Kostol je historická stavba s vežou a zvonom, ktorá sa zaplní najmä v nedeľu, a ktorá sa nachádza na dobrom mieste v dedinách a mestách, najčastejšie neďaleko krčmy. Takto by mohla znieť odľahčená definícia chrámu pre veriacich.
Kódex kánonického práva je striktnejší. Uvádza, že „pod označením kostol sa rozumie posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult.“ Samotné označenie kostol je z latinského slova castellum, čo znamená hrad, pevnosť. Podľa viacerých zdrojov môže byť najstarším kostolom u nás kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Postavený bol zrejme v 9. storočí, ako farský kostol slúžil do 18. storočia.
Sakrálne stavby z minulosti boli architektonicky pompéznejšie. Vzbudzovali rešpekt, človek sa v nich často cítil maličký a pokorný. Starší ľudia potvrdzujú, že kostol sa najmä na dedine často staval na vyvýšenom mieste, aj kvôli tomu, aby bol chránený pred veľkou vodou. Bohatá výzdoba a pach histórie dnes lákajú aj turistov, kňazi však priznávajú, že opravy a rekonštrukcie starých stavieb, či ich prevádzka, sú náročné.
„Pre cirkvi je významný každý kostol, lebo sa v ňom zhromažďuje ľud, aby chválil Boha, v rámci katolíckej cirkvi je však v každej diecéze na prvom mieste katedrálny chrám a kostoly s titulom bazilika minor. Ten dostávajú od pápeža, pretože sú významné z hľadiska architektonického, historického, alebo sa tam konajú veľké púte,“ vysvetľuje kancelár Spišskej diecézy Peter Majda.
Podľa jednotlivých diecéz rímskokatolícka cirkev disponuje približne 2500 kostolmi (číslo nie je kompletné, údaje ako jediná neposkytla Rožňavská diecéza). Najviac ich je v Košickej arcidiecéze, až 615, najmenej ich uvádza Žilinská diecéza – 182. Trnavská arcidiecéza, zahŕňajúca aj slovenský Rím, má 343 kostolov, rovnako aj Banskobystrická diecéza, v oboch prípadoch sú však započítané aj kaplnky. Gréckokatolícka cirkev (nepoužíva termín kostol, ale chrám a cerkov či cerkva) uvádza v rámci Prešovskej arcieparchie a Košickej eparchie viac ako 520 chrámov, evanjelická cirkev augsburského vyznania spolu viac ako 600.
Boom prišiel po revolúcii
Mechanizmus, na základe ktorého sa po roku 1989 rozhodovalo, kde budú stáť nové kostoly, vysvetľuje hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko. „Za komunizmu sa stavať nesmeli, preto sa ich po revolúcii mnoho postavilo tam, kde vznikla prirodzená potreba, aby sa veriaci mali kde modliť, kde slúžiť omše a vysluhovať sviatosti, či budovať spoločenstvo.“
Súhlasí aj Lucia Drábiková z Trnavskej arcidiecézy. „V prvom rade sa stavali na sídliskách, kde za socializmu cirkev nemohla byť viditeľne prítomná. Vychádzalo sa z potrieb veriacich, ktorí túžili žiť svoju vieru aj na týchto miestach.“ Podľa Petra Majdu „pre stavbu sa dnes rozhodujú veriaci v prípade, že do kostola je ďaleko alebo kapacitne nepostačuje. Rozhodnutie dáva diecézny biskup po vypočutí kňazskej rady.“
Jaroslav Fabian z Košickej arcidiecézy dopĺňa, že iniciatíva sa prehodnocuje z pohľadu pastoračného aj finančného. „Vyberie sa pozemok, projekt skúma diecézna Komisia pre sakrálne stavby.“ Podľa hovorcu Nitrianskej diecézy Miroslava Lyka je dôležitým kritériom „potreba miestnej cirkvi, teda duchovné dobro veriacich.“ Tvrdí, že najviac kostolov pribudlo v 90. rokoch, „keď sa dobiehalo zameškané.“
Stavba prejde klasickou kolaudáciou. Hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička vraví, že „liturgická komisia potom spripomienkuje priestor aj vnútorné zariadenie a odporučí biskupovi, aby vykonal obrad požehnania kostola.“ Lucia Drábiková vysvetľuje, že posviacka kostola znamená jeho vyňatie zo svetského užívania a zasvätenie Bohu. Musí spĺňať všetky kritériá - liturgické zariadenie, ozvučenie, osvetlenie, mal by mať aj kultúrnu hodnotu. V nových kostoloch sa myslí aj na miestnosti pre rodičov s malými deťmi, odkiaľ možno sledovať liturgiu.“
Platí sa najmä z darov
Kancelár gréckokatolíckej Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík tvrdí, že nové kostoly sa financujú najmä z darov veriacich, ich nezištnej práce na stavbe, z peňazí od sponzorov, či nadácií. „Môžem povedať, že veriaci sú v tomto obetaví.“ Od roku 1990 u nich postavili 37 nových stavieb. Michal Hospodár dopĺňa, že od vzniku Košického apoštolského exarchátu (1997) vysvätili 16 nových chrámov.
