Sovieti po sebe zanechali spúšť

Z bývalého Československa odišlo pred dvadsiatimi rokmi vyše 100-tisíc Rusov. Okupácia v roku 1968 znamenala smrť pre 108 Čechoslovákov.

(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. Za škody po sovietskej okupácii platíme dodnes. Od konca roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy vtrhli do Československa, zomrelo 108 ľudí, z toho 31 Slovákov. Asi päťsto ľudí okupanti ťažko zranili.

Zajtra uplynie dvadsať rokov od odchodu posledného transportu s okupantmi. Spolu opustilo krajinu viac ako 100-­tisíc vojakov s rodinami.

Po ľudských obetiach zo začiatku okupácie Sovieti nasledujúcich dvadsaťtri rokov ničili krajinu. Nechali po sebe rozbité cesty, budovy, ekologickú spúšť.

Armády v kasárňach vypustili do pôdy desaťtisíce litrov leteckého benzínu a nafty. Najhoršia situácia bola v Sliači, vo Vlkanovej a v Rimavskej Sobote.

gal.jpggal.gif
Z Československa odišlo pred 20 rokmi vyše 100-tisíc vojakov Sovietskeho zväzu.

Malé Rusko

Mŕtve mesto alebo jednoducho malé Rusko, tak hovorili miestni o meste, ktoré začalo vznikať uprostred vojenského výcvikového priestoru Lešť koncom 50. rokov.

Hovorilo sa o ňom veľa, ale mesto ohradené plotom nikto donedávna nevidel. Dokonca ani mnoho slovenských vojakov.

V jednom z pravdepodobne najlepšie strážených priestorov v bývalom Československu žilo do roku 1991 približne tritisíc sovietskych vojakov s rodinami. V opustenom meste dnes cvičia medzinárodné protiteroristické jednotky.

Šamarchilovka je iba jedným z dôkazov, že Sovieti nikdy neuvažovali o dočasnom pobyte. V malom Rusku si vybudovali kompletne vybavené mesto. Sídlisko, štvorizbové byty pre generalitu, školu, škôlku, polikliniku, kino, divadelnú sálu aj kúpele. Tak nazývali veľkoplošné sprchy, kde sa za hodinu umylo 400 vojakov.

Dnes to v sovietskom meste vyzerá inak. Armádu už pripomínajú len nápisy v azbuke, obrazy tankistov, hviezdy a množstvo budov. Ruštinu vystriedala angličtina a sovietsku armádu protiteroristické komandá z celého sveta.

lest2.jpg

Malé Rusko.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Odchod mohol trvať dlhšie

Malým Ruskom sa po roku 1968 stalo aj celé bývalé Československo. Bratská pomoc, ako nazývali Sovieti agresiu, mala byť dočasná, sovietske vojská sa však zdržali vyše 20 rokov.

Vojenské posádky
  • Česko

Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice.

  • Slovensko

Nové Zámky, Komárno (a strelnica Modrany), Štúrovo, Lešť, Rimavská Sobota, Jelšava, Rožňava, Ružomberok, Zvolen, Malacky, Nemšová, Vrútky, Nové Mesto nad Váhom a Bratislava.

  • V Československu bolo

73 500 vojakov, 39-tisíc rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel a 175 vrtuľníkov.

Na troch miestach republiky Sovieti využívali skladiská pre jadrové zbrane.

(Zdroj: Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa 1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava)

Okupácia Československa vojskami Varšavského paktu v auguste roku 1968 urobila zo štátu, ktorý smeroval aspoň k obmedzenej demokracii pod vedením proreformného Dubčekovho vedenia Komunistickej strany Československa, jednu veľkú vojenskú základňu.

Sovietska armáda postupne umiestnila na 64 miestach bývalého Československa desaťtisíce vojakov a tisícky kusov ťažkej vojenskej techniky. Na vyše dvadsať rokov sa stalo Československo s pomocou bábkovej vlády a vojenskej sily de facto ďalšou republikou vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Pobyt Sovietov na našom území mal byť podľa zmluvy z októbra 1968 dočasný. Posledný sovietsky vojak, veliteľ Strednej skupiny vojsk, generál Vorobjov, zasalutoval pri definitívnom odchode z Československa až 27. júna 1991.

Michael Kocáb, poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, sa výrazne zaslúžil o rýchly odsun sovietskych vojsk z Československa. Podstatne rýchlejší ako z Maďarska a Poľska.

