Benkovičová: Sčítanie bolo tak na dvojku

Predsedníčka Štatistického úradu ĽUDMILA BENKOVIČOVÁ nesúhlasila s uverejnením rozhovoru v tlačenom SME, keďže niektoré jej odpovede boli krátené. Plnú autorizovanú verziu prinášame na sme.sk.

Sociologičku Ľudmilu Benkovičovú si za šéfku Štatistického úradu vybral v roku 2007 premiér Robert Fico, ktorému dovtedy robila poradkyňu. Predtým radila i Vladimírovi Mečiarovi, dobré vzťahy má aj s terajšou premiérkou Ivetou Radičovou. Funkčné obdobie j(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Šéfka štatistikov vidí za marením akcie ľudí, ktorí si musia dvíhať sebavedomie.

Akú známku by ste si dali za prípravu sčítania?

„Horšiu ako dvojku by som si určite nedala.“

Hovorili ste o vojne, sabotáži, marení. To znie ako prepadák.

„Prepáčte, ale slovo vojna ani sabotáž, som nikdy nepoužila.“

Použili.

„A ak vojna, tak tú sme nezačali my. Sme v pozícii, keď sa na nás teraz valia všetky nedostatky, aj tie reálne, za ktoré môžeme, ale aj nedostatky, za ktoré nemôžeme. Hovoriť o prepadáku, keď ešte nepoznáme výsledok. Sú to skôr také mediálne hypotézy, veľmi špekulatívne.“

Ministerstvo vnútra obvodným úradom odporučilo, aby za prípravu sčítania nepreberali zodpovednosť. To znie ako vojna úradov.

„Ale nie z našej strany. Štatistický úrad vždy deklaroval, že chce spolupracovať s obvodnými úradmi a s obvodnými úradmi aj spolupracoval.“

Minister Lipšic označil sčítanie za nezvládnuté a žiada vyvodenie zodpovednosti. Vypočujete ho?

„Som pripravená niesť zodpovednosť za to, čo urobil Štatistický úrad. Ale nie za to, čo iné štátne inštitúcie neurobili a podľa zákona mali, a to sa týka aj ministerstva vnútra.“

Dôvod na odstúpenie nevidíte?

„To je záležitosť iných analýz ako jedného vyhlásenia pána ministra vnútra. Kedy odstupuje predseda Štatistického úradu z funkcie, o tom rozhoduje prezident a v zákone sú vymenované dôvody, na základe ktorých ho možno odvolať.“

Tie ste nesplnili?

„Podľa mňa nie.“

Ministerstvo, obvodné úrady i obce vám vyčítali, že ste na podklady pre sčítanie zvolili nevhodné letecké mapy, na ktorých chýbali domy, ulice i adresy. Prečo ste nevyužili podrobnú katastrálnu mapu?

„Sčítanie je dlhodobá záležitosť, zákon vznikol v roku 2008. V roku 2009 sme uzatvorili dohodu s Úradom geodézie, kartografie a katastra, že budeme používať ZB GIS (základná báza údajov pre geografický informačný systém) pre potreby sčítania. Názor, že treba používať katastrálne mapy, sa objavil až v septembri 2010, keď sme mali pol roka podpísanú dohodu s dodávateľom projektu, víťazom tendra.“

Katastrálne mapy odporučil aj Úrad geodézie.

„Toto stanovisko som dostala až 3. januára 2011. Navyše sa v ňom píše, že iba 86 percent územia je v katastrálnej mape vo vektorovom tvare, čo je dôležité pre elektronickú tvorbu sčítacích obvodov. Takže by chýbalo 14 percent územia.“

Kto vám odporučil letecké mapy?

„Rozhodli sme sa ako samostatná nezávislá inštitúcia pre elektronickú tvorbu sčítacích obvodov a k tomu boli najvhodnejšie podklady, ktoré nám poskytuje ZB GIS.“

Že boli podklady zlé sa ukázalo v praxi, stovky komisárov sa vzdali funkcie.

