Slovenská Ľupča 2. júna (TASR) - Turíčny jarmok, zameraný na tradičné ľudové remeslá, po vyše dvoch storočiach obnovili dnes v Slovenskej Ľupči neďaleko Banskej Bystrice. Na tamojšom námestí svoje majstrovstvo predvádzalo takmer tridsať rezbárov, čipkárok, medovnikárov, košikárov a ďalší majstri remesiel.
Boli medzi nimi aj domáci keramikári Gustáv Virág, Ján Priesol a Július Filo i so svojím vnukom. Klasické tkanie pokrovcov predvádzala Katarína Budajová, pletenie chrbtových a rôznych iných košíkov Tomáš Chabada, ktorý sa tomuto majstrovstvu naučil od starého otca. Až z Námestova k Hronu medzi svojich prišiel rodák zo Slovenskej Ľupče, medovnikár Peter Kováčik.
Súčasťou jarmoku bol aj bohatý kultúrny program, na ktorom sa predstavili detské folklórne súbory z Čiech a zo Slovenska. Z Česka to bol Šumavánek z Klatov a Duběnka z Hodonína. Okrem domáceho súboru Dratvárik vyhrávali, tancovali a spievali aj deti zo súborov Zemplínik z Michaloviec a Zlatňanka zo Zlatých Moraviec.
Bývalému kráľovskému mestu Slovenská Ľupča výsadné právo usporiadať Turíčny jarmok udelil v roku 1546 kráľ Ferdinand I. Podľa zachovaných historických prameňov ho usporadúvali do konca 18. storočia. Podnetom na jeho obnovenie, ako pre TASR uviedol starosta Peter Lakomčík, bol podobný jarmok, ktorý v Slovenskej Ľupči usporiadali v auguste minulého roku, keď si pripomenuli 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Okrem Turíčneho jarmoku boli v Slovenskej Ľupči jarmoky aj na Tri krále a na svätého Jakuba.
Turíce sú sviatkami začínajúceho sa leta. Slávili sa sedem týždňov po Veľkej noci. Súčasťou veselých až bujarých osláv boli obrady na podporenie priaznivého priebehu leta, posilnenie plodnosti zeme, zabezpečenie dostatku vlahy poliam a lúkam a ich chránenie pred nepriateľskými démonmi. Pôvod majú v raných etapách vývoja indoeurópskych národov.
