Napriek podozreniam zo zabitia pacienta nechystá štát zmenu pravidiel.
BRATISLAVA. Sanitár Jaroslav Dobiaš možno usmrtil viac než jedného pacienta. Zdravotník z bratislavských Kramárov, ktorý mal podľa polície podať smrtiacu dávku lieku na tlak 63-ročnej Ľuboslave S., mohol zabíjať už v čase, keď pôsobil v Trenčíne. Dobiaš (29) tam pracoval od roku 2006 do roku 2008.
O druhom prípade písal ako prvý Plus jeden deň, denníku SME ho potvrdili zdroje blízke vyšetrovaniu.
Polícia zistila ďalšiu možnú obeť z výpovedí Dobiaša a ženy, ktorej sa s prípadom zdôveril na ubytovni. Prípad sa rozhodla ohlásiť po konzultácii s priateľom právnikom. Dobiaš sa k činu priznal. Policajti sa snažia exhumovať druhé telo a z pitvy získať dôkazy. Ženu usmrtenú na Kramároch už spopolnili. Dôkazy o ďalších obetiach polícia podľa zdroja SME nemá.
Pravidlá nezmenia Druhá obeť polícia sa snaží exhumovať aj prípadnú druhú obeť sanitára Jaroslava Dobiaša, o ďalších obetiach polícia informácie nemá, telo Jaroslavy, usmrtenej na Kramároch, už spopolnili, muž zastával funkciu sestry a mal prístup k liekom.
Systém práce zdravotníkov podozrivá smrť nezmení. Zavedenie psychotestov, či iné opatrenia ministerstvo neplánuje.
„Právne predpisy upravujú kompetencie zdravotníckych pracovníkov a majú aj zodpovednosť, ktorú si uvedomujú,“ povedala Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva o práci zdravotníkov. Tí denne podávajú pacientom lieky, ktoré môžu pri nesprávnom, či ako v prípade Dobiaša zámernom postupe, ohroziť životy.
„Psychotesty súčasťou prijímacích pohovorov nie sú a možno by bolo potrebné sa nad tým zamyslieť. Boli by vhodné,“ povedala Mária Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier.
„Na ťažkých oddeleniach by mal byť psychológ, ktorý by robil aj pohovory. Upozorňovali sme na to, že tá záťaž je veľká,“ dodáva Lévyová. Smrť na každého pôsobí inak.
Oficiálne nehovoria nič Polícia o prípade od utorka mlčí. „Možné vyšetrovacie verzie nebudeme komentovať,“ povedala bratislavská policajná hovorkyňa Petra Hrášková.
Na Kramároch pracoval na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny. Univerzitná nemocnica prípad nekomentuje.
Niektoré médiá včera písali o desiatkach obetí. Informácie zrejme vychádzali z výpovede sanitára, že sa počas pôsobenia v nemocniciach stretol s desiatkami úmrtí. Pri ďalších už asistovať nemal.
„My sme sa o prípade dozvedeli z médií. Zatiaľ nás nikto neoslovil a nebol tu ani nijaký vyšetrovateľ,“ povedala Terézia Drobná z nemocnice v Trenčíne. O prípade, ktorý má polícia vyšetrovať, nevie.
O eutanázii dôkazy nie sú Dobiaš v Trenčíne vyštudoval strednú zdravotnícku školu. Eviduje ho aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, hoci nebol jej členom. Pracovať ako sestra mohol aj tak, členstvo nie je povinné.
Podľa polície mal Dobiaš počas služby pacientke podať ampulku Ebrantilu a jej srdce v priebehu niekoľkých minút zlyhalo. Tvrdil, že pacientke chcel pomôcť.
Zatiaľ zrejme nie sú dôkazy, že by pacientka ošetrovateľa o eutanáziu poprosila. Polícia vyšetruje aj túto verziu.
Psychiatrička: Asi verí, že naplnil svoje poslanie
Zdravotník mohol mať pocit, že naplnil svoje poslanie, tým, že zmiernil utrpenie pacienta, hovorí psychiatrička DANICA CAISOVÁ.
Zdravotníkmi sa väčšinou stávajú altruisti – ľudia, ktorí chcú iným pomáhať. Ako sa dá vysvetliť, že zdravotník niekoho zabije?
„Možno, že to chápe, ako altruistický postoj. Keď vidí utrpenie, ktoré nemá konca, nemá východisko, tak sa mu to snaží uľahčiť. Aspoň tak to tvrdili všetci tí, ktorí mali na konte viac úmrtí. Pomáhali ľuďom na druhý svet a tvrdili, že to robili z lásky k nim. Iný, možnože menej zrozumiteľný postoj je, že tam ide preto, lebo si chce uspokojiť svoje krvilačné chúťky a chce vidieť, aké to je, keď človek zomiera. Tých motivácií môže byť niekoľko a jedna z nich je, že to naozaj z jeho pohľadu môže byť prejav ľudskosti.“
Znamená to, že taký človek nemusí mať vôbec pocit, že sa spreneveril svojmu poslaniu?
„Áno. Naozaj môže mať pocit, že on ho naplnil vrchovato.“
Viacerí známi ho opisujú ako dobrého človeka. Nemohlo sa v ňom iba niečo zlomiť?
„Bolo by to veľmi extrémne. Mohol psychicky ochorieť a stratiť kontakt s realitou. Mohol zabiť preto, lebo si myslel, že je diabol. Aj takáto extrémne vzácna alternatíva je možná.“
Vrah je zvyčajne vnímaný ako násilník. Zdravotník, ktorý vpichol smrtiacu injekciu, mal však byť tichý a samotár. Dá sa u takéhoto človeka vypozorovať, že nie je všetko v poriadku?
„Musel by to byť veľmi bystrý pozorovateľ, aby to vypozoroval z toho, čo hovorí. Takéhoto človeka nevieme predvídať, na okolie pôsobí veľmi nenápadne.“
Mohol byť intovertom?
„Ľudia človeka, ktorý je nespoločenský, ktorý sa vyhýba okoliu a je samotár, považujú za introverta. Pritom introverti vôbec nie sú samotári a čudáci. Skôr sa mi javí, že tento človek je schizoidný, nie introvert.“
Dá sa takýmto ľuďom pomôcť?
„Je zlomok schizoidných ľudí, čo takéto niečo urobia. Schizoidného človeka tak ľahko nevytiahnete z jeho ulity. On sa tomu veľmi bráni. Má účinné metódy, ako všetkých od seba odohnať. Bol by to veľmi záslužný skutok, ak by sa to niekomu podarilo. Na druhej strane, treba sa o to pokúsiť.“
Ján Krempaský
Sestry: Aj my robíme chyby
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zatiaľ nemal podnet na zámenu liekov.
BRATISLAVA. Je ich málo a pracujú pod obrovským stresom. Môže sa tak stať, že zdravotná sestra pochybí a podá pacientovi nesprávny liek, priznáva prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová.
„Niekedy máte dvadsiatich pacientov na oddelení, medzitým zvoní telefón, zároveň chystáte pre pätnástich z nich infúzie, liečivá, takže je potrebná až neľudská koncentrácia,“ opisuje stresové situácie.
Sestra podľa Lévyovej mnohokrát odchádza z práce s takou neistotou, že keď príde domov, volá na oddelenie, či všetko urobila tak, ako mala. V krajných prípadoch, keď sa nedodržiavajú základné kritériá bezpečnosti, môže podľa Lévyovej dôjsť až k zámene liekov.
O žiadnom prípade úmrtia z dôvodu podania nesprávneho lieku doteraz Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevedel. „Takýto prípad sme dosiaľ nezaznamenali,“ povedala hovorkyňa úradu Radoslava Miklášová. Neprišiel ani nijaký podnet súvisiaci s prípadom na Kramároch.
Úrad vlani vyriešil vyše tisíc podnetov na správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Približne štvrtina z nich bola opodstatnená.
Tragický prípad sa stal na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny. Na všetkých takýchto oddeleniach na Slovensku v roku 2009 hospitalizovali asi 16-tisíc pacientov, z nich zomrelo vyše 3700.
Najčastejším dôvodom hospitalizácie a zároveň aj úmrtia bolo respiračné zlyhanie. Na zastavenie srdca zomrela viac ako polovica hospitalizovaných pacientov.
(jkr, trš, md)
Beata
Balogová
