RTVS vypne na konci júna Trojku. Odchádzajúci šéfredaktor športu v STV JOZEF FOLTÝN hovorí, že zrušenie športového kanálu televízii ekonomicky nepomôže a dlhodobo sa prejaví na zdraví detí. V STV podľa neho zostalo ešte dosť šikovných ľudí, dráždi ich však, že ich väčšinou riadia hlupáci.
Ľutujete, že športový kanál v televízii končí?
„Bol to politicky motivovaný a nepripravený krok. V októbri Daniel Krajcer prišiel na tlačovke s informáciou, že skončí STV 3 a Rádio FM, no neskôr v ten istý deň už Richard Sulík hovoril, že Rádio FM nezanikne. Medzitým sa ozvalo za záchranu rádia asi tisíc ľudí na Facebooku. A pritom športovo sa organizuje asi 550-tisíc ľudí, ibaže sú príliš roztrieštení, aby si dokázali presadiť zachovanie Trojky. Na môj podnet napísali viaceré športové zväzy petíciu za zachovanie Trojky, ale nestačilo to. Pre mňa je to dôkaz, že to bolo iba o politickej vôli."
Ale nie je práve fakt, že sa pre Trojku nenašla na Facebooku ani tisícka obhajcov, dôkazom, že ju vlastne ľudia nepotrebujú?
„Od divákov sme ani nečakali obhajobu, skôr sme ju čakali od športových zväzov. Napríklad také športy, ako basketbal, volejbal alebo hádzaná. Za posledné tri roky zaznamenali úspechy, aké nemali od vzniku samostatného Slovenska. Každý z hádzanárov či volejbalistov vám potvrdí, že je priamy súvis medzi úspechmi a športovou Trojkou. Keď boli na obrazovke, dokázali nájsť sponzora, ktorý doniesol peniaze a vďaka tomu si mohli zaplatiť lepších trénerov a prípravu.“
Nie je efektívnejšie pre šport stavať za štátne peniaze telocvične a ihriská, ako dávať peniaze do športového kanála?
„Mikuláša Dzurindu som sa v rozhovore počas hokejových majstrovstiev sveta pýtal, prečo ani jedna z doterajších vlád neurobila nič pre šport, príspevok na šport zo štátneho rozpočtu stále klesá. A on aj priznal, že neexistuje dlhodobá koncepčná línia, lebo vždy bolo niečo dôležitejšie na riešenie ako šport.“
Dávali by ste peniaze niekomu, ako je Juraj Široký?
„Na hokeji to dobre vidieť – na majstrovstvách sveta sme skončili na desiatom mieste, osemnástka vypadla z A-skupiny, ubúda počet hráčov v NHL. Dáni dávajú do hokeja dvaapolkrát toľko ako my. Fínsko s porovnateľným počtom obyvateľov má 80-tisíc registrovaných hokejistov, my osemtisíc. Keby deti videli v televízii športové vzory, chceli by od rodičov, aby ich prihlásili na šport.“
Fínsko má športovú Trojku?
„Neviem, nie som expert na Fínsko. Ale má inú štátnu politiku, dáva do športu a vzdelania oveľa viac peňazí.“
Nie je problémom to, že sa peniaze roztopia medzi funkcionármi a ľuďmi okolo športu?
„Na to úplne odpovedať neviem. Ale tiež som podľahol diagnóze – som tenisový rodič. Moja dcéra odmalička hrávala tenis, od nikoho nič nedostala. Podobne to je aj v iných športoch. Až keď to dieťa niečo dosiahne, zoberú ho. A len z veľkej základne môžu vyrásť športové talenty. Mali sme aj splnomocnenca pre šport, no Dušan Galis neurobil nič. Športové organizácie sú roztrieštené, každý sa hrá na vlastnom piesočku. Nedokážu vytvoriť tlak na vládu, aby štát dával viac peňazí do športu. Stavovské organizácie nie sú dostatočne silné.“
Kam by mali ísť peniaze?
„Na rozvoj infraštruktúry. Za dvadsať rokov sme postavili len dva zimné štadióny, Česi štyridsať. Úloha štátu je podobná ako v podnikaní – má vytvoriť rámcové podmienky.“
Robert Fico nechal vybudovať desiatky multifunkčných ihrísk...
„Predražených.“
...a nechal postaviť aj haly, napríklad zimný štadión v Čani pri Košiciach. To je tá cesta?
