BRATISLAVA. Spoločná ochrana vzdušného priestoru medzi Slovenskom a Českou republikou je závažné strategické rozhodnutie, ktoré si vyžaduje dlhé a dôkladné rokovania, povedal pred novinármi minister obrany Ľubomír Galko (SaS).
Vzájomná obrana slovenského a českého vzdušného priestoru teda nevyplýva z vládnej dohody medzi štátmi o spolupráci v oblasti zabezpečenia vojenskej letovej prevádzky, s návrhom ktorej vláda SR vyslovila tento týždeň súhlas.
Zaujať jasné stanovisko k tomu, že si susedné krajiny budú vzájomne chrániť svoj vzdušný priestor, nie je otázkou niekoľkých mesiacov ani jedného roka. Ako však Galko povedal, možnosť tu je a dá sa o nej diskutovať.
Ak by ale SR pristúpila na takúto spoluprácu, musí byť Českej republike rovnocenným partnerom. "Nemôžeme očakávať od spoločníka nové lietadlá, pričom my budeme používať staré," upozornil.
Zatiaľ je pripravená na podpis iba spomínaná dohoda o spolupráci pri zabezpečení vojenskej letovej prevádzky.
"Sú tam presne stanovené pravidlá, za akých môžu slovenské stíhačky v prípade narušenia vzdušného priestoru SR prejsť do vzdušného priestoru ČR, čo môžu robiť a opačne," vysvetlil.
Vo vzdušnom priestore druhého štátu nesmú lietať vyzbrojené vojenské lietadlá napríklad raketami, bombami, kanónovou muníciou. Ani tie, ktoré sú vybavené zariadením na vzdušný prieskum a rádioelektronický boj.
Tento zákaz sa nevzťahuje na niektoré prípady. Ide o lety vojenských lietadiel pri plnení úloh Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATINADS) vrátane nácviku ich plnenia.
Lety pri plnení úloh nácviku bojového použitia s vlastnou leteckou výzbrojou v rámci využitia vojenských výcvikových priestorov druhej zmluvnej strany.
Rovnako to neplatí pri letoch s prieskumným zariadením, ktoré sa uskutočňujú v rámci iných medzinárodných zmlúv, ktorými sú štáty zmluvných strán viazané.
Dohoda sa týka aj vzájomného využívania vojenských letísk či vojenských výcvikových priestorov a zariadení na výcvik vzdušných síl, ale aj vojenskej leteckej prepravy.
