Prípadom môže pohnúť už len súd v Štrasburgu. Zatiaľ sa neozval.
BRATISLAVA. Prípad vraždy medičky Ľudmily Cervanovej sa pre slovenskú justíciu skončil. Po 35 rokoch od zločinu sa ním ešte môže zaoberať Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Šiestim právoplatne odsúdeným mužom z Nitry už vypršala polročná lehota, v ktorej mohli podať sťažnosť do Štrasburgu proti decembrovému rozhodnutiu Ústavného súdu. Obhajoba o ďalšom postupe hovoriť nechce. „Nemám súhlas klienta,“ povedal advokát Martin Kanás.
O sťažnosti zatiaľ nevedia Cervanová študentka zmizla 9. júla 1976 po diskotéke v bratislavskej Mlynskej doline, jej telo našli podľa polície o pár dní v potoku Čierna voda blízko Kráľovej pri Senci, vraždu sa nedarilo vyšetriť, Nitranov obvinili v lete 1981, v roku 1982 ich krajský súd uznal za vinných z vraždy, odvolania v apríli 1983 Najvyšší súd zamietol, po zmene režimu Najvyšší súd ČSFR v septembri 1990 verdikt zrušil a nariadil nový proces, súdy začali opäť riadne konať až v roku 2002, krajský súd v januári 2004 opäť rozhodol o vine, verdikt potvrdil v roku 2006 Najvyšší súd a v júni 2009 aj dovolací senát, Ústavný súd sťažnosť zamietol v decembri 2010.
Jedna sťažnosť je v Štrasburgu už dávnejšie, po rozhodnutí Ústavného súdu ju mohli doplniť.
Slovenská zástupkyňa pred ESĽP Marica Pirošíková žiadne podanie v kauze Cervanová neeviduje. Oznámenie doteraz nedostala ani vláda.
„Upozorňujem však, že medzi podaním sťažnosti a jej oznámením žalovanej vláde môže uplynúť obdobie dvoch až troch rokov,“ hovorí Pirošíková. „Navyše, európsky súd môže rozhodnúť o neprijatí sťažnosti aj bez toho, aby sa k nej vláda vyjadrila.“
Ústavný súd odmietol sťažnosť odsúdených, že o ich vine súdy rozhodli napriek rozporom a neprihliadli na časť dôkazov. Neuznal tiež, že pôvodné priznania niektorých z nich si komunistická polícia vynútila.
Na Ústavnom súde rozhodoval senát Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej
a Petra Brňáka. Ľalík aj Brňák v minulosti pôsobili na Najvyššom súde, ktorého prácu teraz hodnotili.
Priznania proti detektoru Rozhodnutia o vine potvrdil ešte v júni 2009 aj dovolací senát Najvyššieho súdu. Zaoberal sa aj argumentom, že odsúdení prešli detektorom lži. Vyšetroval ich americký expert Robert E. Lee. Zákon však takéto testy ako dôkaz nepripúšťa.
Súdy prihliadli najmä na to, že niektorí odsúdení sa počas vyšetrovania priznali. „Najmä obžalovaný Miloš Kocúr v priznávajúcich výpovediach uviedol skutočnosti, ktoré neboli ani po rokoch vyšetrovateľom známe,“ píše okrem iného v rozsudku predseda senátu Najvyššieho súdu Štefan Michálik. Sudca je teraz podozrivý z korupcie a zúčastnil sa na právnickom žúre v klube Bonanno.
Svedok hovoriť nechce Svedectvá, ktoré potvrdzovali alibi obžalovaných, súdy vyhodnotili ako účelové. Za dôležité považujú doteraz málo známe výpovede svedkov Igora Urbánka a Jozefa Škrobánka. V obnovenom procese v roku 2003 potvrdili, že na diskotéke, odkiaľ Cervanová zmizla, boli aj tí obžalovaní, ktorí to popierajú.
Škrobánek sa pre SME odmietol vyjadriť. Hovoriť nechce ani matka obete Margaréta Cervanová. Kauzu považuje za uzavretú. Vlani vydala v Česku knihu, stotožňuje sa v nej s verziou súdov.
Cervanová dodnes ovplyvňuje politiku
Vyradenie sudcu, ktorý rozhodoval v prípade medičky, z hry o NBÚ, označila právnička matky obete za hanebné.
BRATISLAVA. Sudca z prípadu Cervanová neprešiel v koalícii ako kandidát na šéfa NBÚ práve pre rozhodovanie v tomto prípade. Právna zástupkyňa matky obete to považuje za zneužitie kauzy.
„Je hanebné využívať prípad Cervanová proti osobám, ktoré rozhodovaním v tejto veci prejavili opačný názor ako vrahovia a ich početní tribúni,“ hovorí advokátka Iveta Rajtáková. Nátlak politikov na rozhodovanie súdov podľa nej v civilizovanej spoločnosti nemá miesto.
Proti sudcovi Jurajovi Klimentovi vystúpili začiatkom júna poslanci za OKS.
Neprijateľný sudca „Väčšina odsúdených má na daný čas alibi – boli dokázateľne niekde inde. Pre mňa je ten človek neprijateľný nielen na čele NBÚ, ale aj v talári,“ myslí si poslanec František Šebej. Sudca následne kandidatúru stiahol.
Premiérka Iveta Radičová sa vtedy Klimenta zastala, hoci zbor jej poradcov vedie Marián Balázs, ktorý ako publicista tiež súdy za kauzu Cervanová kritizoval.
Kliment včera povedal, že právny názor vyjadril v rozsudku, na ktorom trvá. V roku 2006 bol členom odvolacieho senátu Najvyššieho súdu. „Odvolací senát nemal žiadne pochybnosti v otázke viny.“
Majchrák aj Kandera V novom procese rozhodovali viacerí známi sudcovia. Predsedníčkou senátu Krajského súdu v Bratislave počas nového procesu bola Soňa Smolová, ktorá v roku 2004 kandidovala aj na miesto na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Senátu Najvyššieho súdu v roku 2006 predsedal Štefan Michálik, Kliment bol členom.
Dovolací senát Najvyššieho súdu viedol Harald Stiffel. Členmi boli aj dnes už nebohý Juraj Majchrák, Milan Lipovský a Jozef Kandera. Ten vlani „vzhľadom na súčasný stav v justícii“ zložil funkciu sudcu. Teraz pracuje na Generálnej prokuratúre.
Ústavný súd rozhodoval v zložení Milan Ľalík, Marianna Mochnáčová a Peter Brňák.
Matúš Burčík