„Infraštruktúra je jedna vec. Peniaze potrebujú aj zväzy, aby tam mohli hrať deti. Chýba dlhodobá stratégia rozvoja športu, nielen na jedno volebné obdobie, ale pre celú generáciu. Politici sa obmedzia na naturalizovanie Anastasie Kuzminovej. Nič proti Nasti, som rád, že získala zlatú medailu na zimnej olympiáde po 38 rokoch. Ale nejde to tak, že štát si kúpi hotový produkt – z toho nemáme nič. Keby sme za tie peniaze vytvorili na Skalke biatlonové centrum, možno o dvadsať rokov by tam behalo päťdesiat detičiek.“
Nie je jedna Kuzminová pre propagáciu športu lepšia ako celá Trojka?
„Tento rok sme nemali peniaze na licencie na biatlon a jej úspechy už nikto na Slovensku nevidel. A príklad úspechu už razom nie je taký žiarivý. To bolo poslaním športového kanálu. Teraz, akoby to nebolo.“
Kritici hovorili, že nápad s Trojkou bol od začiatku hlúpy. Nedáva im jej zrušenie za pravdu?
„Trojka vznikla ako spoločenská objednávka na to, aby vysielala menšinové športy a presadzovala ďalšie národné záujmy. Dobrý príklad je Česká televízia. Z majstrovstiev sveta v hokeji nevysielala na Jednotke alebo Dvojke nič. Podarilo sa im dosiahnuť stopercentné pokrytie územia športovým kanálom ČT4 a všetok šport hrajú tam. My sme od tej úrovne pokrytia už neboli ďaleko. Ale som rád, že sa mi podarilo presvedčiť nové vedenie, aby Trojku zrušili až po majstrovstvách sveta. Vďaka tomu sme mohli odvysielať všetkých 56 zápasov. Bez Trojky by to bolo iba 32 zápasov a tento rozdiel sa nakoniec odrazil v tržbách. Podľa prepočtov by sme za tridsať zápasov mohli získať na reklame najviac 700-tisíc eur, ale takto sme utŕžili tesne pod dva milióny. Chcem tým povedať, že myšlienka športového kanálu bola dobrá.“
Ale nemala z čoho žiť.
„To, že na ňu nikdy neboli peniaze, je fakt, ale projekt bol dobrý, a preto si nemyslím, že manažment urobil dobre, keď sa po príchode rozhodol zo všetkých možností znižovania nákladov zbaviť akurát Trojky. Až sedemdesiat percent príjmov z reklamy na STV bolo previazaných na šport. A pritom všeobecná predstava, že športové programy sú drahé, je mýtus. Hodina programu na Jednotke stojí priemerne 11 500 eur, na Trojke 3500 eur.“
Všeobecná predstava sa formovala aj vďaka nevýhodnej zmluve na prenos práv majstrovstiev sveta v hokeji.
„Jeden z dôvodov, prečo som sa so Zemkovou nedohodol na pokračovaní spolupráce, boli naše absolútne rozdielne názory na túto zmluvu. Nepopieram, že som bol ten, ktorý tlačil, aby sa zmluva podpísala. Je to perfektná zmluva a dokázal to aj hokejový šampionát v Bratislave. Zmluva stála štyri milióny na tri roky plus trojročná opcia za tých istých podmienok s tým, že druhá strana si kúpi za milión eur ročne reklamu. To znamená, že zmluva na práva z majstrovstiev sveta stojí milión eur na rok, ale televízia na reklame zarobila dva milióny.
Nie vždy zarobí televízia toľko, vlani boli príjmy z reklamy počas šampionátu výrazne nižšie.
„Áno, bolo to 600-tisíc eur, ale nevysielali sme toľko zápasov. Teraz sa výrazne zmení model majstrovstiev, bude sa vysielať ešte viac zápasov a bude z toho sliepka, čo znáša zlaté vajcia. Nikdy som nepochopil, prečo sa to niekomu zdalo drahé.“
Snažil sa vás niekedy niekto v STV podplatiť, aby ste podpísali nejakú zmluvu?
„Nie, som zámožný človek a som politicky nezávislý. Nepotrebujem riskovať svoje meno pre nejaké smiešne provízie, nezhoduje sa to s mojimi etickými zásadami.“
Nie je to tak, že 70 percent reklamy by sa v televízii viazalo na šport, aj keby neexistovala Trojka?
