Životnosť postele je približne pätnásť rokov, v nemocniciach majú mnohé dvojnásobok.
BRATISLAVA. Majú tridsať i viac rokov a sú zostrojené z oceľových rúrok. Pohybujú sa na pokazených kolieskach s ťažko ovládateľnými brzdami. Bezpečnostné zábrany, ktoré kedysi boli ich súčasťou, sú už nefunkčné, musia sa k nim pripevňovať pomocou hákov na nedostupných zhrdzavených pružinách.
„Toto je najrozšírenejší typ postele v slovenských nemocniciach,“ hovorí zdravotná sestra Ľubica Kočanová, ktorá pred časom na blogu upozornila na problém s preležaninami, ktorý je rozšírený v našich zdravotníckych zariadeniach.
Postele zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú podľa nej nebezpečné. „Pri manipulácii so starou posteľou som mnohokrát videla, že sestry si porania ruky.“ Pacientovi hrozí, že z nej spadne alebo sa mu zhorší zdravotný stav.
Sestry robili prieskum Postele v nemocniciach komora oslovila 75 zdravotníckych zariadení, na dotazník odpovedalo 29 z nich, čo je 38 percent, na Slovensku je až 60 percent nevyhovujúcich postelí, najhoršia situácia je podľa komory v Bratislave, kde nevyhovuje až 70 percent, jedným z dôvodov je, že Bratislavský kraj nemôže čerpať peniaze z eurofondov, polohovateľná posteľ sa dá kúpiť už od 400 eur.
Kočanovej tvrdenia vychádzajú z prieskumu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Zisťoval, koľko polohovateľných postelí majú nemocnice. Ide o lôžka, na ktorých sa dá pohodlne nastaviť ich celková výška, zdvihnúť podhlavnica a rošt pod nohami.
„Dotazník sme rozposlali 75 zariadeniam, no odpovedalo len 29,“ hovorí Kočanová. Nízka účasť podľa nej svedčí o nevyhovujúcom stave nemocničných lôžok.
Podľa prieskumu sa na Slovensku až 60 percent lôžok nedá polohovať. Sestra si myslí, že situácia je ešte horšia. „Zástupkyne nemocníc v Bratislave neuviedli pravdivé údaje o počtoch polohovateľných lôžok.“
Kým nemocnice v hlavnom meste uviedli, že majú až 80 percent polohovateľných postelí, komora tvrdí, že až 70 percent z nich takých nie je.
Chcú priveľa? Hovorkyňa bratislavskej univerzitnej nemocnice Zuzana Čižmáriková reaguje, že medzi číslami nemocníc a komory nie je rozdiel, ibaže komora počítala za polohovateľné postele iba elektrické.
Komora oponuje, že uvádzané mechanické nemohla, lebo nespĺňali definíciu polohovateľného lôžka. „Ich výšku môže nastaviť len technický pracovník.“
Z pohľadu možnosti nastaviť výšku lôžka sa údaje uvádzané bratislavskými nemocnicami zdajú nadhodnotené aj Štefanovi Krajčíkovi, hlavnému odborníkovi ministerstva zdravotníctva pre geriatriu.
Najhoršie je interné „Vo všeobecnosti sú postele v slovenských nemocniciach nadsluhujúce,“ povedal Krajčík.
Priznáva, že výmena postelí nepatrí u nás k prioritám. „Musí byť veľmi opotrebovaná, nebezpečná a potom sa kúpi nová,“ hovorí o praxi v slovenských nemocniciach.
Najhoršie postele sú podľa prieskumu na interných oddeleniach. Krajčík aj námestníčka riaditeľa trenčianskej fakultnej nemocnice Terézia Drobná vysvetľujú, že toto oddelenie je vnímané ako „rýchloobrátkové“. Pacienti na ňom dlho neležia.
Drobná však upozorňuje, že aj na takýchto oddeleniach pribúdajú geriatrickí pacienti, ktorí polohovateľné postele potrebujú.
Zlé lôžka hrozia dekubitmi aj pádmi
Zo starých a technicky nevyhovujúcich postelí môže nesebestačný pacient spadnúť. Polohovanie je dôležité aj pri trombóze či problémoch s bedrovým kĺbom.
BRATISLAVA. Preležaniny, ktoré spôsobujú pacientovi hlboké rany, vznikajú často pre nedostatočné polohovanie. Kvalita postele môže mať na ich výskyt zásadný vplyv.
„Je veľký rozdiel polohovať pacienta na polohovateľnom lôžku a na stabilnom lôžku, ktoré si sestra nevie výškovo nastaviť,“ hovorí sestra Ľubica Kočanová. Podľa nej pri všetkých povinnostiach a pracovnej i fyzickej preťaženosti sestra nemá chuť „bojovať so starou zhrdzavenou posteľou, ktorej ani kolieska nie sú funkčné a nastavenie podhlavnice je ťažkopádne“.
Polohovanie pacienta pomocou postele je podľa námestníčky riaditeľa trenčianskej fakultnej nemocnice Terézie Drobnej kľúčové pre jeho zdravotný stav. „Veľmi často sú indikácie, aby mal pacient zdvihnuté nohy.“ Napríklad keď má trombózu, hrozia mu preležaniny na pätách, alebo má vysoký tlak.
Okrem zhoršenia zdravotného stavu môže podľa Štefana Krajčíka, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre geriatriu, človek zo starej postele aj spadnúť.
Ak sa nedá výškovo nastaviť, pre nízkych ľudí môže byť vysoká a k posteli im musí dať personál schodíky. Naopak vysokí ľudia môžu mať problémy sa z nepolohovateľnej postele postaviť, lebo im môže byť nízka. Drobná dopĺňa, že postaviť sa z takejto postele môže byť ťažké aj pre ľudí, ktorí majú problém s bedrovými kĺbmi.
Ján Krempaský
Pozrieť sa na oddelenia nie je jednoduché
Nezávisle si overiť výsledky prieskumu sestier je zložité. Nemocnice sú opatrné.
BRATISLAVA. Dostať sa do nemocnice a zistiť, aké postele má, je problém. Denník SME v súvislosti s prieskumom Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek navrhol bratislavskej Univerzitnej nemocnici, ktorá je najväčšia na Slovensku a kde má byť problém najväčší, aby ich postele na geriatrickom oddelení na Kramároch posúdila zmiešaná komisia odborníkov.
Jedného by nominoval denník, druhého nemocnica. Nepochodil.
„Univerzitná nemocnica Bratislava nemá odborníka na polohovateľné postele, nemá výsledky toho prieskumu ani nie je kompetentná komentovať takéto celoslovenské prieskumy,“ odpísala jej hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Na konzultáciu prieskumu odporučila hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre geriatriu Štefana Krajčíka.
Na oddelenie geriatrie na Kramároch sa nepodarilo dostať ani po priamom kontaktovaní jeho predstaviteľa.
Svoje postele bola ochotná ukázať až Fakultná nemocnica v Trenčíne, ktorá prednedávnom získala 39 postelí zo Švajčiarska.
Ján Krempaský
Beata
Balogová
