Galko vyzdvihol, že Maďarsko má samostatný úrad, ktorý zodpovedá za prírodné nešťastia a katastrofy.
BRATISLAVA, KOLONTÁR. Slovensko má viacero možností, ako vylepšiť súčasne nastavený systém riešenia prírodných nešťastí. Pri týchto zmenách by sa vláda mohla poučiť aj z maďarskej katastrofy. Konštatoval to dnes minister obrany SR Ľubomír Galko (SaS) počas návštevy maďarskej obce Kolontár. Tá spoločne s mestom Devecser zaznamenala najväčšie škody po októbrovej katastrofe, keď z pretrhnutej hrádze odkaliska začal unikať toxický červený kal.
"Pri nejakej povodni alebo pri nejakej katastrofe nie celkom dobre funguje koordinácia pri zvolávaní krízového štábu, pri následnom zasadaní krízového štábu. Často starostovia alebo predstavitelia miestnej a obecnej samosprávy nevedia celkom dobre, čo treba robiť," poukázal.
Priveľa dobrovoľníkov
Maďarsko má pritom podľa neho túto otázku vyriešenú lepšie. Galko predovšetkým vyzdvihol, že južný sused Slovenskej republiky má samostatný úrad, ktorý zodpovedá za prírodné nešťastia a katastrofy. Tento inštitút by sa mal podľa neho aspoň zvážiť aj na Slovensku. "Všetky tie nešťastné skúsenosti, ktoré miestni obyvatelia, samospráva, ozbrojené zložky Maďarska, aj z tohto nešťastia majú, je potrebné prevziať a poučiť sa z nich do budúcnosti," povedal.
Minister poukázal aj na ďalšie aspekty, z ktorých sa dá na základe tohto nešťastia poučiť. Ako príklad uviedol záchranné práce, ktoré v prvých dňoch realizovalo približne 4000 dobrovoľníkov. "Mali také skúsenosti, že sa im to dostalo do takého stavu, že počet tých dobrovoľníkov možno už bol väčší, ako by sa v danej situácii vyžadoval," prezradil.
Predstavitelia miestnych orgánov, ktorí Galka miestami nešťastia sprevádzali, ho informovali aj o procese odstraňovania škôd. V obci Kolontár, kde museli z ulíc odstrániť desiatky poškodených obydlí, bol vybudovaný trvalý most v priebehu siedmich dní. Armáda tak pritom urobila ešte skôr, než reálne dostali do rúk všetky potrebné povolenia.
Príčiny nešťastia sa vyšetrujú
V súvislosti s pretrhnutím hrádze, ktorého príčiny sa dodnes vyšetrujú, poukázala maďarská delegácia predovšetkým na nedostatky v legislatíve. Hrádza, ktorá bola v čase nešťastia naplnená už na 90 percent, bola postavená v roku 1987. Získať povolenie na vybudovanie tohto priestoru vtedy bolo o čosi jednoduchšie.
Galka zaujal aj spôsob riešenia styku s médiami v krízovej situácii. Maďarsko vtedy rozhodlo o lokálnom uzavretí leteckého i pozemného priestoru v okolí miesta katastrofy. "Ale zároveň mali vyčlenený určitý štáb ľudí, ktorí veľmi korektne diskutovali s médiami a pravidelne ich zásobovali informáciami," uviedol.
Program ministra ukončila návšteva nových obydlí pre poškodených obyvateľov, ktoré boli vybudované v priebehu šiestich mesiacov. Náhradne rodinné domy boli spolovice financované štátom, za podmienky, že ich majitelia nemôžu najbližších desať rokov predať.
