BRATISLAVA. Senát Najvyššieho súdu pre PN-ky nemohol rozhodnúť o odvolaniach zvyšných šiestich obžalovaných z ekonomickej časti kauzy kyselinári, verejné zasadnutie odročil na neurčito.
Prípady týchto obžalovaných vylúčili na samostatné konanie, ale dnes z nich prišiel na súd len jediný - Ján B. Všetci ostatní sú práceneschopní, viacerí vo svojich ospravedlneniach predložili aj lekárske potvrdenie. U jedného obžalovaného, ktorý je v nemocnici, sa ospravedlnil aj jeho obhajca.
Predseda senátu upozorňoval, že súd by mohol rozhodnúť aj v neprítomnosti obžalovaných, ale potreboval by na to ich súhlas. Niektorí sa však cez svojich advokátov vyjadrili, že chcú byť prítomní na odvolacom konaní.
Jediný prítomný spomedzi obžalovaných navrhol, aby o jeho odvolaní rozhodli samostatne, napokon však celé zasadnutie odročili s tým, že nový termín bude stanovený podľa toho, kedy sa skončia PN-ky.
Prvostupňovým neprávoplatným rozsudkom pôvodne vymerali týmto šiestim nasledovné tresty: Jánov B. 9,5 roka, Petrovi K. osem rokov, Jánovi B. 7,5 roka, Jasminovi M. šesť rokov, Vladimírovi K. šesť rokov a Igorovi H. sedem rokov väzenia.
Šiestim obžalovaným, o ktorých odvolaniach sa dnes malo rozhodovať, vymeral neprávoplatné tresty bývalý Špeciálny súd v Pezinku 28. apríla 2008. V ekonomickej časti kauzy kyselinári vtedy z tridsiatky obžalovaných odsúdil 19 a udelil im tresty v rozpätí od šiestich do 15 rokov väzenia.
V prípade išlo o obchodovanie s nelegálnym bezcenným softvérom, z predaja ktorého si zločinecká skupina neoprávnene uplatňovala odpočet DPH. Podľa prvostupňového súdu spáchali úmyselný trestný čin so zámerom získať vlastný prospech. Zločinecká skupina týmto podvodným spôsobom pripravila štát o vyše štyri milióny eur.
Celý podvod v roku 2000 údajne vymyslel František Miker, spočiatku hlava skupiny, neskôr obeť brutálnych vrahov. Spolu s ďalšími ľuďmi zosnoval a založil sieť približne 50 firiem nielen na Slovensku, ale aj na Ukrajine, v Chorvátsku a Česku, ktoré medzi sebou obchodovali s bezcenným softvérom - zbierkou zákonov z 90. rokov.
Tri nepohodlné tzv. biele kone, na ktorých boli niektoré firmy napísané, členovia skupiny zabili a ich telá zlikvidovali v kyseline. Predchádzala tomu skúška s prasaťom, ktorá ukázala, ako sa telo v kyseline rozpúšťa.
Jednej skupine odsúdených v ekonomickej časti kauzy potvrdil NS SR rozsudok už 30. marca 2010. Jednému odsúdenému vtedy zmenili trest na súhrnný. Odvolania vtedy súdených ľudí senát zamietol, podľa súdu sa všetci svojím dielom podieľali na obchodovaní s bezcenným softvérom.
Najvyšší trest vtedy dostal Dušan Pokrivka, ktorému potvrdili 15 rokov väzenia (v minulosti odsúdený v násilnej časti kauzy na 14 rokov). Jozef Nemjo právoplatne dostal deväť rokov, Ivanka Valkutičová a Irma Dvorská po 8,5 roka, Kvetoslav Spišák osem rokov, Vladimír Šmehlík 6,5 roka, Peter Segeš, Peter Špáni, Patrik Teker, Miroslav Hrobský šesť rokov. Milanovi Weissabelovi zmenili trest na súhrnný šesťročný.
Hlavnému obžalovanému Rastislavovi Šittovi ani Jozefovi Kákonimu trest nevymerali, pretože už dostali právoplatne doživotie v násilnej časti kauzy. Súdny verdikt, voči ktorému už nie je možné odvolanie, si spomedzi odsúdených vypočuli len oni a Dušan Pokrivka, keďže ich predviedli z väznice.
V násilnej časti kauzy, ktorá bola rozdelená na dva procesy, padli už dva právoplatné doživotné rozsudky, ako aj ďalšie tresty. Najprv dostal doživotie Jozef Kákoni v časti procesu, ktorý súvisel s vraždami tzv. bielych koní.
Neskôr na doživotie zvýšili aj pôvodný 25-ročný trest Rastislavovi Šittovi v rozsudku za lúpež a vraždu Františka Mikera, ktorého zlikvidovali pre spory o rozdeľovaní peňazí. V tomto rozsudku vymerali 12 rokov väzenia aj pre Petra Lomjanského, ktorý v kauze najprv vystupoval ako chránený svedok, ale keďže podmienky programu porušil, ocitol sa na lavici obžalovaných.
Počas procesu vypovedal proti ostatným súdeným členom skupiny, podobne ako ďalší chránení svedkovia. Prokuratúra podala obžalobu v októbri 2004, čo bolo viac ako dva roky po zadržaní prvých podozrivých. Súdny proces sa začal 4. októbra 2005.