„To by bolo veľmi jednoduché riešenie. Možno ich boli aj stovky z tých 20-tisíc sčítacích komisárov, ale nedá sa hovoriť o tom, že to bolo len kvôli podkladom. Čo sa týka podkladov, v softvéri na tvorbu sčítacích obvodov boli použité viaceré podklady. Jedným z nich je REGOB - centrálna evidencia obyvateľov SR, ktorú vedie ministerstvo vnútra. To znamená, že nám v januári dodali podklady, o ktorých tvrdili že sú aktuálne. Napriek tomu v nich boli duplicity, mŕtve duše, ľudia, ktorí na tej adrese nikdy nebývali. Ďalším zdrojom boli už spomínané letecké snímky, ktoré, samozrejme, všetky nemohli byť urobené k 31. 12. 2010. Preto mali obce povinnosť spolupracovať pri tvorbe sčítacích obvodov, aby sa nepresnosti odstránili. Všetky obce, ktoré s nami spolupracovali, tieto nepresnosti odstránili. Tie, ktoré nespolupracovali a je ich tak zo desať, mali potom vážny problém s tvorbou sčítacích obvodov.“

Do desať obcí?

„Boli problémy, ktoré prešli až do fázy sčítania. Pri obciach, ktoré s nami spolupracovali, sme počas príprav prišli na chyby a opravili ich.“

Otvorenie problému s mapami tesne pred sčítaním ste označili za jeho ohrozenie a záhadne ste sa pýtali, komu spor vyhovuje. Komu?

„Neviem dať odpoveď.“

Ale naznačujete, že niekomu to vyhovuje?

„Určite áno, pretože inač by nenastalo to obrovské mediálne ťaženie proti štatistickému úradu.“

Prečo ste zriadili call centrum na poslednú chvíľu?

„Pre call centrum sme sa rozhodli po skúsenostiach z priebehu sčítania v Česku. Pôvodne sme si mysleli, že nám postačia naše komunikačné linky.“

Čísla neboli v žiadnych propagačných materiáloch. Prečo ste ich neprelepili aspoň cez bilbordy, alebo ich nerozdávali komisári?

„Čísla boli na našich webových stránkach, poskytovali sme ich aj na našich pracoviskách.“

Považujete 5191 telefonátov, ktoré vybavili 40 operátori za osemnásť dní za hodné 66-tisíc eur?

„Keď niečo robíte, viete vopred odhadnúť, aký bude záujem? “

Po článku analytika Ľubomíra Kopáčka, ktorý sčítanie označil za fízlovské tlačivá a praktiky ŠtB, ste vyhlásili, že voči nemu chystáte právne kroky. Podnikli ste ich?

„Ja som sa o pánovi Kopáčkovi nikdy menovite nezmieňovala. Pán Kopáček, pokiaľ viem, je ten občan, ktorý podal podnet na Úrad na ochranu osobných údajov a na základe tohto podnetu sa vedie správne konanie, ktoré nie je ukončené. A k neukončenej veci by som sa nevyjadrovala. Nejakí ľudia podávali klamlivé informácie a tak marili sčítanie, pretože zneisťovali obyvateľov. Nikdy predtým nebola taká početná skupina profesionálnych negativistov, ktorí sčítanie využili na boj so štátom.

Neveríte, že ľudia môžu mať kritický názor aj bez toho, aby z toho niečo mali?

„Môžu mať kritický názor na pozdvihnutie svojho sebavedomia, aby si dokázali, že tu je demokracia a môžu si povedať, čo chcú. Ja však musím obhajovať záujmy úradu. Mesiace sme robili všetko, aby sčítanie bolo dôveryhodnou akciou a zrazu sa objaví nejaká skupina ľudí, ktorá úplne neodôvodnene, len preto aby sa sebarealizovala, zahltí sociálne siete dezinformáciami, bez znalosti zákona, bez znalosti veci.“

Aký dosah na sčítanie malo stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý dal Kopáčkovi za pravdu a vyhlásil, že sčítanie nie je anonymné?

„Protestujem proti tomu, že mu dal za pravdu. Úrad na ochranu osobných údajov vydal nejaké stanovisko, ktoré Generálna prokuratúra označila za porušenie zákona.“

Prokuratúra nie je súd.

„Je to stanovisko štátneho úradu, ktorý má kompetenciu, aby dozoroval dodržiavanie zákonov.“

Ako je možné, že ste si takú dôležitú otázku, ako je anonymita sčítania s nimi nevydiskutovali vopred?

