BRATISLAVA. Drogovo závislí záujemcovia o policajný kurz v Afganistane, či riešenie incidentov so špionážnymi lietadlami nad územím odštiepeneckých republík od Gruzínska - aj takéto zážitky majú za sebou slovenskí policajti, ktorí si odkrútili službu v zahraničnej misii. Dnes ôsmich z nich ocenil minister vnútra.
"Bolo to pôsobenie vo veľmi ťažkom teréne, v úplne cudzej krajine, kde ste si len nachádzali svoje kontakty a kde ste svojím pôsobením domácim policajným silám pomáhali nadobudnúť zručnosti na to, aby zvládali v budúcnosti boj proti zločinu," povedal Daniel Lipšic. Dvaja z ocenených pôsobili v afganskej metropole Kábul pod zástavou EUPOL pri základnom výcviku formujúcej sa miestnej polície, napríklad tých, čo budú pracovať na kontrolných stanovištiach.
"Sú to muži od tínedžerského veku, u ktorých vážne pochybujete, či už mali osemnásť rokov, až po 40 -50 ročných skúsených policajtov, ktorí túto prácu robili aj za sovietskej okupácie," opísal svojich afganských žiakov policajný inštruktor Peter Nemček. Vycvičenosť viacerých adeptov je na nízkej úrovni, takže kurzy sa začínajú prakticky od nuly.
"Až 20 percent tamojších policajtov odchádza už po prvom mesiaci - zoberú jednu výplatu a zmiznú. Niekedy sa stáva, že zoberú aj nejaké zbrane, výstroj, výzbroj," konštatuje Nemček. Databáza policajtov v krajine takmer nefunguje, takže ťažko skontrolovať, odkiaľ prišli a kam sa stratili.
Študenti striaľali na inštruktorov
Nemčekovi priamo z kurzu odviedli piatich afganských študentov do detekčného centra, lebo zistili, že sú závislí od drog. Od iných policajtov dostávali neraz aj dramatickejšie správy.
"Niekoľkokrát sa stalo, že študenti zaútočili na inštruktorov počas strelieb a skončilo sa to tragicky," spomína inštruktor. Preto museli byť veľmi opatrní a ostražití. On sám sa však do takej nebezpečnej situácie nedostal aj napriek tomu, že Kábul má "lepšie pobehaný ako Bratislavu". V meste sa snažili na seba nepútať pozornosť a útoky ani nepriťahovali - dopravovali sa totiž individuálne. "Tie útoky sú väčšinou na kolóny," dodal.
Eduard Olekšák má už za sebou tri policajné misie - v Jordánsku výučbovú, v Macedónsku a naposledy v Kosove poradenskú misiu. "Keď som tam pôsobil, boli sme jednou z piatich krajín, ktoré neuznali nezávislosť Kosova, ale môžem hodnotiť, že nás prijali kladne, že im chceme pomôcť," spomína Olekšák. Miestni ľudia sa ich dokonca pýtali, ak ich dlhšie nevideli, kde sú a čo sa nezastavia. V Kosove bol poradcom okresného policajného riaditeľa. "Vlastne taký jeho tieň," vysvetlil Olekšák. Sprevádzal ho počas celého dňa. Pôsobil tam v čase, keď správu preberala EÚ, takže monitorovali stav miestnej polície.
Dohľad nad dodržiavaním šesťbodového prímeria medzi Ruskom a Gruzínskom, sprostredkované francúzskym prezidentom, mala na starosti pozorovacia misia v Gruzínsku. Aj tam sme mali nášho policajta Rastislava Caju. Hliadkovali v hraničných líniách medzi odštiepeneckými republikami Abcházsko a Južné Osetsko a Gruzínskom na druhej strane. "O pokoji na tomto území sa dá hovoriť len v relatívnej polohe, vždy boli nejaké provokácie buď z jednej, alebo z druhej strany," priblížil Caja.
Nepokojné Gruzínsko
S ruskou stranou sa im komunikovalo dobre, lebo príbuznosť jazykov prelamovala ľady. V Abcházsku komunikovali viac-menej len s manažmentom misie. "Najčastejšie boli problémy vojenského charakteru," hovorí Caja. Najčastejšie išlo o narušenie hraničnej línie špionážnym či pilotovaným lietadlom, alebo aj vojskom. Okrem toho sa tam objavovali aj incidenty s pašerákmi, čo je pre mnohých miestnych ľudí jeden z mála zdrojov obživy. Caja tam pôsobil v rokoch 2009 a 2010, keď ešte bolo z ľudí cítiť, že nedávno zažili ozbrojený konflikt.
"To napätie tam stále bolo a tí ľudia sa obávali, že k nejakej významnejšej provokácii alebo vojenskej akcii na tej strane hraníc príde," povedal Caja. Podľa neho kvitovali prítomnosť monitorovacej misie, ktorá im dávala pocit bezpečia. Okrem týchto policajtov dnes ocenili aj tých, čo pôsobili v Bosne a Hercegovine.