V rozhovore pre Respekt však hovorí, že to mohlo dopadnúť horšie. Sovieti pôvodne požadovali, aby odsun vojsk z Československa trval päť rokov. Skupina takzvaných sovietskych jastrabov sa pokúšala túto ideu presadzovať stále, dokonca uvažovali aj o úplnom zastavení odsunu. Úplne ignorovali zmluvu aj Gorbačovove garancie.

„Hádal som sa s nimi a v jednej chvíli som im povedal, že ak predĺžia odsun, my zase nemôžme garantovať pôvodný sľub, že sa hnev ľudu neobráti proti sovietskym vojakom. Vedel som, že toho sa boja najviac,“ spomína Kocáb.

O odsune podľa pôvodného termínu, teda do konca júna 1991, ale rozhodol až generál Strednej skupiny vojsk Eduard Vorobjov. Na jednom z rokovaní definitívne potvrdil, že dodržia harmonogram.

Odsun Strednej skupiny sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred zamatovou revolúciou. Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov.

O definitívnom odsune rozhodli ministri zahraničia podpisom zmluvy medzi ZSSR a ČSFR na konci februára 1990. O rok neskôr, na konci júna, opustilo Československo v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39-tisíc rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.

Posledný železničný transport prekročil hranice 21. júna 1991 a o šesť dní neskôr odletel aj veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk Vorobjov. Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Čechách a 69 na Slovensku. Sťahovanie trvalo 16 mesiacov.

Trauma

stalin.jpgPolitológovia tvrdia, že okupácia Československa a následný desaťročia trvajúci pobyt sovietskych vojsk na našom území spôsobili minimálne zastavenie demokratizačných procesov, zvýšenie politickej závislosti na Moskve a obrovskú traumu pre spoločnosť.

„Okupácia potvrdila naše satelitné postavenie v rámci východného bloku a znamenala koniec demokratizačných pokusov. Z medzinárodného hľadiska sa potvrdil zámer obsadiť Československo z 60. rokov, z obdobia ešte pred reformnými pokusmi, ale aj presun ťažiska súperenia z Balkánu do Nemecka a na územie Československa,“ hovorí Juraj Marušiak z Politologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Okupácia podľa neho na dlhé roky ovplyvnila aj správanie ľudí. „Pre spoločnosť to bola obrovská trauma. Ľudia vnímali prítomnosť armády ako memento, ak by sa znovu dali do pohybu a hrozbu zásahu priamo z územia vlastného štátu.“

Marušiak dodáva, že túto situáciu mohla zmeniť až generácia, ktorá si sovietsku agresiu nepamätala a najmä keď ľudia videli, že sovietska armáda nezasiahla pri demokratizačných pohyboch v Nemecku, Poľsku a v Maďarsku.

Psychológ a bývalý poslanec zahraničného výboru Federálneho zhromaždenia Štefan Kováč tvrdí, že sovietska invázia spôsobila obrovské škody.

„Boli to počiatočné škody pri agresii, keď zničili budovy, rozbili cesty a zabili ľudí. Neskôr pribudli škody, keď zdevastovali životné prostredie, obsadili kasárne a museli sme ich financovať. Najhoršie boli škody, ktoré nazývam vývojové. Násilne pretrhli vývin spoločnosti, zastavili aspoň nejaké napredovanie, ekonomické reformy aj snahy o vystúpenie z Varšavskej zmluvy.“

Kováč dodáva, že zhubný vplyv malo zakonzervovanie „reálsocializmu“ brežnevovského typu. Ľudia nemali žiadnu motiváciu. Prispôsobovali sa, aby prežili.

„Režim nepočítal s nadšením ľudí pre komunizmus. Stačilo im tiché akceptovanie a rezignácia pokorených ľudí, ktorí unikali pred realitou do záhradiek. Za to ich nechávali žiť,“ dodáva psychológ.

zvolenkasarne.jpg

Dom dôstojníkov vo Zvolene.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Ľudia umierali

Ústav pro studium totalitních režimu vydal pred tromi rokmi smutnú štatistiku okupácie. Vojaci Varšavského paktu len za prvé dva týždne intervencie zabili vyše 70 ľudí a takmer 300 zranili ťažko. Do konca roku 1968 zomrelo 108 Čechoslovákov, z toho 31 Slovákov. Približne 500 ľudí prežilo okupáciu s ťažkými zraneniami.