„Vôbec nie. Trojka bola vždy zaujímavá pre fajnšmekrov vďaka HD vysielaniu a jej slabinou bolo ešte pokrytie 90 percent. Nie je dôležité, či niečo bolo na Jednotke, alebo na Trojke. Tristotisíc divákov sledovalo majstrovstvá vo futbale na Trojke a šesťstotisíc na Jednotke.“
Nie je to jednoducho príliš veľký luxus pre televíziu, ktorá ma dlh 50 miliónov eur?
„Áno, finančná situácia bola mizerná, ale nič to nemení na spoločenskej objednávke. Vychovávame tučnú generáciu detí, ktoré nevedia spraviť ani kotúľ. Keď zmiznú športové vzory z televízie, stratia deti motiváciu. Keď sme začali vysielať košický basketbal, v Košiciach odrazu bolo niekoľko tisíc basketbalistov, detí, ktoré sa začali hýbať. Zo širokého hľadiska sa dá povedať, že o dvadsať rokov, keď táto generácia dorastie, stúpnu náklady na zdravotníctvo.“
Sledovanosť Trojky bola dlhodobo pod dvomi percentami a navyše tu predsa máme súkromné stanice.
„Eurosportu trvalo päť rokov, kým sa dostali nad dve percentá sledovanosti. Ak porovnávame verejnoprávne televízie, tak v niektorých aspektoch sledovanosti sme boli lepší ako Španieli či Česi. Dvojpercentná sledovanosť športového kanála nie je zlá.“
Prečo ste odmietli podpísať zmluvu na práva domácej futbalovej ligy?
„Určite nie je verejnoprávnym poslaním televízie, aby vysielala futbalovú alebo hokejovú extraligu, ak si uvedomíte, že všetky kluby sú eseročky alebo akciovky, teda čisto privátny sektor. Keď som prišiel do televízie, mal som na stole zmluvu so Športfive na 2,2 milióna eur na dva roky. To bolo prvé, čo som odmietol urobiť, pretože to bol tunel ako hrom. Namiesto toho som navrhol, aby nám dali práva zadarmo, len za reklamný čas. Nech na predaji reklamy dokážu, že to má takú hodnotu. Veľmi dobre vedeli, že sa to nestane. Jeden zápas balíka, v ktorom je liga aj reprezentácia, stál priemerne 38 500 eur a na reklame priniesol 3400 eur. Na druhej strane - jeden zápas majstrovstiev sveta stál 17 800 eur a zarobil 50-tisíc eur. Nehovoriac o tom, že priemerná sledovanosť ligového zápasu bola 43-tisíc divákov a zápas majstrovstiev sveta videlo priemerne 900-tisíc až milión divákov. Nepodpísal som to preto, aby všetci vytriezveli a som presvedčený, že je to to najlepšie, čo som za rok v televízii v strategickej oblasti urobil, pretože o ďalšej zmluve sa už bude rokovať za iných podmienok.“
Prečo ste potom vyzývali zväzy, aby podpisovali petíciu za zachovanie Trojky?
„Nie som si istý, či to podpísali aj futbalisti a hokejisti, ale viem, že to v prvom rade podpisovali menšie zväzy, ktoré v blízkom čase pravdepodobne čaká zánik. Mimochodom, myslí si to aj Jaro Šišolák (šéf Digi športu, pozn. red.) Nedávno povedal, že niektoré športy pre koniec Trojky zmiznú z mapy. On sa v tom vyzná a vie, že Digi nikdy nebude vysielať hádzanú, volejbal alebo basketbal.“
Argumentom za zrušenie Trojky bolo šetrenie nákladov, z ktorých najviac vzniká za šírenie signálu.
„Na šírení signálu sa neušetrí ani koruna, pretože STV platí paušálny poplatok. Ušetria sa len hypotetické náklady na ďalšie práva na licencie, teda priame prenosy.“
Ani personálne náklady?
„Keď sme si zrátali sumu nadčasov, ktoré mimochodom televízia v roku 2010 prestala vyplácať, vyšlo nám, že nám chýba 17 ľudí. Teda po zrušení Trojky sa redakcia iba dostane do stavu, ktorý bude personálne konečne adekvátne pokrývať výrobu. Nebudú vysielať päťtisíc hodín športu ročne, ale iba 700.“
A nebude to tak, že niekoľkí odídu a ostatní budú opäť robiť nadčasy?
