SME
Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Sovietski vojaci kradli benzín, Slováci ho kupovali

Slováci sa so sovietskymi vojakmi kontaktovali prevažne obchodne. Kupovali od nich lacný benzín, farebné televízory, elektroniku a nedostatkové bicykle.

Zvolenské kasárne v roku 1992 po odchode sovietskych vojakov.Zvolenské kasárne v roku 1992 po odchode sovietskych vojakov. (Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Sovietski veteráni spomínajú na pobyt v Československu radi a často. Na vlastnej internetovej stránke diskutujú o invázii, spomínajú na službu u nás, vymieňajú si historické fotografie a názory. Niektorí okupáciu obhajujú, iní oponujú. Niektorí píšu o dobrosrdečnosti ľudí a krásnej prírode, ďalší zas o tom, že Česi a Slováci zabudli na kontrarevolúciu hneď pri zmienke o lacnom benzíne a televízoroch.

„V skutočnosti môžem povedať len to, že z pohľadu minulých rokov bola invázia do Československa správne rozhodnutie,“ píše jeden z veteránov a druhý mu sekunduje.

„Zaujímalo by ma, kde sú títo slobodymilovní Česi teraz. Určite všetci umierali pod našimi tankami? Čo je teraz s Českou republikou? Ach áno, Yankees majú demokraciu a slobodu!“

Pri zmienkach o obchodovaní s benzínom veteráni dávajú smajlíky. „Máš benzín? Hovorím za sto. Nie to je veľa. Za 80 korún,“ opisuje obchod jeden z nich a smeje sa.

Sovietski vojaci kradli benzín z kasární a Slováci ho kupovali takmer trikrát lacnejšie, ako na benzínových čerpadlách. Dnes sa veteráni na internete smejú, že sme pritom zabudli aj na to, že boli okupanti.

gal.jpggal.gif
Z Československa odišlo pred 20 rokmi vyše 100-tisíc vojakov Sovietskeho zväzu.

Sovietske deti mali nadštandardne vybavenú triedu

Maťo Krivulka, novinár z Rimavskej Soboty, si ešte pamätá na prítomnosť sovietskych vojakov a ich rodín v meste.

„Pre deti ruských dôstojníkov otvorili osobitnú nadštandardne vybavenú triedu. Chodili sme sa tam na nich pozerať,“ hovorí.

Spomína si aj na kamaráta Vadima, dieťa ruského dôstojníka. „Bol to ozajstný kamarát. Nosil nám náboje do guľometov, pušný prach a poplašníky.“ Pamätá si aj na obchodovanie s radovými vojakmi, ktorí sa dostali z kasární len výnimočne. „Strašne smrdeli, ale raz začas ich pustili hrať futbal. Chodili sme za nimi, lebo sme vedeli, že za pivo dostaneme od nich pracky z opaskov a výložky.“

Podľa Maťa Krivulku obchodovalo so Sovietmi veľa ľudí v meste, doktori aj učitelia. V kasárňach mali vojaci obchod, ktorý nazývali ruský tuzex.

„Mali tam nedostatkový tovar. Bicykle, televízory, udice, všetko. Rus to v kasárňach kúpil pre seba a vonku to predal našim.“

V Rimavskej Sobote dôstojníci chodili aj do krčmy

rusicky.jpgMilan Kocka, 65-ročný Rimavskosobotčan, bol v čase vpádu vojsk vysokoškolák. Práve bol na prázdninách doma. „Najprv som si myslel, že je to rozhlasová hra, ale keď sme prišli na námestie, už tam boli tanky. Nestrieľalo sa. Ľudia ich obstáli a chceli s nimi debatovať. Vôbec neboli zdielni. Ani nevedeli, kde sú. Bol som z toho zhrozený,“ opisuje pocity po invázii.

