BRATISLAVA. Igor Matovič a jeho traja kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia na schôdzu parlamentu, ktorá sa začína o desať dní, predkladajú až tri novely zákonov, hoci majú len malé šance na úspech.
Po skončení schôdze plánujú zverejniť mená politických nominantov v štátnej správe, čo odkladali pre technické problémy.
Viacerí poslanci ich aktivity označujú za politický marketing, ktorý súvisí so zakladaním novej strany.
Obyčajní ľudia chcú presadiť aj to, aby poslanci, ktorí majú aj iné funkcie, brali iba desať percent platu. Najmä sa však snažia, aby do Národnej rady mohli podávať kandidátku aj nezávislí. „Keď to prejde, budeme kandidovať ako nezávislí, inak založíme stranu, aby sme umožnili kandidovať aj nezávislým,“ vraví Matovič.
Vedia, že neuspejú
Čo navrhli Obyčajní
do parlamentu umožniť kandidovať aj nezávislým,
znížiť platy poslancov vo viacerých funkciách,
reklamy na zájazdy majú uvádzať konečnú sumu,
zrušiť poslancom a sudcom trestnoprávnu imunitu,
poslancov by bolo len 79.
Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár hovorí, že Matovič s nimi o podpore pre svoje návrhy nerokoval.
„Čo by nezávislých spájalo? Nedokázali by vytvoriť žiadne spoločné stanovisko a s takou stranou by nikto spolupracovať nechcel.“
Matovič s odmietnutím návrhu počíta, v lete chce zbierať podpisy na registráciu novej strany. Vzniknúť by mohla na jeseň. „Bude to len pro forma založená strana, členom nebudem možno ani ja. Ja túžim zostať nezávislým poslancom.“
Sociológ je skeptický
Sociológ Pavel Haulík projektu šance nedáva. „Politická strana je istý typ organizácie, musí za ňu niekto hovoriť, niesť zodpovednosť a rozhodovať. Bez formálnych štruktúr to nemôže fungovať,“ vraví.
„Ak má úprimnú snahu znížiť vplyv straníckych centrál na politiku, mal by sa usilovať o zmenu volebného systému na väčšinový.“ Každý región by si volil svojho poslanca a šancu by mali aj nezávislí.
Posledný prieskum Haulíkovej agentúry MVK ukázal, že Obyčajní ľudia by dostali 4,7 percenta a Matovič je deviatym najdôveryhodnejším politikom.