Jozef Levák pracoval v roku 1968 vo Zvolene. Podľa očitých svedkov si na námestí ľahol na cestu, aby zabránil tankom pokračovať v ceste. Sovietsky veliteľ ho videl, napriek tomu dal príkaz, aby tank pokračoval vpred. Dnes má Jozef Levák na námestí pamätnú tabuľu.

Jeho manželka Mária Leváková má 80 rokov a žije v Slovenskej Ľupči pri Banskej Bystrici. Na rok 1968 spomína nerada. „V ten deň išiel do práce, ale ostatné viem už len z rozprávania. Ľahol si pred tank. Asi si myslel, že sa otočia, ale tank ho prešiel. Policajti prišli a povedali len, váš muž je mŕtvy. Prešiel ho tank,“ spomína pani Leváková.

Patrik Košický z pražského Ústavu pro studium totalitních režimu hovorí, že projekt dokumentácie obetí bola detektívna práca a trvala približne štyri roky. Dovtedy existujúce štatistiky boli veľmi nepresné. Nesúhlasili mená obetí, priezviská ani miesta úmrtí.

„Museli sme sa dostať do archívov Verejnej bezpečnosti. Hlásenia o úmrtiach sa dosť rozchádzali a boli chaotické. Najprv sme hľadali mená obetí a kde sa to stalo, potom sme to overovali na matrikách, navštevovali sme cintoríny, aj pozostalých obetí. Bola to detektívna práca, ale dokázali sme informácie overiť,“ hovorí Košický.

Čítanie v zozname obetí je skľučujúce. Rudolf Gavorník a Štefan Zdechovan zomreli v Detve po zásahu dávky z guľometu. Keď skupina asi 500 ľudí pokrikovala na kolónu a hádzala rôzne predmety vojaci spustili paľbu.

Annu Ulickú zachytilo na chodníku cisternové auto, potom ju prešli ďalšie dve. Ani jedno nezastavilo. Študentov Danu Košanovú a Petra Legnera zastrelili v Bratislave.

Michael Kocáb: Odchod brali ako poníženie

kocab.jpgPoslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR správne odhadol, na koho zo Sovietov sa môže pri vyjednávaní o odsune spoľahnúť. Na konci MICHAEL KOCÁB svojmu obľúbenému generálovi zaspieval s kapelou Pražský výběr.

Ako prežíval 14-ročný chlapec vstup sovietskych vojsk do Československa v roku 1968?

"Pre mňa to nebola katastrofa, pretože som si neuvedomoval dosah. Emócie si za mňa odžili rodičia. Žili sme v Chodove pri Karlových Varoch, u mňa to bolo spojené s presunom vojenskej techniky, čo bolo pre mňa ako chlapca veľmi napínavé. Ľudia často presmerovávali cedule, aby šli Sovieti zlým smerom, v našej oblasti naopak žilo veľa Nemcov, ktorí mali zo Sovietov strach, tak oni cedule vracali naspäť, ale Sovieti tomu neverili a šli tak, či tak zlým smerom."

Malo to vplyv na to, že ste sa o viac ako 20 rokov stal iniciátorom odsunu sovietskych vojsk?

"Až neskôr, keď som mal 15 rokov sme sa presťahovali do Mladej Boleslavi, kde sme mali faru neďaleko veliteľstva Sovietov, tam som pochopil, o čo ide."

Prečo bol po nežnej revolúcii dôležitý rýchly odsun vojakov?

"Ak máte na svojom území najsilnejšiu, alebo druhú najsilnejšiu armádu sveta, o slobode sa nedá hovoriť. Odsun bol bezpodmienečná nutnosť. Stále mali silné slovo bývalí komunisti, eštébaci, teda takí ľudia, ktorí by hneď podporili spätný chod. Sovieti vôbec nechceli preč, Gorbačov a Ševardnadze áno, ale chceli až päť rokov. To sme nemohli pripustiť. Po nástupe Putina vzniká otázka, či by k odsunu vôbec došlo, ak by sa k moci vtedy dostala taká silná osobnosť."

Už niekoľko dní po 17. novembri ste napísali list Michailovi Gorbačovovi, v ktorom ste žiadali začať rozhovory o odsune. Akú ste čakali prvú reakciu?

"Veľmi som dôveroval Gorbačovovi, ale aj tak sme boli veľmi prekvapení, keď nám pri druhej návšteve ambasády povedali, že s tým sovietsky vodca súhlasí."

Politickú dohodu podpísali ministri zahraničia Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze už vo februári 1990. Čo bolo zložitejšie, politické dohody alebo samotný odsun?