„Toto je v televízii dlhodobo neúnosné. Ľudia robia soboty a nedele, nikto im ich neprepláca, takisto ako nadčasy. Tí chlapci zarábajú 700 až 900 eur a nikdy nie sú doma.“
Koľko zarábajú ľudia, ktorých vidno na obrazovke - napríklad komentátori?
„Keď sa vrátil komentátor z majstrovstiev sveta v Južnej Afrike, kde bol tridsaťpäť dní a odkomentoval 40 zápasov, otrieskal mi o hlavu výplatnú pásku, na ktorej bolo 900 eur.“
To bol priemer alebo aj odmena za komentovanie?
„Áno, priemer. Za komentovanie nedostanú nič navyše.“
To platí aj o hokejových majstrovstvách?
„Podarilo sa mi vybaviť u nového vedenia mimoriadnu odmenu pre tím 23 ľudí 20-tisíc eur. Ale bude už na novom vedení redakcie, ako ich rozdelí. Pripomínam, že televízia vďaka tomuto projektu zarobila dva milióny eur.“
Poznáte stránku Niňajov svet, ktorá si robí žarty z výrokov komentátorov?
„Áno, ale hovorím, že komentátor, ktorý by všetkým vyhovoval, sa ešte nenarodil. Na Slovensku je päť a pol milióna komentátorov a pritom by som z nich ťažko dostal jednu holú vetu, ak by mali komentovať zápas. A je to aj generačný problém – staršia generácie chce Ivana Niňaja, mladšia ho nechce ani počuť.“
Keby to bola iba otázka vkusu, ľudia by neprepínali na Českú televíziu, aby počúvali českých komentátorov.
„Tento rok som mal reakcie, že to tak nebolo. Dokonca aj Miro Michalech z TA3 mi blahoželal k perfektnému projektu majstrovstiev.“
Ale aj tento rok boli na ľade dramatické situácie, počas ktorých komentátor rozprával o histórii mužstva.
„Na to môžem odpovedať osobnou skúsenosťou z piatich rokov, počas ktorých som komentoval tenis. Pre vycibrovanie štýlu som chodieval na sedenia za hercom Martinom Hubom a pamätám si, ako mi raz povedal, že komentátorský džob je ťažší než herecký. Herci majú daný text, ktorý sa tri mesiace učia naspamäť, skúšajú a na javisku ešte majú šepkárku. My text vytvoríme v sekunde. Každý má inú osobnosť a ja som ich viedol k tomu, aby bol každý sám sebou, musí predať seba a svoje emócie."
Prípadne pobozkať rukavice brankárovi.
„Komentátor má divákovi umocniť dojem zo zápasu. Ako to urobí, to je iné. Hlavne nemá znechutiť či otravovať.“
Rozumejú komentátori v STV športu, ktorý komentujú?
„Samozrejme. Ale ceny pre komentátorov tu vyhrávajú ľudia, ktorí nekomentujú. Blahoželal som teraz Petrovi Varinskému z Markízy, ktorý vie prečítať z čítačky 16 viet ako frajer s rukou vo vrecku. A to stačí na to, aby bol Osobnosťou televíznej obrazovky pre šport. V minulosti vyhrala kategóriu šport aj Jarka Hargašová. Uznávam jej moderátorské kvality, ale v živote nekomentovala nijaký zápas.“
Komentátori často vymetajú pavučinku a používajú množstvo iných klišé. Dohovárali ste im preto?
„O tom sme sa rozprávali veľakrát. Niektoré výrazy už ani ja nemôžem počuť. Ale keď sedíte vo Wimbledone, nastúpia proti sebe Sampras a Agassi, tak vám poriadne stúpne adrenalín. V tom momente, keď vám režisér povie, si vonku, rozprávaj, človek je vtedy najosamelejší na planéte. Prvých desať viet je pre každého komentátora peklom, to hovoril aj Karol Polák. Koncentráciu komentátora prirovnávam k chirurgovi pri operácii. Musí sledovať monitor, režiséra v slúchadlách, dianie na ihrisku, a najmä musí počúvať sám seba. To však robia len tí najväčší. Jeho slovo je echo, ktoré mu musí naraziť do ucha a pri chybe sa musí opraviť. Vyslovené slovo už nevezmete späť. Píšuci novinári si môžu všetko stokrát skontrolovať a aj tak robia chyby. “
RTVS hľadala nových riaditeľov v konkurzoch. Ako ste to vnímali zvnútra?
