BRATISLAVA. Bývalý šéf nebankoviek BMG Invest a Horizont Slovakia Vladimír Fruni prehral spor, v ktorom žaloval Slovenskú republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva. Agentúre SITA to potvrdil tlačový odbor ministerstva spravodlivosti. Fruni vo svojej žalobe proti štátu namietal, že bývalý Špeciálny súd v Pezinku, ktorý ho prvostupňovo odsúdil za podvedenie klientov nebankoviek, nebol nezávislý súd zriadený zákonom.
Fruni to zdôvodňoval nálezom Ústavného súdu SR z roku 2009, ktorý rozhodol, že zákon o zriadení Špeciálneho súdu bol v rozpore s ústavou. Ďalej tvrdil, že sudcovia Špeciálneho súdu ako aj sudcovia špeciálneho senátu Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodovali o odvolaniach voči rozsudkom Špeciálneho súdu, boli pod vplyvom výkonnej moci v dôsledku podmienky získania bezpečnostnej previerky.
Okrem toho Fruni namietal, že jeho väzba v prípravnom konaní bola nezákonná a neprimerane dlhá, že rozhodnutia o jeho väzbe boli prijaté na neverejnom zasadnutí a zaujatými sudcami, ako aj to, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby neboli preskúmané urýchlene.
Európsky súd uznal existenciu Špeciálneho súdu
Po posúdení konkrétnych okolností prípadu európsky súd konštatoval, že v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu daného článku Dohovoru o ľudských právach. Stotožnil sa s argumentáciou vlády, že v tejto kauze rozhodol nezávislý súd zriadený zákonom parlamentu, ktorý bol až do nálezu Ústavného súdu súčasťou právneho poriadku štátu.
Európsky súd uznal jednoznačný právny základ existencie Špeciálneho súdu, ktorý bol zriadený zákonom. Európsky súd vzal do úvahy tiež podstatný záver vyplývajúci z nálezu, že právoplatné rozhodnutia Špeciálneho súdu prijaté v trestných konaniach do nálezu Ústavného súdu neboli nálezom ústavného súdu dotknuté.
Európsky súd sa zaoberal aj možnou absenciou nezávislosti sudcov Špeciálneho súdu pre podmienku získania bezpečnostných previerok, ktorých udelenie resp. neudelenie záviselo od orgánu výkonnej moci. ESĽP však vzal do úvahy, že to boli kariérni sudcovia, ktorých funkcia bola podobne ako v prípadoch iných sudcov všeobecných súdov doživotná. ESĽP uviedol, že sudcovia Špeciálneho súdu mohli napadnúť prípadné neudelenie bezpečnostnej previerky pred osobitným parlamentným výborom, následne pred najvyšším súdom a napokon pred ústavným súdom prostredníctvom ústavnej sťažnosti.
Nepodložené námietky
Takisto, pokiaľ ide o samotnú rozhodovaciu činnosť Špeciálneho súdu, poukázal na to, že jeho rozhodnutia bolo možné napadnúť prostredníctvom odvolania u špeciálneho senátu Najvyššieho súdu a následne na Ústavnom súde. Podľa názoru európskeho súdu boli všetky tieto prostriedky, ako aj celkový postup podrobené štandardným procesným pravidlám. Za daných okolností európsky súd konštatoval, že Špeciálny súd, ako aj špeciálny senát Najvyššieho súdu boli v súlade s požiadavkou nezávislosti. Preto ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky. Zvyšné námietky sťažovateľa európsky súd odmietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti resp. pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
Fruni bol podľa rozsudku, ktorý si už odpykáva vo väzení, spoluzodpovedný za nevyplatenie vkladov tisícov klientov nebankoviek v objeme vyše 14 miliárd korún (464 714 864 €). Najvyšší súd ho v máji 2007 odsúdil na 11 a polročný trest väzenia. Činnosť Horizontu Slovakia a BMG Invest bolo podľa súdov možné jednoznačne charakterizovať ako pyramídovú hru s tým, že klientov nevyplácali zo zisku subjektov, ale z budúcich vkladov. Okrem Fruniho odsúdili aj Františka Matika, ktorý je však na úteku, a Mariána Šebeščáka. Ten dostal sedemročný trest v najľahšej nápravnovýchovnej skupine. Šebeščáka už podmienečne prepustili, Frunimu takúto žiadosť zamietli.