Podobne to prebieha aj u rímskokatolíkov. Podľa Zuzany Juhaniakovej z Banskobystrickej diecézy novostavby financuje biskupský úrad a domáci veriaci - farnosť ako spoločenstvo ako aj jednotlivci prostredníctvom darov. Za posledné roky dokončili osem kostolov, štyri sú rozostavané.
Petrík pripomína zladenie estetiky a prostredia. „Napríklad byzantský chrám je malebný, má zapadať do kontextu prostredia. Aj na sídliskách plných stavieb bez krásy a myšlienky môže vhodne aplikovaná sakrálna architektúra zjemniť prostredie a do života človeka vnášať rozmer duchovna, pokoja a eschatológie. Oblúkové tvary miesto ostrých a hranatých chcú človeku pripomenúť Božie milosrdenstvo.“
Kostol robia ľudia, nie stavba
Odpovedá architekt Ľubomír Závodný, ktorý navrhol viaceré stavby kostolov.
Aké kostoly sa dnes stavajú?
Veriaci sú dnes chápaní ako spoločenstvo, kňaz už nie je ten, kto k nim len prehovára. Po II. vatikánskom koncile sa presadilo, aby sedenie v kostole nebolo smerové, ale spoločenské, skôr do kruhu. Z toho vyplynuli požiadavky – má to byť priestor pre tých, čo sa v ňom stretávajú..
Výsledok je kompromis medzi návrhom architekta a cirkvou?
Často ide o kompromis, zadávateľ má totiž aj svoju predstavu. Mnoho kostolov ale vzniklo tak, že sa vypísala architektonicko-urbanistická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh. Vtedy je kompromisov menej.
Je kostol pre architekta výzvou?
Je to zaujímavejšie a zodpovednejšie, ako robiť typologicky bežnú budovu, takže architekti radi prijímajú takú výzvu. V prenesenom význame je totiž klientom sám Boh.
Pretrvajú dnešné kostoly ako tie minulé? Budú pamiatkami?
O tom skôr pochybujem, ale dobrý kostol a dobrý priestor by mali pretrvať.
Ako má vyzerať dobrý kostol?
To nezávisí od architekta, ale od spoločenstva ľudí. Ak je dobré, bude to fungovať aj v obyčajnej hale. Ak nie je, bude to nanič, nech postavíte aj najkrajší kostol na svete. Kostol robí spoločenstvo ľudí, nie stavba.
ks
Kostoly, ktoré cirkvi odporúčajú vidieť
Rímskokatolícke diecézy:
Bratislavská: Katedrála sv. Martina v Bratislave, Národná bazilika Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne
Trnavská: Katedrála sv. Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša v Trnave, Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, Kostol sv. Ondreja v Komárne
Nitrianska: Bazilika sv. Emeráma na Nitrianskom hrade, kostol sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku, chrám Panny Márie na Kalvárii v Nitre, Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre, kostol sv. Andreja a Beňadika v Skalke nad Váhom
Žilinská: Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline – prvý chrám celej diecézy, Kostol sv. Mikuláša – Višňové, Bazilika Narodenia Panny Márie – Rajecká Lesná, Kostol sv. apoštola Jakuba – Dubnica nad Váhom, Kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa – Pomínovec, Kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja na vrchu Živčáková – Turzovka
Banskobystrická: Katedrála sv. Františka Xaverského v B. Bystrici, Kostol Navštívenia Panny Márie v Starých Horách, Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, Kostol sv. Alžbety vo Zvolene, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi
Spišská: Mariánska bazilika a Kostol sv. Jakuba v Levoči, Bazilika Svätého Kríža v Kežmarku
Košická: košická katedrála Dóm sv. Alžbety, konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove, dve baziliky v Bardejove a vo Vranove nad Topľou
Rožňavská: neodpovedala (telefón nik nezdvíhal, na e-mail neprišla žiadna odpoveď)
Gréckokatolícke eparchie:
Košická: Katedrála Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach - hlavný chrám biskupa, chrám v obci Perín - Chym – patrí k najstarším v rámci byzantského obradu u nás, Chrám Svätého Ducha otcov redemptoristov v Michalovciach, Chrám sv. Petra a Pavla v Košiciach-Terase
Prešovská: Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove, Bazilika minor v Ľutine, 37 drevených chrámov na východnom Slovensku, Chrám sv. Mikuláša v Oľšavici, Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch, Chrám sv. proroka Eliáša v Sečovskej Polianke
Evanjelická cirkev augsburského vyznania:
Artikulárne kostoly, vyhlásené za pamiatky UNESCO – Kežmarok, Leštiny, Hronsek, katedrála v Bátovciach
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
