.
Obec vlani dostala z rezervy premiérky na prevenciu proti povodniam 20-tisíc eur. V kritických roklinách postavili technicky a finančne nenáročné drevené hrádze, zasekávacie pásy a záchytné jamy, ktoré majú zadržať nad dedinou päťtisíc kubíkov vody.
Aj Nižný Slavkov (okres Sabinov) zaplavujú každoročne dva potoky. Na výstavbe malých hrádzí denne pracuje dvanásť miestnych nezamestnaných. Najnebezpečnejší je prítok Slavkovského potoka Čierny močiar. V jeho povodí, v hlbokých ryhách vymletých dravou vodou, už postavili 180 hrádzí a s ťažkými strojmi budujú ďalšie prvky na zadržanie vody. Dažde a búrky ich už vyskúšali.
„Bolo očividné, že hladina potoka na rozdiel od minulosti nestúpla. Samého ma to prekvapilo. Ukazuje sa, že projekt má zmysel,“ hovorí starosta Jozef Kamenický.
Obaja starostovia si uvedomujú, že hrádze bez celoplošnej revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí záplavám nezabránia. „Som však presvedčený, že ich dôsledky nebudú také katastrofálne ako doposiaľ,“ myslí si Kamenický.
Beata
Balogová
