Zaniknú tak dôvody, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní súvisiacom so zavlečením Michala Kováča mladšieho do Rakúska.
BRATISLAVA,
Návrh koncom mája v parlamente posunuli 85 hlasmi poslancov do druhého čítania, na definitívne presadenie tejto zmeny však bude koalícia v júni potrebovať ešte o päť hlasov viac.
Bez hlasov poslancov za Smer preto nemôžu uspieť, vtedy za zrušenie amnestií z klubu Smeru hlasoval len Ján Počiatek. Okrem koaličných poslancov za zrušenie amnestií hlasovali aj všetci prítomní poslanci za SNS vrátane predsedu Jána Slotu.
Fico je proti
Smer zrejme v parlamente nepodporí návrh na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Predseda Smeru Robert Fico dnes na tlačovej besede povedal, že si nevie predstaviť, že by niekto z klubu Smeru hlasoval za ich zrušenie.
„Z hľadiska morálneho máme problém s amnestiami, ale naďalej máme právny názor, že amnestie nie je možné zrušiť,“ povedal Fico. Upozornil však, že už pri vyjdení amnestií Vladimíra Mečiara v Zbierke zákonov ich označil za morálne bahno.
Je to už šiesty pokus zrušiť platnosť rozhodnutia predsedu dnešnej mimoparlamentnej HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý v roku 1998 ako zastupujúci prezident omilostil údajných aktérov únosu prezidentovho syna Michala Kováča do cudziny a amnestoval tiež zmarenie referenda v roku 1997. Po prvý raz však návrh prišiel v čase, keď Mečiar nesedí v parlamente.
Hrušovský presviedča opozíciu
Podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) má istú nádej, že môže prísť k historickému rozhodnutiu v prípade návrhu ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií.
ávrh už prešiel prvým čítaním parlamentu, keď ho podporili aj poslanci opozičnej SNS a Ján Počiatek zo Smer. Dnes dala k návrhu súhlasné stanovisko vláda. Hrušovský sa netají tým, že sa individuálne rozpráva s poslancami.
„Minimálne som však už aj pri prvom hlasovaní zaregistroval, že SNS podporí. Individuálne rokujem s poslancami z ostatných politických opozičných strán a vidím istú nádej, že môže prísť k historickému rozhodnutiu. Bez Smeru to nejde,“ povedal Hrušovský.
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) pevne verí, že ak opoziční predstavitelia hovoria o spravodlivosti a o potrebe, aby bola na Slovensku nastolená, tak svoje slová pretavia aj do skutkov.
„Návrh ústavného zákona je myslím prvýkrát v druhom čítaní, hlasovali za neho vo výboroch už aj poslanci Smeru, takže dnes tá šanca je najväčšia, ale musia ju prejaviť poslanci hlasovaním,“ povedal Lipšic.
Radičová: Amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu
Amnestie, ktoré sa týkali zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny v roku 1995 či zmareného referenda z roku 1997, nezodpovedajú princípom právneho štátu.
Na tlačovej konferencii to po rokovaní vlády vyhlásila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
"Rozhodnutia, ktoré sa v tom čase udiali, nezohľadňovali záujmy občanov ani zachovávanie a obhajobu ústavy," pripomenula. Do pozornosti dala Radbruchovu formulu.
Na základe tohto právneho princípu boli podľa nej rozhodnuté viaceré procesy aj vo vzťahu k amnestiám.
"Ide o formulu, ktorá jasne rozlišuje, že tri základné hodnoty, ktorými sú všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť, musia byť v rovnováhe a iba potom môže vzniknúť zákonné právo," priblížila premiérka.
Podozrenia voči SIS
Podozreniam z únosu Michala Kováča ml. čelilo vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) na čele s Mečiarovým spolustraníkom Ivanom Lexom.
KDH prišlo s návrhom symbolicky pri 15. výročí smrti Róberta Remiáša, ktorému v roku 1996 vybuchlo auto na Karloveskej ceste v Bratislave. Bol údajne spojkou bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý v minulosti uviedol, že za únosom syna exprezidenta Michala Kováča do Rakúska stála tajná služba.
Trestné stíhanie vo veci trestného činu vraždy Róberta Remiáša je v súčasnosti prerušené, a to od 31. marca 2008, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej.