"Politické dohody posúdiť neviem, ale o veľkých komplikáciách som sa nedozvedel. Odsun bola iná kapitola, pretože tam vstupovali do hry takzvaní jastrabi, ktorí sa snažili odsun zastaviť alebo spochybniť. Ale nemali to jednoduché, pretože zmluva bola podpísaná. Keby nebolo sovietskeho generála Eduarda Vorobjova, ktorý sa rozhodol dodržať termín, tak neviem, či by sa to podarilo. Boli sme prví v sovietskom bloku a robili sme to veľmi intenzívne."

Na čo sa Sovieti vyhovárali najviac?

"Pre nich bolo najkomplikovanejšie, ako doma ubytovať asi pol milióna vojakov, ktorí sa mali stiahnuť s rodinami z východného bloku, od nás to bolo 115 tisíc vojakov. Chceli od nás montované domčeky, čo sme nemali. Potom to boli obrovské ekologické škody a to, v akom stave lokality opustia. Museli upratať, oblasti bolo zamorené ropnými látkami, muníciou a neporiadkom. A politicky, hlavne na nižších úrovniach, to dôstojníci brali ako niečo dehonestujúce."

Aký argument platil na Sovietov najviac?

"Sovieti si nesmierne ctia subordináciu, bolo pre nich dôležité, že sme boli v Moskve s Alexandrom Dubčekom a rokovali sme na najvyššej úrovni, on s Gorbačovom, ja so Ševardnadzem, pre nich to bolo, ako keď sa kamarátite s cárom. Potom počuli na to, že máme pod kontrolou obyvateľov, takže, ak bude odsun prebiehať v poriadku, nedôjde k lynčovaniu, čoho sa báli najviac. A hlavne na Vorobjova urobilo dojem, že u nás prebiehala zmena pokojne."

Takže pozitívna skúsenosť so sovietskym generálom.

"Vorobjov prišiel v roku 1968 do Československa ako kapitán a vrátil sa ako veliteľ. Ale neskôr sa potvrdilo, že to bol to náš človek. Odmietol veliť prvej vojne v Čečensku a nakoniec ho vyhodili ho z armády a stal sa pravicovým politikom."

S kým sa vám najlepšie spolupracovalo zo Slovenska?

"S náčelníkom splnomocnenca vlády pre odsun vojsk generálom Naďovičom, to bol výborný človek, s ktorým sme doteraz v kontakte, ale aj so splnomocnencom generálom Ducháčkom, ktorý mal na starosti celú operáciu logisticky. Oni plus parlamentná komisia bola partia, ktorá ťahala za jeden povraz a stála proti posile z Moskvy, ktorá to chcela zastaviť."

Posledný, kto odišiel bol práve generál Vorobjov. Ako ste to prežívali?

"Odletel z Kbelov, ešte sa zúčastnil koncertu nášho Pražského výberu, čo bola veľká sila. Boli sme nadšení, že to takto dobre dopadlo. Bolo tam tisíc novinárov, už tam nebolo miesto na emócie. Pre nás to bol veľmi pohnutý okamih. To bol pád Rímskej ríše, porovnateľný s koncom druhej svetovej vojny, skončila sa okupácia štátu."

Miriam Zsilleová

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  2. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  3. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  4. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  5. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  6. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  7. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  10. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 14 865
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 9 412
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 549
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 722
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 998
  6. Moskva alebo Petrohrad? 1 939
  7. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 799
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 769
  9. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 552
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 1 498

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

KOMENTÁRE

Čo je to sloboda

Sloboda prináša ťarchu vlastnej aktivity.

EKONOMIKA

Futej predáva strojárne v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

Oslovili záujemcov z Česka a Slovenska.

Neprehliadnite tiež

Domov

Najvyšší súd zrušil rozsudky v kauze vraždy podnikateľa z Polomky

Obvinenia voči Šajgalovi, ktorý je na úteku, odznova prejedná prvostupňový okresný súd.

Domov

Štát poslal do Bangladéša humanitárnu pomoc pre Rohingov

Pomoc pre Rohingov vyčlenili zo zásob ministerstva vnútra zhruba za 23-tisíc eur.

Domov

Kiska otvoril v Mexiku podnikateľské fórum. Musíme investovať do ľudí, hovorí

Slovenský prezident je na štátnej návšteve Mexika do štvrtka.

Domov

Dobré ráno: Čína kúpi Markízu, tešiť sa budú oligarchovia

Televízia Markíza aj Nova sú na predaj. Zdá sa, že to zaplatia Číňania.