„Ako je možné, že Úrad na ochranu osobných údajov bol účastníkom všetkých legislatívnych konaní, ktoré sa týkali sčítania a prišiel na takúto zásadnú skutočnosť osem hodín pred rozhodujúcim okamihom sčítania?“

Aký to malo dosah?

„Zatiaľ sa zdá, že katastrofické scenáre sa nenaplnili. Kvantifikovať, koľko ľudí sa zľaklo a zobralo vážne mediálne stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, neviem. Ale považujem to za veľmi rušivý moment sčítania.“

Čo by sa stalo, keby sa identifikátory nelepili?

„Identifikátory sú v zákone. Riešia duplicity, ak by niekto vyplnil tlačivo elektronicky a zároveň aj tradične, alebo by to vyplnil na dvoch miestach, mohli by sme zistiť, že Slovensko má sedem miliónov obyvateľov. Identifikátory sú veľmi dôležité pri riešení obvyklých pobytov.“

Naozaj si myslíte si, že by sa masovo sčítali dvojmo?

„Potrebujem to vylúčiť. Navyše identifikátor bol aj súčasťou elektronického sčítania, aby sa ľudia mohli sčítať z celého sveta.“

Aká je záruka, že údaje neuniknú?

„Všetci, ktorí prišli do styku s identifikátormi, museli podpísať záväzok mlčanlivosti. Kto nedôveroval komisárovi, mohol sa sčítať elektronicky.“

Tam hrozí útok hackerov.

„Máme bezpečnostný projekt, ktorý sa viacnásobne testoval. Robili sme 17 volieb, odkedy som v úrade. Nikdy sme nepodcenili bezpečnosť.“

Na Wikileaks skončili aj údaje z Pentagonu.

„Nikto nezaručí stopercentnú ochranu. Štatistický úrad má bezpečnostný projekt, ktorý si nechal otestovať v zahraničí. Naše informačné systémy prešli minulý rok kontrolou ministerstva financií a vyhoveli sme. U nás je asi také riziko, že sa k nám nabúrajú hackeri, ako v akejkoľvek štandardnej inštitúcii, ktorá pracuje s informáciami.“

V roku 2001 ste počet nesčítaných odhadli na 25-tisíc. Ako ho vidíte teraz?

„To ešte neviem odhadnúť.“

Nie je 400-tisíc ľudí sčítaných cez internet fiasko?

„A to porovnávate s čím?“

Napríklad v Česku sa tak sčítalo 27 percent obyvateľov. U nás sedem.

„Ukázalo sa, že rušivé momenty pred sčítaním sa podpísali aj pod to, koľko ľudí sa sčítalo elektronicky.“

Chceli by ste sa podieľať aj na ďalšom sčítaní?

„V roku 2021 už budem babička v dôchodku, takže na sčítaní sa určite nebudem podieľať inak ako obyvateľ. Ale dúfam, že sčítanie bude prebiehať v priaznivejšej politickej i spoločenskej atmosfére a že bude okolo neho menej špekulácií a klamstiev.“

Bude ešte? Hovorí sa o prepájaní registrov.

„Ak majú ľudia obavy z toho, čo vypĺňajú do formulárov, neviem ako budú vnímať, keď bude cez prepojené registre možné zistiť všetko od toho, aké ste mali choroby ako dieťa až po to, akú máte pôžičku.“

Nebolo to vyhodených 30 miliónov eur?

„V žiadnom prípade. 30 miliónov eur investovaných do toho, aký je stav spoločnosti a vytvorenia informačnej bázy pre politické rozhodnutia nie sú vyhodené peniaze. Skôr naopak, dobre investované.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 367
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 684
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 391
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 782
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 667
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 435
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 463
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 915
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 176
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 145

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Raper Kali: Silným motívom je smrť Róberta Remiáša

Raper Kali, vlastným menom Koloman Magyary (34), napísal titulnú pesničku k filmu Únos. Tvrdí, že ho obdobie 90. rokov láka.

Kaliňák sa potichu zmieril so sporným stavbárom z Gorily

Rezort vnútra viedol sériu súdnych sporov so stavebnou firmou Euro-Building, ktorá figuruje vo viacerých kauzách. Potichu uzavreli zmier.

Prioritou v rómskej otázke je vzdelávanie, zhodli sa účastníci relácie

Vláda predstavila akčné plány na integráciu rómskej menšiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop