Prečo SME chodí do školy

Žiaci zapojení do projektu SME v škole pracujú viac s dennou tlačou, internetom a informáciami.

(Zdroj: ARCHÍV SME - PAVOL FUNTÁL)

Predchádzajúce generácie detí sa o multikulturalite neučili, ak nerátame plagáty vysmiatych detičiek tancujúcich po zemeguli alebo Smelého zajka v Afrike. Jeden z programov SME v škole sa zameral práve na spolužitie rozdielnych národov a národností a nútil žiakov rozmýšľať nad otázkami, ktoré bežné učebnice nekladú.

Viete menovať maďarského herca, ktorý by bol svojou popularitou podobný Jozefovi Kronerovi? Ktorého slovenského vedca by sme mohli prirovnať k Ernovi Rubikovi?

SME V ŠKOLE
Počet zapojených žiakov

Školský rok 2010/2011

I. polrok: 50139, z toho 35 210 žiakov a 14 929 študentov SŠ

II. polrok: 45218, z toho 37 573 žiakov a 7 645 študentov SŠ

Školský rok 2009/2010

I. polrok: 33182

II. polrok: 28708

Aj takéto otázky ste mohli nájsť v zošitoch, ktoré nedávno dostali školy zapojené do projektu Sme v škole. Dve z ostatných tém sa venovali totiž multikultúrnej spoločnosti a „človečine“. Zošity mali okrem iného naučiť školákov aj práci s internetom a dennou tlačou, aj preto boli zamerané predovšetkým na maďarsko-slovenské vzťahy, ktoré dennodenne zapĺňajú noviny.

Ukradli nám dvojkríž!

Jarmila Móricová učí na základnej škole v Lučenci. V triedach prakticky nemajú žiakov maďarskej národnosti, lebo tí študujú prevažne na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Nad zošitmi pracovala s 13-ročnými siedmakmi.

„Maďari nám ukradli dvojkríž,“ reagovali vraj žiaci na porovnanie štátnych znakov Maďarska a Slovenska. Napriek tomu, že žijú na zmiešanom území, takmer vôbec nepoznali maďarských politikov, ba ani osobnosti ako Sándor Petőfi. „Bola som prekvapená, že nepoznali aj nijaké maďarské hudobné skupiny,“ hovorí Móricová.

Pri jednej z úloh boli žiaci vyzvaní, aby skúsili rozlíšiť fakty od fikcie. Výroky typu „Slováci v Uhorsku žili pod tisícročným maďarským útlakom“ či „Počet Maďarov na Slovensku sa zväčšuje a onedlho Slovákov počtom prevýšia“ považovali za holé fakty.

Podľa nej sú deti nainfikované politikmi. „Vnímajú spolužitie ako istý problém. Keď však aj povedia niečo útočné na adresu menšín, nedokážu to potom vyargumentovať, len opakujú to, čo počujú od iných,“ dodáva Móricová.

Problém len pre politikov

Témy projektov
I. polrok:
  • Mediálna výchova - ZŠ
  • Prírodopis - Životné prostredie organizmov a človeka - ZŠ
  • Od komunizmu k slobode - SŠ
  • Dopravná výchova - ZŠ
  • Environmentálna výchova - ZŠ
  • Bankový systém - SŠ
  • Úloha peňazí v zmiešanej ekonomike - SŠ
  • Základy ekológie - ZŠ
  • Informatika - Informácie okolo nás - ZŠ
  • Občianska výchova - Rozvoj osobnosti človeka - ZŠ
  • Zemepis - Životné prostredie organizmov a človeka - ZŠ
  • SJ - Lyrická poézia - ZŠ

II. polrok:

  • SJ - Poviedky a príbehy zo života detí - ZŠ
  • Informatika - Internet
  • Dopravná výchova - ZŠ
  • Environmentálna výchova - SŠ
  • Dopravný rýchlokurz - ZŠ
  • Multikultúrna výchova - ZŠ
  • Človek a spoločnosť - SŠ
  • Fyzika - Energia v prírode, technike a spoločnosti - ZŠ
  • Chémia - Organické látky - ZŠ
  • Informatika - Informácie okolo nás - ZŠ

Trochu inú skúsenosť majú deti vo väčších mestách mimo zmiešaného územia. „Väčšina študentov sa ma po prelistovaní zošitov hneď pýtala, prečo je to celé len o Maďaroch,“ hovorí Katarína Gogová z Obchodnej akadémie na Račianskej ulici v Bratislave. Ich študenti nad tým podľa nej veľmi nerozmýšľajú. „Možno doma alebo medzi rovesníkmi občas zachytia, že vzťahy sú napäté, ale v každodennom živote problémy s maďarskou národnosťou nemajú a vo svojom veku ich nevnímajú,“ dodáva.

Juraj Kušnier z Gymnázia v Trstenej zas hovorí, že hoci majú neďaleko poľskú hranicu, jeho žiaci nepoznajú nálepkovanie ani národnostné trenice. „Máme priateľské vzťahy so školami v susednom štáte,“ dodáva.

A aj v triedach zapojených do projektu SME na Súkromnej SOŠ na Postupimskej v Košiciach, boli študenti viacerých národností - okrem slovenskej a maďarskej aj rómskeho pôvodu či deti z Vietnamu. „Títo žiaci nepovažujú maďarsko-slovenské vzťahy za skutočný problém v reálnom živote, vnímajú to skôr ako médiami predkladanú tému,“ hovorí pedagogička Jana Pellová.

blabla.jpg

Čo to je?

Podľa Gogovej deti samotný pojem multikultúrna Európa zatiaľ nevnímajú. „Chcú sa ísť niekde pozrieť, niečo vidieť, niečo zažiť, ale zatiaľ nevedia posúdiť, aké by to bolo, keby aj v našom štáte každý deň stretávali iné kultúry ani to, ako by sa cítili, keby sa v takom prostredí objavili napríklad v rámci študijného pobytu,“ hovorí Gogová.

Aj podľa Pellovej multikultúrnosť študenti nevnímajú ako bezprostrednú realitu. „Slovensko považujú za krajinu s malým počtom národností. Jediné, čoho sa obávajú, je rómska otázka. Žiaci majú strach, priam fóbiu z rómskej populácie,“ hovorí.

V poniektorých školách si však zahrali hru na nálepkovanie. Žiaci si podelili isté vlastnosti ako múdry, hlúpa, krásna, lenivý a nalepili si ich na čelo, pričom nevedeli, čo majú na vlastnom. Mali zistiť, aké je to byť označkovaný. „V následnej diskusii prejavili študenti pochopenie problematiky stereotypizácie a škatuľkovania. Niektorí to zažili na vlastnej koži, čo je to znášať rôzne posmešky pre určité vonkajšie znaky,“ vysvetľuje Pellová.

Aspoň si prečítajú noviny

Partneri projektov
  • Slovnaft, a. s.
  • Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s.
  • Nadácia otvorenej spoločnosti
  • Stredoslovenská energetika, a. s.
  • Bayer, s. r. o.
  • Orange, a. s.
  • Envi-pak, a. s.
  • Envidom
  • Stredoslovenská energetika, a. s.
  • Nadácia Tatra banky
  • EkoFond, n. f.
  • Slovak Telecom, a. s. (T-com, T-mobile)
  • Trnavská stavebná spoločnosť

Zošity SME ponúkajú nápady na cvičenia či na prácu s textami. „Pre študentov je prínosom aj to, keď sú dvakrát do týždňa nútení prelistovať si seriózne noviny. Vždy som si pre nich pripravila otázky a na tie potom odpovedali a dostávali bonusové body,“ vysvetľuje Katarína Gogová.

Lenka Muržicová z Gymnázia sv. Uršule v Bratislave oceňuje fakt, že sa noviny SME v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti takouto formou snažili zapojiť mladých ľudí do diskusie o základných otázkach, ako sú tolerancia, kultúrny pluralizmus či etnocentrizmus.

U ich študentov osobitne zarezonovali tie úlohy, ktoré obsahovali v sebe aj krátky exkurz do minulosti, napríklad riešenie slovensko-maďarských vzťahov na pozadí Trianonu.

Žiakov oslovila napríklad aj prípadová štúdia Kam do školy? v rámci ktorej sa mali vcítiť do roly rodičov a rozobrať to, či má ich dieťa ísť do slovenskej, alebo maďarskej školy.

Školy spolupracujú rady

„O projekt je záujem, do každý rok je prihlásených viac škôl, ako môžeme zapojiť,“ hovorí Tatiana Vlčková z Petit Pressu, ktorá je koordinátorkou projektu SME v škole, ktorý funguje už od roku 2006.

Kladne sú hodnotené najmä projekty s témami, ktoré nie sú dobre rozpracované v učebniciach a sú súčasťou učebných osnov, napríklad multikultúrna výchova, mediálna výchova, environmentálna výchova, dopravná výchova či informatika. Školy vítajú aj kombináciu učebného materiálu a novín.

„Zvyšuje sa čitateľská gramotnosť, čítanie s porozumením, noviny sa dostávajú aj do sociálne slabších rodín, deti aj ich rodičia veľakrát zisťujú, že seriózne noviny sú lepšie ako bulvár,“ hovorí Vlčková. „U mnohých projekt vyvoláva ďalšie aktivity, napríklad keď ide o ekologickú tematiku. Je to veľmi sympatické,“ dodáva.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 424
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 139
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 4 301
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 3 460
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 325
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 126
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 122
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 015
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 613
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 428

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Má tu veľkú základňu, hovoria o Uhríkovi v Nitre. Súperi kandidatúru extrémistu zľahčujú

V Banskobystrickom kraji kandidáti zisťujú preferencie pravidelne.

ŠPORT

Sagana možno čaká deň, keď nezaprší

Aký je nórsky Bergen, mesto, v ktorom bude slovenský cyklista bojovať o tretí titul majstra sveta.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

Neprehliadnite tiež

Domov

Hrozí, že o eurofondy prídeme, vyhlásila ministerka Lubyová po návrate z Bruselu

Peniaze z Únie Slovensko zrejme nestihne odčerpať do konca roka.

Domov

Obžalovaný sýkorovec Vincko je opäť na slobode s GPS náramkom

Podozrenie, že by sa Cupper pokúsil utiecť zo Slovenska sa nepotvrdilo.

Domov

Prezident Kiska: Tretinu vysokých škôl by sme mali zavrieť

Slovenský prezident sa v USA stretol ja so Slovákom z Tesly.

Domov

Žitňanská chce, aby polícia vysvetľovala, prečo nekoná. Poslanci váhajú

Ak vyšetrovatelia či prokuratúra podrobnosti nepovedia, musia to zdôvodniť. Mimovládne organizácie možnosť odmietnutia znepokojila.