BRATISLAVA. Publikácia Pamiatkového úradu (PÚ) SR Vojenské mapovanie na Slovensku 1769-1883 zverejňuje skutočnosti, ktoré neboli prístupné verejnosti.
Podľa spoluautorky Bronislavy Porubskej podrobné vojenské mapy územia Rakúsko-Uhorska z 18. a 19. storočia boli dlho utajované.
Teraz poskytujú množstvo jedinečných informácií o premenách krajiny na našom území v jej vyše storočnom hospodárskom vývoji vplyvom ľudskej činnosti, keď pribúdali cesty, železnice, rôzne stavby. Tiež vidieť, kadiaľ tiekli potoky, samozrejme nechýbajú pôvodné názvy sídiel, vrchov, riek.
Podklady získali z Budapešti
Zbierku máp získal Archív PÚ (2004-2005) z Vojenského historického ústavu a múzea v Budapešti. Z elektronickej podoby postupne boli vyhotovené tlačené kópie, ktoré už tvoria súčasť zbierky archívu.
Publikácia s výberom máp je pomôcka na štúdium poznatkov vojenských máp. Tie sú z prvého (1763-1787), druhého (1806-1869) a tretieho (1869-1887) mapovania dnešného územia Slovenska.
CD príloha v knihe obsahuje miestny register k mapovaniam. Umožňuje jednoduché vyhľadávanie mapového listu určitej lokality. Vojenské opisy krajiny sú v pôvodnej nemeckej verzii doplnené o súčasné znenie lokalít.
"Publikácia je významná tým, že prvýkrát na Slovensku sú zverejnené legendy k trom vojenským mapovaniam," povedala pre TASR Henrieta Žažová z PÚ, ktorá sa odborne podieľala na jej vydaní.
Mapy zobrazujú i lesné chodíky
Toto mapovanie zachytáva nielen štátne cesty, ale aj poľné a lesné, ba i chodníky. Z máp sa vojaci podľa znakov dozvedeli, kde je horáreň, salaš, osamelá usadlosť, stodola, veterný, vodný a lodný mlyn, vahadlová studňa, kyselka, slaný prameň, močiar, drevený, kamenný alebo most na pilieroch či hrádza.
Ako sa zdokonaľovala presnosť máp, možno porovnať z množstva znakov. Kým v prvom mapovaní ich bolo 72, v druhom dvojnásobný počet a v treťom okolo 180. Napríklad v ostatnom už mapa rozlišovala tri hĺbky brodu - pre peších, kone a povozy, alebo sedem druhov prístavov a lodeníc či šesť typov železníc.
Čitateľ sa dozvie, ako prebiehalo meranie v hornouhorských stoliciach od roku 1769, keď v trinástich spišských mestách spracovali celkom 78 mapových listov. Následne pokračovali vzájomne prepojené merania na Orave, Liptove, Šariši, Zemplíne a iných lokalitách.
Kniha poskytuje možnosť porovnania máp z rokov 1782 a 1882 Bratislavy, Žiliny, Martina, Bardejova, Košíc či Vysokých Tatier.
