Cigeľ 7. júla (TASR) - Obyvatelia hornonitrianskej dedinky na úpätí pohoria Vtáčnik si počas víkendu pripomenuli 640. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Nezabudli si pri tejto príležitosti uctiť pamiatku padlých členov partizánskej skupiny Major, ktorá nad obcou pôsobila počas Slovenského národného povstania a občanov obce, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny.
V bohatom programe vystúpili viaceré folklórne a hudobné skupiny, nechýbala jazda historického koča obcou, futbalový turnaj a ľudová veselica. Domov zavítali aj mnohí významní rodáci, ktorí žijú v iných kútoch Slovenska alebo v zahraničí.
Na dnešnom slávnostnom zhromaždení vystúpila aj archeologička Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Marta Remiašová, ktorá pripomenula bohatú históriu obce. Podľa nej 640 rokov je iba zlomok času, v ktorom v týchto miestach žili ľudia. Na základe archeologických prieskumov je isté, že sa tam človek usadil už v dobe kamenej, približne tritisíc rokov pred našim letopočtom. Dokazujú to úlomky kamenných nástrojov, ktoré nad obcou pravdepodobne vyrábali. Po predstaviteľoch takzvanej lužickej kultúry sa zasa našli bronzové sekery a ihlice, používané ako platidlo. Popod Vtáčnik, údolím rieky Nitry totiž viedla stará obchodná cesta.
Významné miesto mal Cigeľ a okolie aj v čase Veľkomoravskej ríše. Pôvodný názov vtedy ešte osady bola Luchka (Lúčka). Pod týmto názvom sa nachádza v súpise majetku prievidzského panstva z roku 1362. Neskôr, keď niekoľkokrát zmenila majiteľa dostala meno Cigeľ. Ako povedala M. Remiašová, môže to byť odvodené od nemeckého Ziegel, (tehla) alebo od Ziege (koza), pretože obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a tiež chovom oviec a kôz.
Meno obce nesie aj Baňa Cigeľ, jeden zo závodov Hornonitrianskych baní Prievidza, v ktorom sa od roku 1962 dobýva hnedé uhlie. Až dvanásť i viacmetrové sloje tejto suroviny sa nachádzajú pod zemou v katastri obce.
