Životopis Ján Langoš
narodil sa 2. augusta 1946
v Banskej Bystrici, do roku 1989 pracoval ako experimentálny fyzik v SAV, bol súčasťou slovenského disentu a jednou z hlavných postáv nežnej revolúcie, v roku 1990 sa stal podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1990 až 1992 bol ministrom vnútra ČSFR, od roku 1994 do 2000 pôsobil ako poslanec od roku 1995 bol päť rokov predsedom Demokratickej strany, správnej rade ÚPN šéfoval
od mája 2003, zahynul 15. júna 2006
Úrad vlády má návrhy zmien v ÚPN pripravené. Ich obsah zatiaľ tají.
BRATISLAVA. Päť rokov po smrti zakladateľa ÚPN Jána Langoša ide vláda Ivety Radičovej ústav zmeniť. Prvý kabinet bez bývalých komunistov pritom čelí kritike z politických zásahov. Súčasťou zmien totiž má byť aj voľba nového šéfa.
Novelu zákona pripravuje komisia Úradu vlády. Ten včera neodpovedal, či ráta s výmenou vedenia ústavu. Návrh novely neposkytol.
„V najbližšom čase bude predložený do legislatívneho procesu. Tým bude zároveň prístupný verejnosti a médiám“.
Závery komisie sú zatiaľ všeobecné. Jej člen za SaS Jozef Viskupič hovorí, že ide o kvalitný návrh.
„Najhlavnejšia zmena je, aby sa verejnosť dostala k údajom čo najjednoduchším spôsobom. Aby neboli vyčierňované veci, ktoré ľudí zaujímajú a podobne. Zobrali sme si inšpiráciu z českého modelu.“
Zhoda ešte nie je V súčasnosti vedie ústav deväťčlenná správna rada na čele s predsedom. Štyroch volí parlament, dvoch vláda a dvoch menuje prezident.
Nový model podľa Viskupiča ráta s piatimi, prípadne siedmimi členmi rady a šéfom ústavu. Všetkých má voliť Národná rada.
Viskupič nevie povedať, či to bude znamenať koniec súčasného šéfa Ivana Petranského, ktorý je nominantom SNS. Koalícia sa v súčasnosti zamýšľa nad vhodnými kandidátmi, povedal Martin Poliačik z SaS.
Pavol Hrušovský (KDH) tvrdí, že expertná skupina sa o podobe novely ešte nedohodla.
„Zatiaľ sa nedospelo k zhode na konečnej podobe a forme ďalšieho fungovania ústavu.“
Petranského nevolali Kritici Petranskému vyčítajú, že sa vyhýba problematike zločinov komunizmu a viac mapuje obdobie slovenského štátu.
„Nezverejňuje dostatočne široký obsah. Je to vydavateľstvo literatúry v medzivojnovom období,“ tvrdí Poliačik.
Do komisie Petranského nezavolali. Ani ho nikto z koaličných politikov nekontaktoval.
„Zámer odstrániť súčasné vedenie ústavu účelovou zmenou zákona nemožno chápať inak ako snahu ovládnuť túto inštitúciu,“ hovorí Petranský. Výhrady odmieta.
Proti snahe vládnej komisie sa ešte v marci otvoreným listom premiérke postavili aj bývalí disidenti Ján Čarnogurský, František Mikloško a historik Milan Zemko.
Cítiť nacionalizmus? Za zmeny v ÚPN sa vyslovili jeho bývalí pracovníci, ktorí odišli po nástupe Petranského.
Signatári na čele s exriaditeľom sekcie dokumentácie Miroslavom Lehkým tvrdia, že idey ústavu nesmú byť poznačené historickým revizionizmom na pozadí nacionalistických pohnútok.
„Z praxe sa rovnako ukazuje potreba štrukturálnych zmien orgánov ústavu. Najmä s prihliadnutím na úspory verejných finančných prostriedkov“.
Kedy vláda predloží návrh zákona, bude záležať od rozhodnutia koaličnej rady.
Mikloško: Dosadia vlastného
Za týchto okolností by som ÚPN neriadil, hovorí bývalý disident a exposlanec KDH FRANTIŠEK MIKLOŠKO.
V marci ste vyzývali premiérku, aby zabránila politickým tlakom na ÚPN. Stále to hrozí?
„Hrozí. A je paradoxné, že tí, ktorí najviac hovoria, že ústav sa odkláňa od odkazu Jána Langoša, idú úplne meniť jeho zákon. Mám na mysli tú komisiu okolo predsedníčky vlády. Ján Langoš urobil zákon tak, aby ústav bol nezávislý.“
Čo je teda podstatou zmeny zákona?
„Aby sa odvolal Ivan Petranský, aby tam táto vláda dala niekoho svojho. A tak to pôjde donekonečna.“
Funguje ústav dobre?