„Znie to vynikajúco. Schválne som sa uchádzal aj ja. A vedel som, že ma ani nepozvú. Ako dôkaz mám list, ktorý som im poslal. Písal som, že si vyberú ľudí z rozhlasu. Vedel som to vopred a potvrdilo sa to. Takmer všetci z vedenia sú rozhlasáci – generálna riaditeľka z rozhlasu, jej sekcia, sekcia programu takisto. Ekonomiku má Peter Ondro z Penty alebo zo SaS, sekciu výroby má ministrova kamoška Michaela Matisová, sekcia stratégie - rozhlasák, sekcia ľudských zdrojov – rozhlasák. To je najväčšia chyba, že rozhlas kompletne zhltol televíziu a snažia sa preniesť štruktúru rozhlasu do televízie. Napríklad v rozhlase hrá centrálnu úlohu hudba, v televízii podradnú. RTVS má centrum hudby, ale nemá centrum športu. To je, ako keď palmu zo Stredomoria zasadím na Sibír a čakám, že tam bude rovnako rásť.“
Hovoríme však o manažéroch – musia ovládať konkrétnosti?
„Myslíte si, že ten, kto priamo ako šéf centra spravodajstva velí aj športu, by nemal ovládať problematiku športových prenosov? Rozhlasák netuší, čo je kamera, čo je prenosový voz. Šéf sekcie strategického rozvoja a techniky prišiel s tým, že prečo nemáme HD voz, že ho zabezpečí a bude to stáť 700-tisíc eur. Vybuchli sme do smiechu, HD voz stojí najmenej štyri milióny. V rozhlase to možno stojí menej. Rozhlasák zo štúdia Košice bude zasa viesť košické štúdio RTVS. V rozhlase tam mal ISDN linku a občas urobil nejaký vstup. Teraz bude viesť päťdesiat ľudí s kamerami, strižňami a nemá o tom ani tušenia.“
Vidieť to už na práci nového vedenia?
„Je tam strašný chaos. Okrem Matisovej televízii nikto nerozumie.“
Odrazilo sa to na programe alebo na hospodárení RTVS?
„Ešte nie, žiadne programové zmeny zatiaľ nenastali s výnimkou príchodu suity Štefana Hríba a jeho Lampy. To tiež nemá obdobu, dostať štvorhodinový prime-time bez jasného plánu. Na programových poradách to kritizujú všetci dramaturgovia.“
Nie je to úspešnejšie ako iné diskusie v STV? Napríklad Večer na tému.
„Večery na tému boli katastrofálne.“
Pripúšťate, že STV bola pod vedením Štefana Nižňanského ideologicky prifarbená?
„Určite, s malým dodatkom. Toto je mýtus okolo Nižňanského a iných. Politici doteraz neurobili nič, aby si priznali zásadný podiel na mizérii Slovenskej televízie. Rady STV vybrali politicky, tie rady volili generálnych riaditeľov a tým riaditeľom ešte nadiktovali, ktorého Miška-Ferka si tam majú zobrať. Róbert Slezák bol nominantom HZDS a bol jediným obchodným riaditeľom na svete, ktorý nedokázal predať ani Formulu 1. No môže za to Nižňanský? Ale nebránim Nižňanského. Povedali mu, Pišta, my ťa zvolíme, ale musíš si zobrať Slezáka. To sú na vine politici, ktorí zvolili takúto radu.“
Ale Štefan Nižňanský si to nechal.
„Jasné. A urobil ďalšiu chybu – že nedokázal vydupať na Trojku aj pre televíziu peniaze od svojich súkmeňovcov. Veď keď ho volil Smer, mal každý deň klopať na dvere Maďariča a pýtať peniaze. Čo ich chcel potom vydupať po voľbách od Krajcera? A jeho nasledujúca chyba bola, že keď boli známe výsledky parlamentných volieb, neodstúpil. Keby bol odstúpil, značka STV by nezanikla.“
Je vám ľúto za STV ako značkou, ktorú nahradilo RTVS?
