BRATISLAVA. Deregulácia nájomného v reštituovaných domoch, ako ju navrhuje vláda, nie je po vôli majiteľom týchto domov ani nájomcom, ktorí v nich bývajú, napriek tomu dnes vládny návrh ústavnoprávny výbor parlamentu odobril. Zástupca nájomcov na výbore povedal, že zvyšovanie regulovaného nájomného akceptujú, navrhujú však, aby sa dialo pomalšie, než vládou navrhovaných 20 percent ročne. Majitelia domov zasa považujú pokračovanie regulácie nájomného za predlžovanie protiústavného stavu, ktorý pretrváva od reštituovania nájomných domov.
Opoziční poslanci model deregulácie kritizujú, napriek tomu však zahlasovali za presunutie obdobia, odkedy budú nájmy úplne deregulované, z roku 2017 na rok 2014. Toto riešenie navrhol predseda výboru Radoslav Procházka (KDH). Podpredseda výboru Mojmír Mamojka zo Smeru-SD podporu urýchlenia deregulácie odôvodnil ukončením patového stavu. Návrhom vládneho zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom sa bude plénum národnej rady zaoberať už na najbližšej júnovej schôdzi, ktorá sa začne 28. júna.
Predseda výboru Radoslav Procházka (KDH) upozornil, že štát od roku 1989 prenáša celé bremeno regulovaných nájmov na plecia majiteľov bytov. Vo vládnom návrhu mu preto chýba odškodnenie majiteľov, ktorí dve desaťročia znášajú náklady na sociálnu politiku štátu. Miroslav Číž zo Smeru-SD zdôrazňoval, že nájomcovia sa do bytov nasťahovali pred rokom 1989 celkom legálne na základe vtedy platných zákonov a zo dňa na deň sa ocitli v cudzích bytoch. Rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájmom by preto podľa neho mal kryť štát.
Róbert Madej zo Smeru-SD predložené riešenie kritizoval, pretože s ním nesúhlasí žiadna z dotknutých strán - majitelia domov, nájomcovia ani obce a mestá. Nazdáva sa zároveň, že krivda sa rieši ďalšou krivdou. Edita Pfundtner (Most-Híd) podotkla, že prenájom vníma ako dočasné riešenie bývania a nájomcovia mali za ostatných 20 rokov dostatok času svoju bytovú otázku vyriešiť. Pfundtner sa tiež nazdáva, že nespokojnosť dotknutých strán je pre komplexnosť problému prirodzená.
Podľa vládneho návrhu by vlastníci reštituovaných bytov mohli od účinnosti zákona, ktorá je navrhovaná na september tohto roka, zvyšovať regulované nájomné o 20 percent ročne. Po ukončení regulácie by mohli byty prenajímať za trhové nájomné alebo ich využívať podľa vlastných predstáv.
Vláda plánuje problém riešiť aj dotáciami pre tých nájomcov, ktorí si po skončení regulácie nebudú môcť dovoliť získať komerčné náhradné bývanie. Dotáciu bude možné poskytnúť na obstaranie náhradných bytov či pozemkov. Nájomcovia v domoch s regulovaným nájomným navrhli, aby sa tieto peniaze mohli použiť aj na platenie trhového nájomného.
Usporiadanie nájomných vzťahov k bytom v domoch súkromných vlastníkov s regulovanou výškou nájomného sa podľa ministerstva bude týkať 923 bytov, v ktorých žije 2 311 osôb. Tieto byty sa nachádzajú v 31 sídlach. Najviac týchto bytov je v Bratislave, a to 706. Pre dlhodobé neriešenie problému vlastníkov bytov je na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu viacero sťažností proti SR od slovenských vlastníkov alebo dedičov reštituovaných bytových domov.
