Bratislava 5. júla (TASR) - Pamiatku mučeníckej smrti predchodcu reformácie - majstra Jána Husa si 6. júla pripomína Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV).
Ján Hus bol kľúčovou osobnosťou reformného hnutia v Čechách. Narodil sa v roku 1372 v Husinci, študoval na pražskej univerzite a stal sa správcom Betlehemskej kaplnky, ktorú založil bohatý kupec, aby slúžila ako stredisko reformného kazateľstva. Neskôr sa stal rektorom pražskej univerzity. Reformné hnutie preniklo do Čiech z Anglicka cez Viklifove spisy. Hus sa považoval za Viklifovho stúpenca, aj keď neprijal všetky jeho názory. Stotožňoval sa s Viklifovým útokom na predaj odpustkov a duchovných privilégií, z jeho učenia prijímal tiež prenesenie váhy z inštitucionalizovanej, hierarchizovanej cirkvi na neviditeľnú cirkev vyvolených. Odmietol uznať autoritu skazených cirkevných vodcov a postavil Bibliu nad cirkev.
Keď pápež vydal zákaz kázať v súkromných kaplnkách a tým aj v Betlehemskej kaplnke v Prahe, Hus odmietol poslúchnuť tento príkaz. Postavil sa na Viklifovu obranu. Situácia sa vyhrotila keď pápež Ján XXIII. vyhlásil krížovú výpravu proti neapolskému kráľovi a sľuboval úplné odpustenie hriechov všetkým, ktorí ho podporia. Hus bol rozhorčený, že pápež využíva duchovné prostriedky na podporu vlastných cieľov a vystúpil proti predaju odpustkov. Rím ho za to exkomunikoval a na Prahu, kým sa tam Hus bude zdržiavať, uvalil interdikt, čo znamenalo zákaz akýchkoľvek obradov vrátane krstov a pohrebov. Hus teda opustil Prahu a odišiel do južných Čiech, kde napísal dve zo svojich najdôležitejších spisov: O cirkvi a Knižky o svätokupectve.
V roku 1414 sa v Kostnici zišiel koncil, na ktorý cisár Žigmund Luxemburský pozval aj Husa, ktorému sľúbil ochranný glejt na cestu tam aj späť. Hus sa po istom váhaní rozhodol ísť. Neuplynul však ani mesiac a prívrženci Jána XXIII. ho zajali a uväznili. Napriek glejtu ho v Kostnici postavili pred súd a uznali vinným z kacírstva. Mnohé obvinenia, ktoré proti nemu koncil vzniesol, boli nepravdivé. Za kacírske označili aj niektoré názory, ktoré Hus skutočne hlásal, najmä o cirkvi. Keďže ich Hus odmietol odvolať, 6. júla 1415 bol v Kostnici upálený. Na mieste, kde stála hranica, je dnes pamätný kameň.
