BRATISLAVA. Piatková voľba kandidáta na generálneho prokurátora bola podľa poslanca Radoslava Procházku (KDH) potrebná na to, aby sa predišlo stavu právnej neistoty.
Už keď vyšla tlačová správa o predbežnom opatrení Ústavného súdu sa podľa poslanca objavili názory, že by publikovanie tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov mohlo viesť k právnemu vákuu.
"K tomu, že by počas meritórneho rozhodovania Ústavného súdu bola národná rada zbavená svojej ústavnej kompetencie voliť kandidáta na generálneho prokurátora. To je stav, to by predlžovalo stav právnej neistoty na prokuratúre, čo si neželal nikto, ani opozícia, ani koalícia, ani prokurátori - nikto," vysvetľoval Procházka v relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12.
S touto právnou istotou podľa neho súvisí aj to, že voľba bola vyhlásená ešte pred tým, teda za platnej a účinnej právnej úpravy. Poslanci do nej prihlásili kandidátov, ktorí s tým súhlasili a zúčastnili sa vypočutia.
"Vznikol im Ústavou chránený nárok na to, aby voľba prebehla. V prípade, že by sa voľba nevykonala, tak by sa ešte prehĺbil ten stav právnej neistoty," myslí si Procházka.
Podľa neho by sa kandidáti alebo poslanci, čo ich navrhli, mohli sťažovať. Podľa Procházku aj po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu bude môcť byť voľba generálneho prokurátora buď tajná aj verejná, alebo iba tajná.
Procházka: Tajnú voľbu nespochybňoval nikto
"Tým, že sa uskutočnila tajná voľba, tak sa v plnom rozsahu vyhovelo zadosť všetkým požiadavkám ústavnoprávnej a politickej legitimity," vyhlásil Procházka. Problematická totiž bola iba verejná voľba, tajnú nespochybňoval nikto.
Podľa Procházku teraz nenastal stav právnej neistoty, tá môže byť len politická. Tvrdí, že odkedy sa opozícia dozvedela, že zvolenie konkrétneho kandidáta (Dobroslava Trnku) môže znamenať pád vlády, tak k voľbe pristupovala cez prizmu jediného kritéria.
"Zvolený Dr. Trnka - dobre, nezvolený Dr. Trnka - máme tu ústavný Armagedon," vyhlásil Procházka. Podľa neho ak by sa v piatok Trnka nevzdal kandidatúry, tak by sa Smer nepochybne na voľbe zúčastnil.
"Ak by pán Dr. Trnka v tej voľbe, ktorá sa konala v piatok, uspel, tak by Smer ani nepípol," dodal.
Procházka pripomenul, že pri výbere kandidáta na generálneho prokurátora ma rozhodovaciu právomoc parlament.
Prezident má podľa neho tzv. notariálnu právomoc, čo znamená, že jeho úlohou je osvedčiť, či mu návrh na vymenovanie podal oprávnený subjekt, teda Národná rada a či ten návrh bol schválený požadovanou väčšinou.
Podľa Procházku by prezident Čentéša menovať mal
Podľa Procházku na základe rozhodnutia Ústavného súdu vo veci Tvaroška môže prezident posúdiť aj to, či kandidát spĺňa zákonom predpísané kvalifikačné predpoklady.
"O žiadnej z týchto vecí nepanuje rozumná pochybnosť. Nikto ani jeden z týchto troch faktorov nespochybnil, preto si myslím, že pán prezident pri výkone tej notariálnej právomoci by mal zvažovať práve tieto faktory a keď príde k záveru, že sú tieto veci v poriadku, tak by pána Doc. Čentéša do funkcie vymenovať mal," povedal Procházka.
"Ja si nemyslím, že to bude tak rýchlo, ako keď vymenoval do funkcie predsedu najvyššieho súdu pána Dr. Harabina, čo bolo v podstate zo dňa na deň, nečakajúc vtedy na žiadne rozhodnutie Ústavného súdu," dodal. Procházka si však myslí, že to bude v nejakej rozumnej lehote.
Procházka v relácii uznal, že podstatná časť zodpovednosti za to, že zvolenie kandidáta na generálneho prokurátora trvalo tak dlho, patrí koalícii. To platí do piatku. Každý ďalší deň zdržania bude vecou iných ústavných orgánov, nie národnej rady.