„Fúzia bola šitá horúcou ihlou - nepripravená. Za dvadsať rokov práce pre rakúske banky som zažil štyri fúzie bánk. Vždy sa fúzia pripravovala rok, potom fúziu manažovali tí, čo ju pripravovali, a výsledky sa prejavili tak o dva roky. Aj dobre pripravené banky, ako napríklad Creditanstalt a Bank Austria, mali ešte roky problémy so zladením firemnej kultúry. Presne ten problém sa črtá v televízii. Všetci televizáci sa cítia byť prevalcovaní rozhlasákmi, ktorí tomu zásadne nerozumejú. Kritériom pri výbere ľudí do RTVS je lojálnosť. Zemková na pomýlenie novinárov aj verejnosti vypísala výberové konanie, hoci dopredu sme vedeli, koho na posty zoberie. To bola fraška.“
Ako ste mohli dopredu vedieť, ktorých ľudí si vybrali?
„Niektorí ľudia z rozhlasu boli poverení vedením pred výberovým konaním a potom sa ukazálo, že si iba chcela miesta obsadiť rozhlasákmi. Jediným človekom z STV ostala intendantka Dvojky.“
Zlá atmosféra v STV a nadávanie na politikov trvá vyše desať rokov.
„Všetci hovoria, že všetko je tam zlé. A napriek tomu správy aj ostatné programy začnú vždy na sekundu presne. Je tam stará technika, muzeálne kusy držia silou vôle. Joachim Herzer, bývalý spolupracovník ARD, uznal, že to, čo dokážeme so zastaranou technikou, je neuveriteľné. To znamená, že je tam stále dosť profíkov na nižších úrovniach. Ľudí dráždi to, že im neustále velia hlupáci, ktorí nemajú o televízii ani tušenie.“
Aké je riešenie?
„Model rakúskej ORF. V kontrolnom orgáne majú politické strany aj odborníkov. Riaditeľ Alexander Wrabetz mal pri zvolení za sebou dvadsať rokov práce v televízii ako obchodný riaditeľ, mal výsledky. Nie ako u nás, že uspeje nejaký Feri-báči. Za tých dvadsať rokov sme tu mali skrachovaných moderátorov, dramaturgov režisérov, novinárov. Ale jedno mali okrem Rybníčka spoločné. Ani jeden z nich pred nástupom do funkcie neviedol ani len jednoduchú eseročku s piatimi ľuďmi. Naraz mal viesť 1500 ľudí s rozpočtom dve miliardy. Ako to mohlo dopadnúť? Ako ekonóm, finančník či šéfredaktor si netrúfam prísť na gynekologickú kliniku a povedať, že dnešné operácie budem viesť ja.“
V čom bol iný Rybníček?
„Som ďaleko od toho, aby som ho glorifikoval. Ale prišiel z iného média, mal aspoň skúsenosti. Mal silnú politickú aj finančnú podporu. No dodnes STV platí pokuty za jeho prehrešky, napríklad za SuperStar. Pohyboval sa v inom legislatívnom rámci ako ostatní riaditelia. Mohol predať pozemky STV. Ak v niečom súhlasím s Nižňanským, tak v tom, že sa ocitol v legislatívnej pasci. STV už nemohla podnikať. Každý sa pýtal, načo je vám tá výšková budova. No nemohli sme ju predať, ani prenajať a ani zvaliť. STV si navyše nemôže odpočítavať DPH, musí ju platiť. Štát sľúbil kompenzačné dotácie za oslobodených od koncesií, čo nikdy nespravil a vypadlo asi 16 miliónov. Preto legislatívna pasca pre Nižňanského bol výstižný pojem.“
Nie je v takýchto politických podmienkach lepšie verejnoprávne médiá okresať tak, aby na ne štát doplácal čo najmenej?
„Určite nie. Všetci nadávajú na zlý program v STV. Ako šéfredaktor športu som ostatný program veľmi nesledoval. Ale desať najlepších filmov, ktoré som videl za posledný rok, bežali na STV 2. A ľudia o nich nevedia. Film Yes odvysielala STV v pôvodnom znení s titulkami a možno ho videlo len niekoľko ľudí. A odpad na Markíze a Joj sledujú milióny. Súkromné televízie sa predháňajú v tom, kto ponúkne väčšiu stupiditu. Vedie zlaté teľa sledovanosti, čo nemôže byť kritérium pre verejnoprávnu televíziu.“
Nie je problém STV, že nedokáže svoj program a takéto dobré filmy predať?