„Môžeme o tom viesť polemiku. Ale ústav sa stabilizoval a potrebuje pokoj, aby sa mohol rozvíjať. Organizuje množstvo kvalitných konferencií, o akých sa iným historickým ústavom ani nesníva.“
Treba meniť zákon o pamäti?
„Vôbec nie. Stále sa tam polemizuje, či členovia správnej rady a dozornej rady nemajú vysoké platy. Viem si predstaviť, že by sa znížili. Ale zadarmo to nebude robiť nikto.“
Je Petranský dobrým šéfom ÚPN?
„Je to mladý človek, ktorý nemá politickú skúsenosť ako mal Ján Langoš. Ale pracuje. Ústav mapuje obdobie komunizmu, aj obdobie nacizmu.“
V roku 2007 ste kandidovali proti Petranskému. Ak by prišla tá chvíľa, zvažovali by ste kandidatúru opäť?
„Nie. Vylučujem, že by som v tejto situácii prikryl tento nedemokratický krok.“
Vyrieši teda súčasná vláda, ktorá je už bez bývalých komunistov, problémy ústavu?
„Táto vláda má šancu zriadiť múzeum zločinov komunizmu. Nech toto vyrieši. Ale tu sa púšťa nepochopiteľne do záležitostí, ktoré nie sú vôbec problémové.“
Matúš Burčík
Širokého spis nik nehľadá
Polícia nevypátrala, kto z Langošovej kancelárie odniesol stratenú zložku.
BRATISLAVA. Po spise bývalého šéfa hokejového zväzu a údajného mecenáša Smeru Juraja Širokého, ktorý zmizol z kancelárie Jána Langoša, dnes už nikto nepátra. Polícia ešte v júni 2007 vyšetrovanie prerušila. Páchateľa nenašla.
Zistila len to, že posledný, kto podľa záznamov so spisom manipuloval, bol podpredseda správnej rady ÚPN Ján Ondriaš. Ten v roku 2006 na jeho stratu upozornil.
Šťastný? „Originál spisu si vyžiadal pán Langoš,“ hovorí Ondriaš. Informácie z neho si pred vtedajšími voľbami pýtal europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ) a Langoš to musel podpísať.
Hoci bola výpožička písaná na Ondriaša, spis si od Langoša naspäť nežiadal. „Nemal som dôvod urgovať ho.“ Langoš krátko na to, v júni 2006, zomrel.
Až neskôr vrátenie spisu Širokého i ďalších ľudí žiadal šéf archívu. Prehľadali jeho kanceláriu i celú budovu, no päť zo 17 spisov, ktoré mal požičané, nenašli. Kancelária pritom bola niekoľko dní po jeho smrti otvorená, horela tam sviečka.
Uzavreli aj nehodu Vyšetrovanie nehody, pri ktorej Langoš prišiel o život, je tiež definitívne uzavreté. Stíhanie šoféra nákladného auta, s ktorým sa zrazil pri Moldave nad Bodvou, je právoplatne zastavené. Potvrdil to hovorca košickej prokuratúry Milan Filičko.
Polícia opakovane skonštatovala, že vinu za nehodu nesie Langoš. Multikára, ktorá odbočovala na hlavnú cestu, mu mala dať prednosť.
Langoš však podľa posudkov išiel rýchlosťou 140 až 160 kilometrov za hodinu tam, kde mohol ísť len 90.
(him, bum)
Viac než Bystrica spomína Bratislava
Na pamätník v Banskej Bystrici, kde sa Langoš narodil, chýbajú peniaze.
BRATISLAVA. Tabuľa pred bývalým sídlom Ústavu pamäti národa je dnes jediným pomníkom Jána Langoša.
Budova patrí Najvyššiemu súdu, ministerstvo spravodlivosti vedené Štefanom Harabinom ÚPN vysťahovalo a reliéf zvesili. Nadácii Jána Langoša sa podarilo vrátiť ho na pylón pri vchode.
Ďalší pomník mal Langoš mať v rodnej Banskej Bystrici. Už v novembri 2007 naň vyhlásili súťaž.
Po roztržkách v samospráve ho nepostavili a iniciatívu prebrala neziskovka, ktorá zatiaľ vyzbierala len asi 1990 z 8300 eur. Autori pomníka Karol Rosmány a jeho syn Matej čakať nemusia, záujem by vraj mohli mať aj v Prahe. „Dáme im asi posledný termín.“
Banskobystrický poslanec Vladimír Pirošík dúfa, že po výmene vedenia mesta sa peniaze nájdu.
Na Langošovu pamiatku udelila jeho nadácia už štyrikrát cenu za občiansku odvahu, ktorú prevzal aj tibetský dalajláma.
Koncom júna sa má na bratislavskom Námestí SNP uskutočniť na Langošovu počesť koncert. Program nie je uzavretý, organizátori rokujú s Mariánom Vargom, Longitalom a Živými kvetmi.
(him)
