Slovo Róm sa rozšírilo koncom 80. rokov vďaka iniciatíve intelektuálov, ktorí boli solidárni s Rómami. Mnohé rómske komunity však odmietajú používanie slova Róm, lebo to je výrazom olašských Rómov a v archaickom rumunskom jazyku, ktorý používajú beáši (jedna z rómskych komunít žijúcich prevažne v juhozápadnom Maďarsku), spomenutý výraz neexistuje. Je však potrebné poznamenať, že obe pomenovania stierajú rozdiely jestvujúce medzi jednotlivými etnickými skupinami Rómov (Szuhay, 2005).
Rómovia sa v Maďarsku delia na tri väčšie etnické skupiny, ktoré majú samostatné skupinové povedomie: väčšinu tvoria maďarskí Rómovia (86,9 %), po nich nasledujú olašskí Rómovia hovoriaci rómskym jazykom (romani – 7,7 %) a treťou skupinou sú beáši, ktorí hovoria archaickým rumunským jazykom (4,6 %) (Kemény, 2005, 65 – 66.).
Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k Rómom hlásilo 190 046 osôb, ale podľa odhadu odborníkov žije v Maďarsku v skutočnosti 600 000 Rómov. Výrazný rozdiel medzi týmito dvoma údajmi je typický aj pre iné krajiny regiónu: na Slovensku sa pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 hlásilo k rómskej národnosti 89 920 osôb, kým podľa odhadu odborníkov v skutočnosti ide o 300 000 – 500 000 osôb (Vaňo – Haviarová, 2003).
Ďalšie časti prednášky Rómovia a cigánska otázka v Maďarsku po zmene politického systému:
1. Rómovia v Maďarsku v historickej perspektíve
3. Štátna „rómska politika” a „rómska otázka”
4. Obraz Rómov, stereotypy, médiá a obraz budúcnosti
Čo je Terra Recognita a projekt Neznámy sused
V pozadí tohto výrazného rozdielu nestojí iba strach z negatívnej „nálepky Cigán“ či zlé spomienky viažuce sa k predchádzajúcim sčítaniam, ale prejavuje sa v ňom aj asimilácia a integrácia, ktorá vyplýva zo vzájomného spolužitia Rómov a väčšinového obyvateľstva. Jednotlivé výskumy sa snažia o registráciu takých osôb, ktoré sú považované za Rómov v prostredí, v ktorom žijú.
Ich počet je vždy väčší než počet tých, ktorí sami seba považujú za Rómov. Keďže dotazník pri sčítaní ľudu neumožňuje vyznačenie pluralitnej identity, mnohí si zvolia kategóriu „Maďar“, čím sa zahalí dvojitá či trojitá identita.
Častou témou maďarskej tlače je nárast počtu rómskeho obyvateľstva: názory týkajúce sa „rozmnožovania sa“ Rómov sa objavujú aj vo vedeckých publikáciách, ktoré by mali byť objektívne. Podľa prognózy jednej štúdie bude v roku 2050 v Maďarsku 900 000 Rómov, čo predstavuje 10 % predpokladaného počtu obyvateľstva.
Treba však uviesť na pravú mieru, že rómska populácia aj v týchto demografických výpočtoch je „klasifikovanou“ populáciou, to znamená, že to bude jeho prostredie, ktoré o vybranom jedincovi rozhodne, či je alebo nie je Rómom.
Uvedené „dramatické“ demografické prognózy budú teda platné, ak súčasné segregačné tendencie pretrvajú aj v budúcnosti. Nárast pomeru rómskeho obyvateľstva k nerómskej populácii spôsobuje rozdiel ukazovateľov pôrodnosti v týchto dvoch skupinách obyvateľstva: pôrodnosť v oboch skupinách klesá, u Rómov však v nižšej miere ako v prípade nerómov (Hablicsek, 2000).
Problém samozrejme nespočíva v počte obyvateľov, ktorí sú považovaní, resp. nepovažovaní za Rómov: skutočným problémom je miera chudoby. A čo sa týka chudoby v Maďarsku, dochádza k jej etnicizácii, a to podobným spôsobom ako v iných krajinách regiónu. Znamená to, že dostáva určitú „rómsku tvár“ (por. Kligman, 2001), napriek tomu, že z rodín, ktoré žijú pod úrovňou životného minima, je iba 25 – 30 % rómskeho pôvodu a z rodín žijúcich v krajnej chudobe patrí k populácii rómskeho pôvodu maximálne polovica.