„Toto je pre fajnšmekrov, kinoklub. Súvisí to so štruktúrou spoločnosti v Európe, ale aj vo svete. Teraz to zámerne preženiem: v každej krajine máte 10 až 15 percent inteligentov, nejakých 25 až 30 percent priemerných a 50 percent idiotov. Komerčné televízie bodujú tým, že oslovujú idiotov.“
Program STV si nepochvaľovalo ani tých pätnásť percent inteligentov.
„Verejnoprávna televízia musí prinášať každému niečo – aj omšu, aj filharmonikov, folklór. Svoju úlohu splnili Dvojka, ako kanál pre fajnšmekrov, aj Trojka ako športový kanál. Čo však haprovalo už od čias Rybníčka, bola Jednotka. Trápne sme sa snažili konkurovať komerčným televíziám v niečom, na čo nemáme – v zábave. Rozumné by bolo profilovať Jednotku ako spravodajský kanál. Po zrušení Trojky budú musieť presunúť niečo zo 700 hodín športu na ostatné kanály a nabúrajú aj ten dobre vyprofilovaný program Dvojky.“
Po odchode z RTVS ostanete pri športe?
„Nie, vrátim sa do biznisu.“
Bolo vám ako manažérovi jasné, že vstupom do STV idete do rizika?
„Od začiatku som tam šiel na rok. Pripúšťam, že keby boli normálne pomery, mal by som záujem zmluvu predĺžiť. Ale nie sú. Význam športu pre RTVS je taký, že vytvorili centrum hudby, ale centrum športu nie je, šport je pod šéfkou spravodajstva a publicistiky.“
Prečo odchádzate z televízie, nechcete byť pod Zemkovou?
„Je absolútny mýtus, doteraz nevysvetlený, že bol dobrý rozhlas a zlá televízia, dobrá Zemková a zlý Nižňanský. Rozhlas má omnoho nižšie náklady na prevádzku. Priamy prenos Ligy majstrov zo Žiliny nás stál 34-tisíc eur, rozhlas to stálo 750 eur. Doteraz som sa nedopátral k tomu, prečo sa vybraté koncesionárske poplatky rozdeľujú v pomere 30 percent pre rozhlas a 70 percent pre televíziu. Skutočné náklady sú pritom 90 ku 10, také by malo byť aj rozdelenie koncesionárskych poplatkov. Pri takomto rozdelení by mal problémy rozhlas, nie televízia. Rozhlas by bol bez štátnej dotácie stratový. Sú aj iné veci, v televízii boli aj pijavice, podobne ako v rozhlase.“
Zaznamenali ste niekedy ovplyvňovanie STV politikmi?
„Nie, pohyboval som sa len okolo športu. Ani ma to nezaujímalo. Som presvedčený, že sa to dialo a deje, nemôžem to však zdokumentovať. STV je pre politikov ako prostitútka, ktorú využijú, chcú sa prezentovať, a potom ju zahodia. Aj teraz sú vo vedení aj ľudia blízki Danielovi Krajcerovi.“
Neobávali ste sa, že vám politika okolo STV poškodí meno?
„Športovci sú vždy mimo politiky, nad vecou. Nikdy som nebol v nijakej strane. Som zarytý antikomunista a emigrant, neobával som sa, že mi dá niekto nálepku Nižňanského človeka. Viacerí mi vyčítali, že som si do debaty o hokeji pozval prezidenta Ivana Gašparoviča. On sa však v roku 2006 v Rige zásadne pričinil o to, že majstrovstvá budú na Slovensku. Hovoril o tom, ako nás poškodili zaradením do C-skupiny. Ani ja som nevedel, že 23 rokov bol šéfom medzinárodnej komisie československého hokejového zväzu. Ale nikto o ňom nevedel, že jeho syn bol hokejista, že je hokejový fanatik. Tak prečo by som ho nepozval pri otvorení šampionátu, ked sa oň zásadnou mierou zaslúžil?“
Žije hokejom až tak veľmi, že zo žartu rozdáva bodyčeky...
„Jasné, s tým nesúhlasím. Ale o jeho vzťahu k hokeju ľudia netušili. Treba byť nad vecou. Stojím si za tým, že politici STV len využívajú. Veď tí nominanti sa tam nedostali sami. Nižňanský ani Kubiš.“
Toho dosadil Mečiar.
„Tak potom je zodpovedný Mečiar, nie Kubiš.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