Neskôr sa ešte Milan Kocka stretol so sovietskou hliadkou, ktorá sa snažila auto zastaviť. „Nezastavil som. Len na mňa mávli rukou. Jeden z nich potom strhol samopal, namieril, ale nevystrelil.“

Sovietski vojaci okamžite obsadili rimavskosobotské kasárne. „Keď naši vojaci odchádzali z kasární, trúbili, viali vlajky a veliteľ salutoval.“

Kocka hovorí, že miestni sa s vojakmi kontaktovali obchodne. Kupovali farebné televízory, elektroniku a benzín.

„Ja som od nich nekúpil nič, ale viem, že sa kšeftovalo. Ruský benzín bolo cítiť v uliciach. Mal úplne iný zápach,“ dodáva.

Dôstojníci chodili piť do reštaurácie neďaleko mesta. Kocka spomína, ako ich často odvážali úplne opitých. Pamätá si aj na zvláštne praktiky veliteľov. „Prišla objednávka na občerstvenie na JRD a za to pili. Nikto z družstva tam nebol. Raz prišiel veliteľ na družstvo a pýtal 30-tisíc korún na izbu revolučných tradícií. Zobral si ich bez potvrdenky.“

Stanislav Koreň bol počas pobytu sovietskych vojsk na Slovensku predsedom Miestneho národného výboru v Sliači. Museli pre ich bytovky zbúrať jednu celú ulicu. Bývalý predseda si pamätá, ako v miestnych obchodoch vykupovali mäso, ale do svojich obchodov nikoho nepúšťali.

„Museli žiadať nápravu. Bývali v bytovkách spolu s našimi. Bolo tam určité napätie. Oni sa dosť dištancovali a bohapusto pili.“

Po armáde zostali v zemi hektolitre benzínu a nafty

Sovietske vojská vypustili počas pôsobenia na Slovensku do zeme desaťtisíce litrov leteckého benzínu a nafty. Za čistenie sme už zaplatili vyše 40 miliónov eur.

Kontaminované lokality:

Sliač, Vlkanová, Rimavská Sobota, Komárno, Lešť, Nemšová, Ružomberok, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Jelšava, Rožňava a Častkovce.k

SLIAČ. Takmer dvadsať rokov sa snaží Slovensko zbaviť hektolitrov leteckého benzínu, nafty a olejov, ktoré do zeme vypúšťala Sovietska armáda. Najkritickejšia situácia bola v Sliači, Vlkanovej a v Rimavskej Sobote. Od roku 1993 išlo na sanáciu ekologických záťaží vyše 40 miliónov eur. Na tento rok vláda vyčlenila skoro pol milióna.

Keď sovietske vojská opustili Sliač, zostala po nich podľa svedkov asi polhektárová plocha nasiaknutá leteckým benzínom. Lietadlá na Sliači zásobovali Rusi potrubím zo zásobníkov v neďalekej Vlkanovej.

Odborníci predpokladajú, že tisíce litrov leteckého benzínu sa dostávali do pôdy pri manipulácii, ale aj cez deravé potrubia. Len za jeden rok odčerpali z pôdy v Sliači 2,5-tisíc litrov ropných produktov. Vo Vlkanovej bola situácia ešte horšia.

Jedným zo spôsobov, ako dostať naftu a benzín spod zeme je vháňanie vody do podzemia cez drenážne rúry. Vodu, na ktorú sa „nalepia“ ropné produkty, prečerpávajú do čističky. Kontaminovaná voda tečie cez filtre a usadzovacie nádrže a na konci procesu vyteká čistá, ale nie pitná. Zmes leteckého benzínu, nafty a rôznych olejov odoberajú z hladiny aj ručne.

V lokalitách Sliač a Vlkanová sanačné práce skončili v minulom roku. Riziková analýza nepotvrdila riziko šírenia znečistenia podzemnými vodami. Kvôli malým ohniskám, ktoré ešte zostali, budú lokality monitorovať.