Ukázalo sa, že hospodárska a spoločenská integrácia v období socializmu nebola dostatočná a na rómske komunity vo veľkej miere doľahlo všeobecné schudobnenie, súvisiace s prechodom na trhové hospodárstvo. V roku 1971 malo 85,2 % rómskych mužov v produktívnom veku v Maďarsku zamestnanie. Tento pomer bol iba o niekoľko percent nižší ako celoštátny ukazovateľ.
V dôsledku úpadku priemyselnej výroby prichádzali v závratnom tempe o svoje zamestnanie najmä tí Rómovia, ktorí pracovali v priemysle a stupeň ich vzdelania bol nízky. Spomenutý proces sa začal už v 80. rokoch, ale skutočným zlomom bola zmena politického systému: kým v roku 1987 malo spomedzi rómskych mužov v produktívnom veku 74,6 % zamestnanie, v roku 1993 to bolo už iba 28,8 %. (Rovnaký ukazovateľ v prípade celého obyvateľstva dosiahol 64 %.)
V priebehu nasledujúceho desaťročia nenastali zmeny na celoštátnej úrovni, ale na regionálnej úrovni sa rozdiely ešte viac zvýraznili: v roku 2003 malo zamestnanie 57,7 % budapeštianskych rómskych mužov, kým vo východných častiach krajiny to bolo len 14,2 %.
Kto je Róm?
Podľa Judith Okelyovej patrí časť potomkov anglických Rómov k takým gadžom (nerómom), ktorí sa v dobe rozkladu feudalizmu dostali na perifériu spoločnosti a v záujme prežitia prešli na kočovný spôsob života (Okely, 1983). Podobné procesy sa dajú predpokladať aj vo východnej Európe, ale kvôli nedostatku údajov je možné iba formulovať hypotézy a prezentovať len konkrétne príklady.
Ohľadom definovania Rómov na spoločenskej báze môže byť dobrým príkladom malé maďarské mesto Siklós. Podľa prameňov z 18. – 19. storočia tu došlo k tomu, že z niektorých Rómov sa stali gadžovia (čiže nerómovia, latinsky: neo-colonus), kým ochudobnení gadžovia sa „premenili“ na Rómov (Nagy, 2000). „Dvojaké“ (etnické a spoločenské) posudzovanie Rómov sa objavuje aj v iných historických prameňoch: v niektorých latinských listinách je základom definovania Rómov výraz natio, resp. gens (národ, rod), v iných v tejto pozícii nachádzame slová conditio alebo professio (spoločenské postavenie, povolanie) (Nagy, 2007).
Avšak nemožno povedať, že iba u Rómov dochádza k asimilácii vo väčšinovej spoločnosti. V regiónoch Maďarska, ktoré sú vo viacnásobne nevýhodnom položení, nájdeme aj príklady „asimilácie“ opačným smerom: po tom, čo sa zámožnejšie rómske a nerómske rodiny odsťahovali, u nerómskeho obyvateľstva, ktoré zostalo žiť na danom mieste, došlo k asimilácii v rómskej väčšine (Baranyi – G. Fekete – Koncz, 2003).
Je teda zrejmé, že náhle schudobnenie Rómov je vo veľkej miere ovplyvnené nielen štrukturálnymi zmenami a faktormi (zmeny na trhu pracovných síl, nízky stupeň školskej vzdelanosti, diskriminácia), ale aj nevýhodnou geografickou polohou územia, ktoré obývajú.
Rómske obyvateľstvo v Maďarsku – a podobne to platí aj pre Slovensko – je v nepomerne veľkej miere zastúpené v periférnych regiónoch na severovýchode a severozápade Maďarska, kde je aj vyššia nezamestnanosť (Kemény – Janky, 2005; Jurová, 2005).
Situáciu sťažuje aj fakt, že Rómovia – žijúci v rozhodujúcej miere na vidieku – sa po zmene politického systému, na rozdiel od majoritného obyvateľstva, nestali vlastníkmi pôdy.
Rómska populácia v Maďarsku okolo roku 2000.
Autor: László Sebők
Mátyás Binder (1981)
historik, kultúrny antropológ, učiteľ. Bol doktorandom v rámci programu História východnej Európy v 19. - 20. storočí na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Viedol antropologické výskumy v rómskych komunitách v Sedmohradsku (Rumunsko) a v juhozápadnom Maďarsku. Skúma hlavne vývoj spoločenského, kultúrneho a politického života Rómov, obraz Rómov a jeho premeny a zaoberá sa komparatívnou analýzou rómskych štúdií. Učí na alternatívnej základnej škole, je spolupracovníkom Nadácie Terra Recognita.
Preklad: László G. Kovács
Redakcia: Csaba Zahorán
Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová
