Keď zlyháva samospráva, nastúpia dobrovoľníci. Do projektu Naše mesto sa zapojilo šesť miest.
BRATISLAVA. Upratali parky, opravovali zrúcaniny hradov, premaľovali ošarpané zastávky. Sieť 4500 dobrovoľníkov v posledných dňoch mení mestá a ich okolie.
V noci z utorka na stredu akcia vyvrcholila premaľovaním plochy pod bratislavským Novým Mostom.
V projekte Naše mesto menia dobrovoľníci aj Košice, Žilinu, Galantu, Hlohovec a Spišskú Novú Ves. Opravovali aj zrúcaniny Turnianskeho a Pajštúnskeho hradu i zrúcaniny Hričov.
V zahraničí impulz na podobné aktivity skôr ako od dobrovoľníkov vychádza od štátu či miest, hovorí bývalý hlavný architekt Hamburgu Peter Gero.
„Nie je to tak, že by ľudia veci fyzicky menili. To skôr prinútia mestskú správu, aby veci zmenila ona.“
Gero sa v posledných rokoch zapojil do viacerých slovenských projektov na zmenu verejných priestranstiev, chcel napríklad obnoviť nábrežie Váhu v Trenčíne.
Od pár strán k testom
Pod bratislavským Novým mostom dobrovoľníci v noci premaľovali za štyri hodiny chodníky a cestu, hoci viackrát to vyzeralo, že sa k maľovaniu ani nedostanú. Organizátorov brzdila byrokracia.
Maľovanie na frekventovanej zastávke musel povoliť bratislavský magistrát a dopravný dispečing.
„Začínali sme s obyčajným povolením na dve strany a skončili sme tým, že ešte v deň akcie sme robili testy
s dvomi autobusmi. Chvíľu som dokonca začínal mať pocit, že to je nemožné,“ opisoval v noci vybavovačky Matúš Vallo, jeden z organizátorov akcie.
Povolenia natiahla aj podmienka, aby sa farba nešmýkala chodcom a ani MHD. Deň pred akciou museli farbu vyskúšať na nábreží, po veľkom pruhu jazdil autobus.
Natretú plochu museli posypať protišmykovou batolínou, teda drobnými sklenými gulôčkami.
Úradné povolenia zháňali aktivisti niekoľko mesiacov. Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) sľubuje, že nabudúce to bude lepšie.
„Predstavoval by som si to tak, že to budeme mať dopredu dohodnuté. Mestské zásahy boli dohodnuté s bývalým vedením mesta, ktoré nám však nič také neodovzdalo,“ tvrdil primátor.
Lepšie v malých mestách
Väčšie byrokratické problémy s projektom Naše mesto neboli, hovorí jeden z organizátorov Pavel Hrica z Nadácie Pontis.
„Šesť miest, ktoré sme oslovili, bolo veľmi ústretových.“
Najlepšie sa im podľa Hricu pracuje s vedením menších miest.
Naše námestia sú púšte
O dobrovoľníckych projektoch hovorí architekt a urbanista PETER GERO.
Čo hovoríte na zelené námestie?
„Ten počin považujem za veľmi dobrý hlavne preto, že ide o iniciatívu mladých ľudí, ktorí svojou dynamikou a mladistvou chuťou prešli aj cez všetky procedurálne problémy a cez to, že pol roka trvalo, kým dostali povolenia. Ukazuje to, že generácia dvadsať- a tridsaťročných má chuť veci zmeniť vlastným pričinením a nielen sa sťažovať a lamentovať. Môže to zatriasť veľkou časťou mesta.“
Robia sa podobné dobrovoľnícke projekty aj inde vo Európe?
„Toto je dosť špecifické pre tento priestor, pretože tu určité štruktúry nefungujú. A tak ľudia musia zobrať iniciatívu na seba. Inde vznikajú skôr regulovanejšie aktivity.“
Roky ste pôsobili v Hamburgu ako urbanista. Tam sa také veci robia?
„Spomínam si na projekt ParkFiction (proti výstavbe v prístave, pozn. redakcie). Obyvatelia urobili koncept, ktorý po určitom čase mesto prevzalo za ich účasti.“
Zapájajú sa v Nemecku do obnovy miest verejných priestranstiev súkromné firmy?
„Áno, ale vždy pod záštitou mesta, podľa koncepčnej predstavy mesta a nie súkromného investora.“
Čo chýba verejnému priestoru našich miest?
„Koncepčné rozmýšľanie. Priestranstvá musia byť zmysluplné a mať určitú úlohu, kvalitu a hierarchiu. Vytvorené priestranstvo treba stále udržovať. Námestie slobody či Námestie SNP – to je púšť.“
Je možné ich pretvoriť?
„Samozrejme. Verejné priestranstvá sú väčšinou reformovateľné. Zanedbané verejné priestranstvo je lepšie ako nové, nesprávne vybudované. A tieto priestranstvú sú len zanedbané.“
Miroslav Kern
Zo stanice spravili mestskú obývačku
Aktivisti zútulnili ošumelú železničnú stanicu v Banskej Štiavnici. Peniaze od železničiarov nedostali.
BRATISLAVA. „Zanedbanej železničnej stanici sa ľudia radšej vyhýbali, stačilo málo a stala sa atraktívnejším miestom,“ hovorí aktivistka Zuzana Bodnárová z občianskeho združenia Štokovec.
Spolok zapojil pred dvoma rokmi do obnovy stanice študentov. V čakárni po dvadsiatich rokoch zvesili zo stien obrazy, ktoré pripomínali obdobie socializmu.
„Vymaľovali priestory, zrušili nefunkčné lavičky a úschovňu batožiny,“ spomína Bodnárová na projekt Mestské obývačky.
Železnice, ktorým budova patrí, podľa Bodnárovej problémy nerobili. „Keď vám niekto ponúkne, že vám uprace a skrášli priestory, protestovali by ste?“
Peniaze od železníc nedostali. „Dobrovoľníci dreli bez nároku na honorár.“
Železničiari sa odvďačili pri workshope pre fotografov. „Vlak na trase Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava zastavili, kde sme potrebovali.“
Štokovec na stanici organizuje výstavy, skrášlili aj priľahlý park, o ktorý sa roky nik nestaral.
Na konci júla pripravujú na stanici verejný piknik.
Hala pred a po zásahu.
Mária Mihaliková
