Hoci ho neuznáva časť odborníkov, premiérku presvedčil. Aktivista MICHAL KRAVČÍK verí, že pred povodňami nás neuchránia nové priehrady, ale drobné úpravy zadržiavajúce vodu v krajine.
Idete z Úradu vlády. Čo ste tam riešili?
„Aktuálne veci, ktoré sa týkajú možnosti čerpať peniaze na prevenciu pred povodňami. Som výkonný manažér prvého realizačného projektu programu prevencie pred povodňami, zamestnaný priamo na Úrade vlády.“
Z kontroverzného aktivistu sa stal duchovný otec vládneho programu boja proti povodniam. To je veľký skok.
„Nemyslím si, venujem sa tejto agende tridsať rokov. Začínal som v SAV, a keď ma v roku 1988 vyhodili, hľadal som si uplatnenie, aby som mohol robiť výskum naďalej. Nebol pre mňa priestor, tak som išiel vlastnou cestou.“
Mýlia sa všetky autority, ktoré vás kritizujú?
„Nikdy som sa s nimi nehádal a nechodil som žobrať. To, že vznikla taká animozita, je otázka na druhú stranu. Z hľadiska vodného hospodárstva som možno minoritný hlas, ale prečo by nemal mať právo na uplatnenie?“
Nepripúšťate, že protiargumenty mohli byť aj racionálne?
„Argumenty proti mne sú na úrovni 50. rokov minulého storočia. Konflikt sa začal v roku 1993, keď sa debatovalo o vodohospodárskej politike. Vypracoval som o 18 miliárd korún lacnejšiu alternatívu. Vtedy počas veľmi krátkeho oteplenia za Moravčíkovej vlády sa koncepcia dostala i do parlamentu. Potom sa vrátil Mečiar a namiesto ušetrených 18 miliárd sme museli splácať 54 miliárd korún. Je to konflikt aj vo vzťahu k ekonomickým záujmom.“
V roku 2002 vydalo 20 odborníkov vyhlásenie, že vaše teórie nie sú postavené na vedomostiach z oblasti prírodných vied. Mýlili sa?
„Tento konflikt sme začali rozvíjať pri plánovaní priehrady Tichý Potok, kde sme navrhli desaťnásobne lacnejšie riešenie. Prosil som, spravme jeden pilotný projekt, a keď sme tak uleteli, skončíme. Namiesto podpory sme dostávali pokuty za to, že sme robili hrádzky. Myslíte, že toto je vedecká diskusia?“
Starostka Tichého Potoku hovorí, že povodne sa tam stále opakujú.
„Povodie má sto štvorcových kilometrov a opatrenia sú na piatich hektároch. Vo vysušenej rokline teraz rastie nový život. Ale to nezachráni celé povodie.“
Pomohli už niekde vaše opatrenia?
„Prvý pilotný projekt bol pred rokmi zrealizovaný na Tichom Potoku, neskôr v Tatrách v troch lokalitách. Teraz bolo cez vládny program zrealizovaných 23 štartovacích projektov, čo je už slušná databáza. Pozývam výskumníkov sledovať, aké zmeny nastávajú. Garantujem vám, že sú skvelé poznatky.“
Programu celkom neverí ani ministerstvo životného prostredia.
„Minule boli búrky v Košiciach, letel som do Malej Lodiny, kde bol realizovaný projekt. Bol som šokovaný, keď na zerodovanej ceste, po ktorej v minulosti do dediny pritieklo viac ako dvetisíc ton štrku, začínajú rásť semenáčiky buka. Proces sa zastavil.“
Les nad Pílou. Foto: Michal Kravčík.
Pomohli by v Píle vaše prehrádzky?
„Určite, ale nie je to len o prehrádzkach. V Píle je potok a vedľa neho cesta. Potok je stabilný a nevidno žiadne náznaky erózie, ale na ceste áno. Takže odkiaľ sa voda zbiera? Keď mám v danej lokalite sto kilometrov lesných ciest, ťažím tam drevo a cestu nerevitalizujem a nechám ju tak, ona pri každej búrke prináša dažďovú vodu dolu.“
Píla sa tiež uchádzala o peniaze v rámci vládneho programu. Nedostala ich.
„Z 833 obcí sa vybralo 200. Je to aj otázka peňazí. Vládny program je nastavený na miliardu eur investícií za šesť až desať rokov. Garantujem vám, že keď sa toto stane, nebude treba budovať ďalších desať - pätnásť priehrad, budeme mať zdravú krajinu, bez povodní, sucha a klimatických zmien.“
Bol problém presvedčiť premiérku, aby vám dala na pilotný projekt peniaze?
„S premiérkou sme sa stretli v Handlovej pri povodniach, nie je jednoduché chodiť po traumatizovaných regiónoch. Povedal som jej, ako to riešiť a uverila mi.“
Vodohospodári tvrdia, že vaše riešenia nie sú alternatívou, ale iba známe doplnky. Orešany zatopilo, hoci je nad obcou nádrž. Ako by dopadli bez nej?