Staré vojenské základne v Rimavskej Sobote a v Novom Meste nad Váhom sú stále zaradené medzi prioritnými lokalitami Ministerstva obrany na geologický prieskum environmentálnej záťaže a vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.

jano.jpg

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Daniel Vražda


Sovieti zdevastovali kultúrnu pamiatku v Komárne

Sovietske vojská sa správali v Komárne, ako keby tam mali zostať navždy. Smeti nevyvážali, zabetónovali ich do historických chodieb.

KOMÁRNO. Areál kasární po sovietskej armáde v Komárne je prázdny a v havarijnom stave, hovorí šéf správy pamiatok na komárňanskom mestskom úrade Ľudovít Gráfel.

komarno.jpg

Sovietski vojaci v komárňanskej pevnosti.
FOTO - TASR

V Komárne čo nezobrali, to rozbili

Sovietske vojská po vstupe do Komárna obsadili jednu z najvýznamnejších slovenských pamiatok Ústrednú pevnosť a nasťahovali do nej niekoľko tisíc vojakov. Po ich odchode zostala zničená pamiatka, nápisy na stenách a tony smetí. Čo nezobrali so sebou, to rozbili.

„Ako mám opísať to, čo som videl na vlastné oči? Čo sa dalo vytrhali, zabetonóvali, alebo zastavali. Prerazili múr, aby sa dostali dnu s technikou. Keď odchádzali, brali všetko, vodovodné kohútiky, vypínače, elektrické vedenie. Steny sú popísané nápismi v azbuke,“ hovorí pamiatkár.

Sovietske vojská sa netrápili s likvidáciou smetí. Najprv ich sypali kde sa dalo, potom ich nahrnuli do chodieb a zamurovali. Ešte dnes sú v pevnosti obrovské pneumatiky. Gráfel tvrdí, že ešte nedávno našli v tristometrovej chodbe ostré granáty a muníciu do bojových vozidiel pechoty.

„Predpisy si písali farbou na steny. Keď premiestňovali tanky, netrápili sa. Vypílili trámy a narušili statiku strechy,“ dodáva.

Ľudovít Gráfel má ťažké srdce aj na našich vojakov, ktorí využívali časť pevnosti. Aj oni nechali po sebe neporiadok.

„Dvadsať rokov sú tie priestory prázdne. K najväčšiemu chátraniu došlo práve v tomto období,“ konštatuje nespokojne Gráfel k stavu národnej pamiatky, ktorá je zapísaná na predbežnom zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Projekty na rekonštrukciu sú, ale chýbajú peniaze.

KOMARNO2.jpg

Komárňanská pevnosť.
FOTO - ĽUDOVÍT GRÁFEL

V Jelšave sa Rusi vracajú - ako investori

Jelšava, niekoľko desiatok kilometrov od maďarských hraníc vzdialené mestečko, bola niekedy stratregickým vojenským bodom. Takmer nikto z miestnych si už nepamätá prečo. Keď v 90. rokoch odchádzali sovietske vojská, nikto z miestnych neveril, že raz budú čakať na návrat Rusov do kasární. Tentoraz na investorov.

Niekedy v roku 1968 prišli sovietske vojská oslobodzovať Jelšavu a oslobodzovali ju až do pádu komunizmu. Potom sa približne 1500 vojakov zbalilo a odišlo. Zostali po nich kasárne, tradičné ruské mestečko a spomienky na veľmi dobré obchody.

Po sovietoch sa do kasární nasťahovala Československá armáda. Jelšavania hovoria, že s našimi delostrelcami prišli pracovné miesta. O niekoľko rokov na ministerstve zistili, že Jelšava až taký strategický vojenský priestor nie je a vojakov odsťahovali. Zostalo po nich delo na námestí a amfiteáter, ktorý je nanič, pretože je v areáli kasární.

Momentálne časť kasární využíva väznica a súkromný investor.

