Bratislava 7.júla (TASR) - V utorok príde na dvojdňovú návštevu Slovenskej republiky taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi. Pri tejto príležitosti TASR prináša jeho životopis.
Carlo Azeglio Ciampi sa narodil 9. decembra 1920 ako syn optika z toskánskeho Livorna, ktorý sa chcel stať námorníkom, avšak mu v tom zabránili problémy s očami. V roku 1939 prišiel na niekoľko mesiacov do Nemecka, kde si obľúbil nemčinu a Johanna Wolfganga Goetheho. Štúdium umenia na Scuola Normale v Pise ukončil roku 1941. V období 1941-1944 slúžil v talianskej armáde, kde získal ocenenie Vojenský kríž. Potom začal študovať literatúru, neskôr právo a ekonomiku, pričom Univerzitu v Pise ukončil roku 1946.
Elegantne vystupujúci Ciampi je povolaním bankár. Vo vlasti sa stal pojmom - volajú ho "muž eura".
Zamestnal sa v centrálnej Talianskej banke (Banca d'Italia) v Ríme, kde pracoval vo viacerých pobočkách v administratívnych a kontrolných funkciách.
Od júna 1960 pracoval vo výskumnom oddelení Talianskej banky a roku 1970 sa stal jeho riaditeľom. V júli 1973 ho vymenovali za generálneho tajomníka, v júli 1976 za námestníka generálneho riaditeľa a roku 1978 sa stal generálnym riaditeľom Talianskej banky a zástupcom riaditeľa Talianskeho úradu pre zahraničné meny (Ufficio Italiano dei Cambi).
Od októbra 1979 do apríla 1993 bol guvernérom Talianskej banky a počas tohto obdobia získala banka úplnú nezávislosť od vlády.
Trpkým bol rok 1992, keď líra vypadla z európskeho menového koša. Bol to začiatok konca "úplatkárskej republiky". Žiadal sa muž tzv. Druhej republiky. To bola príležitosť pre nestraníka Ciampiho. V apríli 1993 ho jeho priateľ, odstupujúci prezident Oscar Luigi Scalfaro, presvedčil, aby prevzal premiérske kormidlo.
V novej funkcii urýchlil privatizáciu štátnych podnikov a snažil sa znížiť rozpočtový deficit. Jeho vláda sa usilovala o zavedenie väčšinového volebného systému a stabilizovala situáciu po finančnej kríze z roku 1992, v roku 1993 sa jej podarilo uzatvoriť dohodu s odbormi a obchodnými organizáciami.
V rokoch 1994-1996 pracoval ako viceprezident Banky pre medzinárodné vyrovnanie, pričom v obdobi 1995-1996 bol predsedom poradnej skupiny Európskej komisie a zároveň prezidentom Inštitútu Luigiho Einaudiho pre peňažné, bankovnícke a finančné štúdie. Bol predsedom dočasného výboru Medzinárodného menového fondu. Od roku 1996 do 1999 bol prezidentom Medzinárodnej univerzity v Benátkach a členom Výboru Treccani Encyclopedia Institute.
Najväčšie úspechy však zožal ako minister hospodárstva a štátnej pokladnice vo vláde Romana Prodiho a jeho nástupcu Massima D'Alema (18.5.1996-13.5.1999). Prísnym úsporným opatreniam vďačí Taliansko za nízku mieru inflácie a zníženie rozpočtového deficitu.
Dňa 13.5.1999 zvolil parlament Carla Azeglia Ciampiho za talianskeho prezidenta už v prvom kole - stalo sa tak len tretí raz v histórii krajiny, pričom funkčné obdobie talianskej hlavy štátu trvá sedem rokov. Zvolili ho na prezidentský post preto, aby bránil taliansku líru a vypracoval potrebné politické reformy ako odpoveď na zmeny, ktoré požadovali obyvatelia Talianska.
Zložením slávnostnej prísahy 18.5. pred poslancami oboch komôr talianskeho parlamentu sa stal v poradí desiatym prezidentom krajiny na Apeninskom polostrove. V súvislosti s talianskou vnútropolitickou situáciou Ciampi zdôraznil nevyhnutnosť inštitucionálnych reforiem, ktoré označil za jeden z kľúčových faktorov na posilnenie hospodárstva a vyzval na jednotu pri dosahovaní tohto cieľa. Za najdôležitejšie zmeny označil federalizáciu krajiny, revíziu volebného a vládneho systému ako aj obnovu v oblasti justície. Vyslovil presvedčenie, že s reformami by sa malo začať pred regionálnymi voľbami naplánovanými na rok 2000. Politikov zároveň vyzval, aby za prioritu svojho pôsobenia stanovili boj proti nezamestnanosti, najmä v chudobných oblastiach na juhu Talianska.
Je nositeľom mnohých medzinárodných vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov.
Je ženatý, má dcéru a syna.