„Aj nad Pílou je nádrž, no celá je zabahnená. Všetky erózne procesy skončili tam. Má ísť starosta z dediny desať kilometrov hore a čistiť haluze a konáre, ktoré vznikli ťažbou dreva?“
Nie je to tým, že peniaze idú inde a nie na údržbu vodohospodárskych diel?
„Za minulej vlády Slotovo ministerstvo investovalo 550 miliónov korún do regulácie vodných tokov. Vytvorili tobogany a poslali to susedovi na hlavu. To je riešenie?“
Ak nejaká vláda rozhodla diletantsky, neznamená to, že vodohospodárske diela sú nezmysel.
„Za 60 rokov sme vybudovali 63 priehrad. Pozrime sa na Vážsku kaskádu, ako vyzerá, alebo Krpeľany. Kompletne zanesené. Pretvorením krajiny sme zlikvidovali remízky, medze a terasy, a teraz voda tečie dolu. Z územia Slovenska nám za 60 rokov ubudlo 15 miliárd kubíkov vody. Priehrady sme postavili na 2,9 miliardy kubíkov. Je to trvalo udržateľné riešenie?“
Aj to, čo navrhujete vy, je pretváranie krajiny.
„Keď je človek chorý, necháme ho tak? Keď je krajina poškodená, necháme ju tak? Možno robím aj chyby, ale snažím sa jej pomôcť.“
Foto: Michal Kravčík.
To isté hovoria aj vodohospodári.
„Ja sa pýtam, boli teraz vodohospodári v Píle priamo v krajine, aby videli, čo sa stalo? Boli v dedine a čistili potok. Toto má byť riešenie?“
Naznačujete, že odpor vašich kritikov vychádza aj z ekonomických záujmov, to znie ako lacný argument.
„Myslím si, že treba hľadať efektívne a lacné riešenia. Jeden príklad - Tichý Potok. My sme predložili alternatívu za 510 miliónov korún a oficiálna koncepcia cez Vodohospodársku výstavbu bola za šesť miliárd. Je to kóšer?“
Ak vaše opatrenia nad jednou dedinou stoja 30-tisíc eur, koľko by stáli opatrenia na celom Slovensku?
„Ešte raz, toto opatrenie za 510 miliónov korún na sto štvorcových kilometrov by zadržalo také isté množstvo vody, ako priehrada Tichý Potok za šesť miliárd korún.“
Odborníci vám v roku 2002 vyčítali, že sa vyhýbate odborným diskusiám. Zmenilo sa niečo?
„Tento list vznikol, keď sa tvorila nová vláda. Mám indície, že niekto z politikov už mal záujem presadiť niektoré investície.“
Vravíte, že nejaký politik zmanipuloval odborníkov?
„Nie, opačne. Keď sú lobistické skupiny a chcú realizovať nejakú koncepciu, tak robia všetko možné, aby ostatné bolo dehonestované.“
Medzi kritikmi bol aj známy zástanca teórie klimatickej zmeny zapríčinenej človekom. Prečo by to človek, ku ktorému by ste mohli mať blízko, robil?
„Ak myslíte pána profesora Lapina, tak on je zástancom toho, že príčinou globálneho otepľovania je CO2. Najnovšie poznatky, aj nedávno na konferencii v Sydney, kde som bol, naznačujú, že oveľa vážnejšou príčinou otepľovania je dezertifikácia.“
Vy dokonca považujete vysušovanie aj za príčinu zemetrasenia v Japonsku. Naozaj tomu veríte?
„Ročne sa z kontinentov dostáva zhruba 760 miliárd ton vody do oceánov. To, čo my vysušujeme, teda končí v oceánoch. Pýtam sa, do akej miery seizmológovia berú do úvahy zmenu zaťaženia zemskej kôry?“
Je zaujímavé, že u nás človek s okrajovým názorom tvorí vládny program.
„Minoritné hlasy boli vždy potláčané.“
Nie je to skôr tým, že premiérka má blízko k tretiemu sektoru?
„Takúto interpretáciu absolútne odmietam. S premiérkou sa poznám asi od roku 1999, keď sme sa stretli v Amerike. Je to osoba, ktorá sa nedá opiť rožkom.“
Takže to nie je tým, že je premiérkou práve ona?
„Môže byť, ale ona si zobrala túto agendu ako prioritu. Chce riešiť povodne a to je legitímna politická ambícia.“
Aby vaše riešenie fungovalo globálne, museli by ste presvedčiť aj ostatné vlády, nielen slovenskú.
„Niekto musí začať, že?“
Vaše opatrenia sa teraz budú dať overiť v desiatkach obcí. Ako bude vyhodnotené, či boli úspešné?
„Pozývam výskumné ústavy, nech sledujú procesy obnovy, nech to tvrdo kritizujú a nech sa ukáže pravda.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
