ávnosti. Dvaja svätí bratia boli totiž apoštolmi Slovanov, pričom ich pôsobenie je zvlášť úzko späté práve s naším územím.
Základom ich misionárskeho úspechu medzi Slovanmi, združenými vo Veľkomoravskej ríši, bolo prispôsobenie sa domácemu jazyku. Staroslovienčinu vo forme macedónskeho nárečia si Konštantín a Metod osvojili vo svojom rodisku v byzantskom Solúne. Ich rodičia - Lev a Mária, boli podľa tradície Slovania. Metod sa narodil okolo roku 815 a Konštantín v roku 827 ako najmladšie zo siedmich detí. Podľa zachovaných životopisov mal Metod skôr praktickú povahu, študoval právo a stal sa náčelníkom jednej byzantskej župy. Konštantín sa orientoval humanitným smerom a pre veľké nadanie si získal priezvisko Filozof. Po vysvätení za kňaza odmietol život vtedajšej cirkevnej hierarchie a utiahol sa do samoty. Neskôr pôsobil ako profesor na cisárskej škole v Carihrade.
Keď sa politické pomery zmenili v neprospech oboch bratov, odišli do kláštora na hore Olymp v Malej Ázii. Tam ich zastihlo posolstvo moravského kniežaťa Rastislava, ktorý žiadal od byzantského cisára Michala III. misionárov pre svoju ríšu. Pred odchodom zostavil Konštantín slovienske písmo, hlaholiku a začal prekladať najpotrebnejšie sväté knihy, čím sa stal zakladateľom slovanskej kultúry.
Na Veľkú Moravu prišli Konštantín a Metod so svojou družinou v roku 863. Medzi ich prvé úlohy patrilo založenie školy a výchova domácich kňazov. Dovtedy totiž učili na tomto území nemeckí duchovní, ktorým však miestne obyvateľstvo nerozumelo a navyše bolo ich pôsobenie späté s politickým vplyvom Franskej ríše.
Po troch rokoch činnosti odišli solúnski bratia do Ríma vyžiadať si potvrdenie staroslovienčiny ako liturgického jazyka, vysvätenie svojich učeníkov a zriadenie samostatnej hierarchie, podliehajúcej priamo pápežovi. Počas rímskeho pobytu Konštantín ochorel, prijal vyšší stupeň mníšskeho stavu a meno Cyril. Vo februári 869 zomrel. Pápež Hadrián II. napokon kladne vybavil všetky žiadosti, cestou na Veľkú Moravu však Metoda zajali nemeckí biskupi a väznili ho až do roku 873, keď zakročil nový pápež Ján VIII.
Medzitým na veľkomoravskom tróne Rastislava vystriedal Svätopluk. Metod mu podľa záznamov svojich učeníkov vyčítal mravné poklesky, a preto postupne stratil panovníkovu podporu. V roku 880 sa musel ísť obhajovať do Ríma, kde ho obžaloval Svätopluk so svojím nemeckým poradcom Vichingom. Ján VIII. znova potvrdil predošlé privilégiá, zároveň však vysvätil Vichinga za nitrianskeho biskupa.
Napriek ťažkostiam účinkoval Metod na Morave až do smrti v apríli 885. Potom Svätopluk vyhnal jeho žiakov z krajiny. Uchýlili sa najmä do Bulharska, ale aj do Čiech a Poľska. Neskôr sa byzantsko-slovanské kresťanstvo rozšírilo aj do Kyjevskej Rusi a svätý Cyril a Metod sa tak nepriamo stali apoštolmi všetkých Slovanov.
Význam svätých bratov, ktorí patria medzi najväčších misionárov kresťanstva, zdôraznil pápež Ján Pavol II., ktorý ich v roku 1980 vyhlásil popri svätom Benediktovi za spolupatrónov Európy. V roku 1985 im vyjadril úctu osobitnou encyklikou Slavorum apostoli – Apoštoli Slovanov.