V Sliači zostali po sovietskej armáde letisko a byty. Obidve sú už zrekonštruované. V kasárňach vo Zvolene sídlia firmy a škola. Dôstojnícke byty tiež zrekonštruovali. Rovnaká situácia je aj v Ružomberku.

V Rimavskej Sobote je na mieste kasární hnedý park s niekoľkými firmami. Mesto tam plánuje vybudovať aj krytý park pre skejterov.

Daniel Vražda
Do Ruska sa nevrátil. Zbehol z armády a zmenil identitu

O službe okupačnej armáde hovorí nerád. Po dezercii sa skrýval pred ruskou mafiou.

Bolo ich niekoľko, presný počet poznajú zrejme len ruské tajné služby. Česi a Slováci netušia, koľkí sovietski vojaci sa pokúsili pri odsune zbehnúť. Tých, ktorým sa to podarilo, je len pár.

„Nie, neľutujem to, i keď ani u vás to nie je ideálne,“ hovorí pre SME Alexej Ženatý. Pokiaľ si ho československá verejnosť pamätá z čias pred 20 rokmi, tak pod iným menom. Zmenil si ho a nie je dôvod jeho pôvodné priezvisko pripomínať.

Od minulosti sa odrezal. „Moja nová rodina sú ľudia, ktorí mi pred dvadsiatimi rokmi pomohli prežiť. Tí, ktorí ma skrývali – tých dnes pokladám za matku, otca a bratov,“ hovorí Alexej, ktorý dnes žije na moravskej dedine ako „pán Ženatý“. Priezvisko má po evanjelickom farárovi, ktorý ho v roku 1991 spolu s filmovým režisérom Vladimírom Kvasničkom skryl.

„Potom som pár rokov žil v Prahe, ale ruská mafia ma našla,“ opisuje svoj ďalší osud.

Až pred pätnástimi rokmi sa od Rusov oslobodil definitívne. Úplne zmenil identitu, stal sa novým človekom. Oženil sa, má dve deti, o Rusku nechce nič počuť, či je jeho matka živá, netuší.

Nebol sám, kto sa v roku 1991 nechcel s vojskom vrátiť do vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Niekoľkým vojakom sa podarilo dostať ďalej na Západ, iných chytili a bez stopy zmizli.

Motívom, prečo sa z vojakov jednej z najväčších armád sveta stali zbehovia a vlastizradcovia, nebolo politické osvietenie a sympatie k Čechoslovákom, ale často šok z materiálneho dostatku, ktorý tu zažili. A aj strach. Bývalý sovietsky vojak, dnes občan Európskej únie pán Ženatý ho pri rozhovore o svojej minulosti má v hlase stále.

Petra Procházková, agentúra Epicentrum
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 917
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 801
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 8 686
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 628
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 969
  6. Po Slovensku na motorke 6 320
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 292
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 782
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 740
  10. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 4 363
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Irena Matová počas pojednávania.

V kauze ostala jedna obžalovaná obeť.


8 h
Matia Lenická

Čakanie nič nevyriešilo, je načase sa o svoje práva biť.


16. jún
Znížiť regionálne rozdiely v očkovaní môže aj otvorenie čakárne pre deti nad 12 rokov. Čaká ich v nej už vyše desaťtisíc.

Rozdiely spôsobuje dostupnosť vakcín.


16. jún
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


8 h

Neprehliadnite tiež

Ján Herák oznámil vzdanie sa mandátu 9. júna 2021.

Herák to odôvodňuje množstvom rozpracovaných projektov.


TASR 18m
Ilustračná fotografia.

V tomto období má slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu.


TASR 25m
Spomienka na obete okupácie pri pamätnej tabuli obetí streľby okupačných vojsk na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Deň 21. jún si tento rok prvý raz pripomenieme ako pamätný deň.


TASR 1 h
Ľuboš Kosík po príchode do Mali (vľavo) a teraz.

Zastavenie vyšetrovania starej kauzy SIS bolo nezákonné.


8 h