BRATISLAVA. Korupčnú kauzu advokáta Pavla Polakoviča po štyroch rokoch otvoril Ústavný súd. Konštatoval porušenie práva na jeho súdnu ochranu a nariadil Najvyššiemu súdu, aby sa vecou znovu zaoberal.
Proti Polakovičovi svedčila jeho kolegyňa Mária Mešencová a potom za to pykala. Bolo to prvý raz, čo sa advokát stal policajným agentom. Mešencovú pre spoluprácu s políciou kolegovia vylúčili zo Slovenskej advokátskej komory.
Polakoviča odsúdil Špeciálny súd za korupciu, Najvyšší súd mu potvrdil trest dva roky podmienečne. Odmietol aj jeho dovolanie, čo teraz musí prehodnotiť. „Nebol vytýčený termín pojednávania,“ napísalo tlačové oddelenie Najvyššieho súdu.
Nejasné podplácanie História kauzy Advokát
advokát Polakovič mal v roku 2004 odovzdať úplatok kolegyni Mešencovej za to, že jej klient zmení výpoveď, Mešencová ako policajná agentka ho usvedčila, advokátska komora vylúčila Mešencovú za spoluprácu s políciou, Polakoviča odsúdili na dva roky podmienečne.
Ústavní sudcovia okrem iného vyčítali Najvyššiemu súdu, že nie je jasné, prečo Polakoviča súdili za úplatky. „Najvyšší súd nedal žiadnu odpoveď na to, prečo konanie sťažovateľa napĺňa znaky trestného činu podplácania a nie návodu na krivú výpoveď.“
Ak by nešlo o korupciu, Polakovič by nestál pred špeciálnym súdom, ale okresným.
Porušené boli podľa Ústavného súdu aj advokátove práva na zákonného sudcu. Najvyšší súd totiž zamietol, že by bol sudca Juraj Majchrák zaujatý a nechal ho rozhodovať. Majchrák pôvodne nechcel rozhodovať preto, že sa poznal s Polakovičovou mamou zamestnanou na Najvyššom súde.
Čo by za takúto popularitu dali celebrity, píše Lukáš Fila.
Mohla byť agentkou O Polakovičovej sťažnosti rozhodol ústavný senát v zložení Peter Brňák, Marianna Mochnáčová a Milan Ľalík.
Polakovič sa sťažoval aj na to, že súd uznal výpoveď Mešencovej. Tvrdil, že advokátka nemôže prijať úlohu agenta. V tejto časti mu Ústavný súd nevyhovel.
Odlišné stanovisko pripojil sudca Ľalík. „Riadne fungovanie advokácie s absolútnym vylúčením agentov v jej radoch je pre právny štát podstatne vyššou hodnotou, než počítanie s jeho účasťou pri odhaľovaní trestnej činnosti.“
Polakovič poslal na Ústavný súd už predtým viaceré podania, ale neuspel.
Nahnevaný Lipšic Rozhodnutie Ústavného súdu vyhovieť Polakovičovi je neprijateľné a škandalózne, hovorí minister vnútra Daniel Lipšic z KDH.
„Treba sa opýtať občanov, či tu chcú mať nejakú triedu, ktorá stojí nad zákonom a môže si dovoliť čokoľvek. Môže si dovoliť korumpovať a nič sa jej nestane, lebo ak si nenájdu niekoho na Najvyššom súde, tak potom si nájdu na Ústavnom súde,“ povedal Lipšic.
Keď bol v opozícii, zastupoval Lipšic Mešencovú pred Najvyšším súdom. Ten vtedy síce vyriekol, že advokát nesmie byť agentom, členstvo Mešencovej v advokátskej komore však obnovil. Mešencová je ďalej advokátkou, hovorí, že klienti už aj zabudli na starú kauzu. „Fungujem úplne normálne, dúfala som, že sa už nebudem musieť vracať k tejto veci.“
Polakovič už advokátom nie je, keďže ho odsúdili za trestný čin. Mešencovej podľa verdiktu núkal stotisíc korún (vyše 3300 eur) za to, že prehovorí svojho klienta na zmenu výpovede v prospech obvineného Vladimíra Strýčka v kauze ľahkých vykurovacích olejov, pri ktorých štát prišiel o stovky miliónov korún.
